Na Kolonickom sedle vyrastie planetárium
Vihorlatská hvezdáreň Humenné spolu s partnermi získala z Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika 1,3 mil. eur na projekt Karpatské nebo. Ide o projekt zameraný na rozvoj cestovného ruchu prostredníctvom astronomických aktivít. Jeho súčasťou bude zabezpečenie infraštruktúry na vzdelávaciu činnosť a odborné pozorovania oblohy. Najvýznamnejšou investičnou akciou projektu bude výstavba planetária pri Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Lídrom projektu je Vihorlatská hvezdáreň, jej partnermi sú vybrané občianske združenia pracujúce v oblasti rozvoja cestovného ruchu po oboch stranách hranice, gymnáziá a lýcea na slovenskej a poľskej strane. „Zmyslom projektu Karpatské nebo je prostredníctvom astronomických aktivít previazať jednotlivé inštitúcie zapojené do projektu, rozbehnúť ich spoluprácu nielen v rámci rozvoja turistiky, cestovného ruchu, ale aj edukačných procesov a odborných pozorovaní.
Subjekty zapojené do projektu získajú pozorovacie zariadenia, bude vytvorený optimálny set ďalekohľadov a záznamových prístrojov, ktoré budú slúžiť aj turistom. Unifikácia prístrojov skvalitní prípravu pozorovacích programov i samotné spracovanie údajov. Prostredníctvom projektu chceme vo Vihorlatskej hvezdárni a na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle vytvoriť metodické centrum, ktoré bude riadiacim orgánom v rámci astronomických a cestovných aktivít medzi školami a záujmovými združeniami, ktoré majú záujem o astronómiu,“ hovorí riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom RNDr. Igor Kudzej, CSc.
Vihorlatská hvezdáreň získala z celkovej sumy 1,3mil. eur až 600-tisíc eur. Realizovať bude totiž hlavný investičný zámer projektu – multifunkčnú budovu s planetáriom. „Okrem miestnosti s projekčnou kupolou a planetáriom s kapacitou pre 50 návštevníkov sa v budove ráta aj s ubytovacími priestormi, ktoré nám v súčasnosti chýbajú pre realizáciu odborných stáží. Odborná práca v astronomickom observatóriu je v súčasnosti vďaka metrovému VNT ďalekohľadu a špičkových záznamových zariadení. na vysokej úrovni. Chýba nám priestor na prezentáciu výsledkov, konzultácie s inými odborníkmi, semináre, konferencie a iné formy popularizácie tohto krásneho vedného odboru. Výstavbou planetária vznikne na Kolonickom sedle jedinečné centrum astronomického vzdelávania a výskumu v rámci republiky. Aj kontakt s verejnosťou bude lepší a živší,“ neskrýva radosť Igor Kudzej a dodáva, že projekt začnú realizovať 1. septembra, rozplánovaný je na 33 mesiacov a predpokladajú, že planetárium uvedú do prevádzky v roku 2012. Mal by to byť impulz pre rozvoj cestovného ruchu. Návšteva observatória je totiž zvyčajne spojená s poznávaním okolia, exkurzie zavítajú aj na nádrž Starinu, Morské oko, pozrú drevené kostolíky a ďalšie zaujímavosti regiónu. Patrí k ním aj budovaná Cesta planét. „Z ôsmich máme hotové už tri planéty. Kompletná je napríklad stanica Mars, ktorá sa nachádza nad obcou Kolonica, od observatória je vzdialená asi 40 minút pešo. Mars je predstavený pilierom so symbolom planéty, na ktorom nájdu návštevníci základné informácie o tejto planéte. Vedľa je prístrešok, ohnisko, stojan na bicykle. Turisti si tam môžu oddýchnuť, najesť sa a popritom získať prvé informácie o tejto planéte. Cestou planét chceme poprepájať Sninský kameň, Šponáreň, kolonický Bejvoč, Nežiabec, aby turisti prišli na observatórium informačne pripravení.
Myšlienka Cesty planét je založená na tom, že jednotlivé stanice/planéty/ sú od seba vzdialené v takých proporciách, ako sú vzdialené planéty slnečnej sústavy. Keď turista zo Saturnu na Sninských rybníkoch šľape na Jupiter na Šponárni dve hodiny a z Merkúra na Venušu len 20 minút, tak si navždy zapamätá, že vzdialenosť zo Saturnu na Jupiter je oveľa väčšia ako z Merkúru na Venušu. Centrum Cesty planét predstavuje myslené Slnko na observatóriu, ktoré znázorňujú veľké slnečné hodiny,“ vysvetľuje Kudzej.
S projektom Karpatské nebo sa chcú zaradiť do siete stredísk, ktoré sú navštevované tzv. hviezdnymi turistami. „Podmienky na to máme. Keď pozrieme na mapu svetelného znečistenia Európy a samotného Slovenska, vidíme, že naša severovýchodná časť republiky je na tom najlepšie, len my sa nachádzame v tzv. modrom pásme. Chceme uchrániť tmavé nebo, ktoré v regióne máme, vytvorením pásma ochrany. Pokladáme to za jeden z ďalších možných výstupov tohto projektu. Vo svete prebiehajú aktivity na úrovni štátnej správy na ochranu tmavého neba, čiže na reguláciu osvetlení, rušenie nezmyselných a škodlivých svetelných zdrojov. Chceme vytvoriť jedinečný astropark v republike. Uvedomujeme si, že len keď si zachováme tmavé nebo, udržíme žiariť hviezdy na oblohe. Ak vytvoríme aj potrebnú infraštruktúru, otvoríme bránu tým, kto rí hľadajú netradičnú formu oddychu spojenú s cestovaním a vzdelávaním, otvoríme bránu pre rozvoj hviezd nej turistiky v našom regióne,“ uzatvára Igor Kudzej.
