Na hrade Ľubovňa našli poklad

Veľká rekonštrukcia renesančného paláca hradu Ľubovňa priniesla nečakaný objav. Absolútne tam, kde to nikto nepredpokladal. V sutinách hrubej stavby pri zemných prácach našiel majster murár Štefan Kožiak hotový historický poklad. Striebornú mincu - denár z čias vlády uhorského kráľa Mateja Korvína (1485 – 1490)!

„Je to absolútny zázrak a prvý takýto nález v útrobách hradu za posledné desaťročia. Historické mince a platidlá sa doteraz našli prevažne v meštianskych domoch a v okolí hradu,“ nadšený objavom je aj kastelán hradu Dalibor Mikulík. Ako vysvetlil, zaujímavosťou je, že uhorská minca je z čias, kedy ľubovnianske panstvo bolo súčasťou tzv. Spišského zálohu (1412 – 1772) a centrom správy na hrade Ľubovňa.

Strieborná minca vyrazená v Budíne je tak na hrade absolútnou novinkou. Po opadnutí eufórie z nálezu ju tunajší múzejníci dôkladne a opatrne očistili a zaslali na expertízu k naslovovzatému odborníkovi, numizmatikovi J. Hunkovi zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa zaoberá mincami z 11. až 17. storočia. Ten iba potvrdil, že ide o naozaj vzácny stredoveký objav. O tom, ako sa minca dostala na miesto, kde bola kedysi kuchyňa hradného panstva, môžu historici viesť iba polemiky. „Môže to byť aj tak, že kedysi sa do nových pecí dávala minca pre šťastie,“ vyjadrila jednu z nich riaditeľka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková.

Podstatné pre nich ale je, že sa našla, rovnako ako aj niekoľko zlomkov keramiky. Všetky nálezy pri súčasnej rekonštrukcii renesančného paláca postaveného v roku 1553 budú predmetom budúcej expozície. A keďže veľká obnova renesančného paláca za viac ako 700 tisíc € (21 mil. Sk) potrvá až do budúceho leta, všetci očakávajú, že palác vydá ešte ďalšie svedectvá dávnych dôb, ukryté v zemi celé stáročia.

Tak, ako minca z čias M. Korvína, ktorý sa zaslúžil o ekonomický i kultúrny rozkvet v Uhorsku a ktorému sa vo svojom slávnom diele Detvan venuje aj Andrej Sládkovič. Tiež sa traduje, že zastrelil posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku a dokonca už vtedy ho Jiří Poděbrad získal pre veľkolepú myšlienku, vytvoriť zväz európskych národov - medzinárodnú organizáciu. Isto ani len netušil, že sa zrealizuje až po viac ako 500 rokoch. A nebyť jeho rozčúlenia potom, ako ho „vytočil“ sluha, ktorý mu priniesol neumyté figy, mohol kraľovať isto viac, ako len do svojej 50-tky.

(hm)