Na ľudovú nôtu. Dnes: BARVINOK

Ak sme kedysi označili nejaký súbor za kráľovnú dedinského folklóru, tak zisťujeme, že takýto prívlastok patrí určite aj iným a neprislúcha to asi nikomu hodnotiť. Pri súbore Barvinok z Kamienky zisťujeme, že starostlivosť o tradície predkov je tam priam dojemná, takmer celá dedina si nedá vziať to, čo im dali do vienka ich pradedovia. A stará sa o to s neuveriteľným nasadením celých 57 rokov, a to bez prestávky...

PRE VŠETKY GENERÁCIE
Kamiensky Barvinok (pomenovanie podľa večne zelenej rastliny nazývanej krušpán, ktorá mimoriadne hojne rastie aj v Kamien-ke) tak patrí medzi najstaršie folklórne skupiny na Slovensku. Jeho vznik v roku 1952 sa spája s menom slávneho rodáka Štefana Bitnera. Odvtedy nik neprerušil túto nitku a dá sa povedať, že v Kamienke niet domu, kde by minimálne jeden člen nebol v súbore. Dedo, otec i vnuk... A to nielen postupne. V Kamienke veru vedia, že podchytiť treba už deti od škôlky, kde funguje Barvinočok. A keď drobec trochu povyrastie, môže presedlať rovno do súboru pri ZŠ-Radosť. A ani tu generačná línia nezaniká. V „dospeláckom“ Barvinku sa môže folklóru chtivý realizovať vo všetkých zložkách, a to speváckej (tá tvorí gro a delí sa na mužskú a ženskú časť), hudobnej (harmonikár a päť mandolinistov) a tanečnej. Treba aj pripomenúť, že mnohí odchovanci Barvinku šíria dobré meno v súboroch ako Železiar, Hornád či Zobor. A aby toho nebolo málo, v Kamienke veru nik neodchádza zo súboru do „starého železa“. Vyzreté hlasy a hlavne veľké životné skúsenosti zúročujú v seniorskom Barvinku.

ÚSPEŠNÍ, ŽIADANÍ
„Naj-úspechom pre nás je potlesk divákov, vtedy človek vie, že to stálo za to,“ hovorí už skromne o úspechoch Barvinku súčasný líder folklórnej skupiny, vysokoškolák Martin Karaš. Naozaj zhr núť úspechy tohto megazoskupenia za viac ako polstoročie nie je možné, preto spomenieme tie z ostatných rokov. Kamienski sólisti si pred tromi rokmi priniesli z celoslovenského festivalu Spevy môj ho rodu titul laureát a o rok neskôr rovnako sólisti vyspievali v Košiciach Zlaté pásmo v národnej súťaži. Zahanbiť sa nedali ani ženy-sólistky už majú doma titul laureátky z Makovickej struny a ženská skupina zas minulého roku bodovala v konkurencii 25-tich obdobných zoskupení na Kamienskom festivale. A nespočetnými množstvami ocenení sa hrdia aj detské zoskupenia.

„Dnes už nie je toľko tých súťaží ako v minulosti,“ pripomenie vedúci a dopovie, že zas ponúk na vystúpenia majú toľko, že keby to trochu neregulovali, tak sa nezastavia, v lete aj každý víkend. S rusínskymi piesňami, zvykoslovnými pásmami a tancami pochodili aj Česko, Poľsko, Maďarsko, Rusko, Ukrajinu, bývalú Juhosláviu i NDR - to všetko v časoch pred rokom 1989, keď súbor podporovalo miestne družstvo. Ale napodiv Barvinok nepoložili ani nové časy (ako v mnohých obciach). Zmena nastala podľa M. Karaša iba v tom, že mladí začali viac odchádzať do sveta za prácou: „Tie nácviky už nie sú tým, čím bývali, nevieme sa často zísť všetci. Mnohí sú po internátoch, v práci mimo okresu.“ Nemenná je ale podpora miestnej samosprávy i družstva, domácich sponzorov a rovnako v pozícii „donorov“ si nedajú vziať súbor Kamienčania žijúci v zahraničí.

PIESNE AJ SKLADAJÚ
V Barvinku vždy nacvičia program na hodinu či hodinu a pol, čo mnohé festivaly vyžadujú. Ani o cesty do sveta (na ktoré sa dá vraj nalákať mladých) nemajú núdzu. „A keď sme potom spolu staršia i mladšia generácia, veľmi sa tým utužujú vzťahy,“ hovorí už o význame takéhoto multigeneračného zoskupenia, vedúci. No musí to byť zaujímavé, veď tu majú 15 až 17-ročných a aj 50-tnikov i starších. A takto vedno cestujú na rôzne festivaly u nás a spolu s Ľubovňanom sa predstavili aj rumunskému publiku. Svojich priaznivcov majú aj v Poľsku, dostali pozvánku aj do Srbskej Vojvodiny.. „Uprednostňujeme festivaly, kde žijú naši Rusíni,“ pri- pomenie M. Karaš. Práve rusínske korene sú pre nich priam posvätné. Skupinka zanietencov rozbehla aj projekt Kamienske večery (večrky), kde sa snažia „vymámiť“ na spoločných stretnutiach so staršími všetky tradície na dedine od januára po december.

A z takýchto debát by časom mohla byť aj knižná publikácia a (či možno aj film). Napokon o majstrovstve Barvinku sa vie aj cez rôzne národnostné vysielania v rozhlase či z dokumentárnych televíznych programov napríklad o drotároch či pečení známych kamienskych pirohov. Špecifikom skupiny sú okrem zachovávania autentických piesní aj mnohé autorské, ktoré už časom zľudoveli. Napokon, mnohé z nich si môže nadšenec vypočuť na relatívne čerstvom CD Zašpivat Barvinok a rovnako nájsť v súbore nahrávky z tradičného festivalu v Kamienke (kde už vyše 40 rokov ožíva celá obec) i z pomerne mladého podujatia Dni rusínskych tradícií. A vlastne zo všetkých vystúpení Barvinku.

Súbor Barvinok podľa všetkého má všetky predpoklady ísť neohrozene do budúcnosti. Ak sa teda nájde dosť ľudí, ktorí sa nechcú riadiť známou vetou po nás potopa. „Veľká zásluha a hlavne vďaka tu patrí učiteľkám materských a základných škôl a všetkým zanieteným dobrovoľníkom,“ nezabudol pripomenúť M. Karaš a dodal, „dôležité je, aby sme nezabudli, že to, že sme Rusíni, je pre nás skôr plusom ako nejakým zahanbením.“

(hm)