Mária Lopatníková
Subjekty zapojené do projektu získajú pozorovacie zariadenia, bude vytvorený optimálny set ďalekohľadov a záznamových prístrojov, ktoré budú slúžiť aj turistom. Unifikácia prístrojov skvalitní prípravu pozorovacích programov i samotné spracovanie údajov. Prostredníctvom projektu chceme vo Vihorlatskej hvezdárni a na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle vytvoriť metodické centrum, ktoré bude riadiacim orgánom v rámci astronomických a cestovných aktivít medzi školami a záujmovými združeniami, ktoré majú záujem o astronómiu,“ hovorí riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom RNDr. Igor Kudzej, CSc.
Vihorlatská hvezdáreň získala z celkovej sumy 1,3mil. eur až 600-tisíc eur. Realizovať bude totiž hlavný investičný zámer projektu – multifunkčnú budovu s planetáriom. „Okrem miestnosti s projekčnou kupolou a planetáriom s kapacitou pre 50 návštevníkov sa v budove ráta aj s ubytovacími priestormi, ktoré nám v súčasnosti chýbajú pre realizáciu odborných stáží. Odborná práca v astronomickom observatóriu je v súčasnosti vďaka metrovému VNT ďalekohľadu a špičkových záznamových zariadení. na vysokej úrovni. Chýba nám priestor na prezentáciu výsledkov, konzultácie s inými odborníkmi, semináre, konferencie a iné formy popularizácie tohto krásneho vedného odboru. Výstavbou planetária vznikne na Kolonickom sedle jedinečné centrum astronomického vzdelávania a výskumu v rámci republiky. Aj kontakt s verejnosťou bude lepší a živší,“ neskrýva radosť Igor Kudzej a dodáva, že projekt začnú realizovať 1. septembra, rozplánovaný je na 33 mesiacov a predpokladajú, že planetárium uvedú do prevádzky v roku 2012. Mal by to byť impulz pre rozvoj cestovného ruchu. Návšteva observatória je totiž zvyčajne spojená s poznávaním okolia, exkurzie zavítajú aj na nádrž Starinu, Morské oko, pozrú drevené kostolíky a ďalšie zaujímavosti regiónu. Patrí k ním aj budovaná Cesta planét. „Z ôsmich máme hotové už tri planéty. Kompletná je napríklad stanica Mars, ktorá sa nachádza nad obcou Kolonica, od observatória je vzdialená asi 40 minút pešo. Mars je predstavený pilierom so symbolom planéty, na ktorom nájdu návštevníci základné informácie o tejto planéte. Vedľa je prístrešok, ohnisko, stojan na bicykle. Turisti si tam môžu oddýchnuť, najesť sa a popritom získať prvé informácie o tejto planéte. Cestou planét chceme poprepájať Sninský kameň, Šponáreň, kolonický Bejvoč, Nežiabec, aby turisti prišli na observatórium informačne pripravení.
Myšlienka Cesty planét je založená na tom, že jednotlivé stanice/planéty/ sú od seba vzdialené v takých proporciách, ako sú vzdialené planéty slnečnej sústavy. Keď turista zo Saturnu na Sninských rybníkoch šľape na Jupiter na Šponárni dve hodiny a z Merkúra na Venušu len 20 minút, tak si navždy zapamätá, že vzdialenosť zo Saturnu na Jupiter je oveľa väčšia ako z Merkúru na Venušu. Centrum Cesty planét predstavuje myslené Slnko na observatóriu, ktoré znázorňujú veľké slnečné hodiny,“ vysvetľuje Kudzej.
S projektom Karpatské nebo sa chcú zaradiť do siete stredísk, ktoré sú navštevované tzv. hviezdnymi turistami. „Podmienky na to máme. Keď pozrieme na mapu svetelného znečistenia Európy a samotného Slovenska, vidíme, že naša severovýchodná časť republiky je na tom najlepšie, len my sa nachádzame v tzv. modrom pásme. Chceme uchrániť tmavé nebo, ktoré v regióne máme, vytvorením pásma ochrany. Pokladáme to za jeden z ďalších možných výstupov tohto projektu. Vo svete prebiehajú aktivity na úrovni štátnej správy na ochranu tmavého neba, čiže na reguláciu osvetlení, rušenie nezmyselných a škodlivých svetelných zdrojov. Chceme vytvoriť jedinečný astropark v republike. Uvedomujeme si, že len keď si zachováme tmavé nebo, udržíme žiariť hviezdy na oblohe. Ak vytvoríme aj potrebnú infraštruktúru, otvoríme bránu tým, kto rí hľadajú netradičnú formu oddychu spojenú s cestovaním a vzdelávaním, otvoríme bránu pre rozvoj hviezd nej turistiky v našom regióne,“ uzatvára Igor Kudzej.
Mária Lopatníková
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Šporovlyva rodyna. Paraska:
-Vasyľu, čom jes soj zajs vzal novyj mišok čaju...?
-Bo na starim sja už nytka otorhla...
-A što maš sciply ruky, ne znaš ju nazad pryšyty...?!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať