Na ľudovú nôtu. Dnes KEČERA.

V rázovitej obci Jakubany sme už pripomenuli obnovu obecného folklóru po 15-tich rokoch v prípade detsko-mládežníckej Kečery. Rovnaké „zmŕtvychvstanie“ platí i pre folklórnu skupinu dospelých s rovnomenným názvom. Vedno „vstala z popola“ s detským súborom a zaujímavé je, že v nej účinkujú aj tí, ktorých kedysi v 70-tych rokoch minulého storočia učil dedinským tradíciám manželský pár učiteľov Kundľových v škole. A to, ako sa stalo, že po rokoch opäť zatúžili šíriť dedinskú kultúru, je priam kuriózne...

DOSTALI INJEKCIU
Nik totiž už v Jakubanoch ani nedúfal, že folklórny súbor, aký založil miestny učiteľ v škole a ktorý žal slávu v rokoch socializmu, keď sa kultúre v obci venovala aj osvetárka Mária Bucová, ešte môže fungovať. A tak, ako pred štyrmi desiatkami rokov prebudil učiteľ M. Kundľa driemajúci talent Jakubancov, tak zasiahol do ich folklórneho ducha aj v roku 2005. Tentoraz asi ani netušil, že nepriamo na-budí Jakubancov, mal totiž iný zámer. Folklórny súbor totiž už 15 rokov v obci neexistoval, nejako prirodzene sa po „nežnej“ revolúcii rozpustil. Učiteľ Kundľa, už na dôchodku ale zatúžil mať doma na pamiatku nahraté folklórne choreografie, ktoré kedysi pripravoval, a tak sa dali dokopy zanietenci, pozvali tých, ktorí v súbore kedysi účinkovali a nacvičili niečo „na pamiatku“ pre pána učiteľa. Lenže nácvik s nimi tak „zamával“, že zrazu pochopili, že ešte majú síl i chuť, aby šli ďalej. „Potom ešte chceli Američania na kazete našu jakubiansku svadbu, tak sme to tiež pripravovali. A dostali sme zrazu takú injekciu, naštartovalo nás to. Hlavne, keď sa začali ozývať z miest a obcí, aby sme prišli vystupovať k nim,“ pripomenie, ako sa pamiatka pre učiteľa zmenila na obnovu súboru Eva Fáberová, ktorá vedie síce detskú Kečeru, v dospeláckej ale vystupuje. Trochu tak u nás v redakcii „suplovala“ vedúcu súboru dospelých Kečera Annu Bondrovú, ktorá ako dieťa vystupovala v pôvodnej Kečere a momentálne sa vybrala za svojimi vnúčatami do Ameriky. „Ale detský a dospelácky súbor je u nás prepojený, snažíme sa pripravovať aj spoločné choreografie,“ podotkla E. Fáberová.

VYHRALI NA KRAJI
Ak by ste hľadali špecifikum obecného folklóru v Jakubanoch, tak ho isto nájdete. Kabat so štrejchom, teda bielu na krosnách tkanú sukňu s červeným pruhom nenájdete v celej republike. A Jakubanci sú na to patrične hrdí, napokon, ako aj na celé svoje kroje. Dokážu nimi ozvláštniť polnočnú omšu či iné dedinské udalosti. To, že majú folklór v krvi dokazujú hlavne spevom. Netreba im veľké nácviky, ani noty a spievajú pritom dvojhlasne i trojhlasne. V repertoári majú krstiny (tie mnohí mohli vidieť v televíznej relácii Kapura), svadbu, hrabačky tiež trenie ľanu... Usilujú sa zachovať autentickosť, aj keď ako pripomenula E. Fáberová, kedysi sa dosť tlačila do rusínskych obcí ukrajinčina a malej modernizácii sa tiež občas nevyhnú. Ale cenné je pre nich to pravé, staré až archaické. A aby to našli, siahnu nielen po spomienkach najstarších Jakubancoch, ale aj historických prameňoch. „Vedúca Anna Bondrová tak podľa dobových materiálovdala vyrobiť pierka na klobúky a mnohé staršie ženy si na ne spomenuli, že presne také sa nosili kedysi v 20-tych rokoch minulého storočia,“ pripomenie E. Fáberová. Aby sme ale vysvetlili, načo im sú až také autentické pierka, nuž onedlho budú hájiť farby nielen Jakubian, ale aj okresu. Výhra v Humennom ich totiž posunula na celoslovenskú súťaž, ktorá bude onedlho v Liptovskom Mikuláši. 34-členný súbor (kde je mimochodom dosť mužov a 3 členovia ľudovej hudby) sa na ňu poctivo pripravuje, chcú, aby jakubianska svadba v ich podaní zaujala. A potom sa už nezastavia, o mesiac na to pôjdu na Myjavu na folklórny medzinárodný festival...

S peniažkami to v Kečere majú tak akurát. Na cestu a stravu vraj je, no a ako pripomenula E. Fáberová, folklór sa nerobí pre peniaze, ale pre obohatenie života. A v ich súbore si ho takto obohacujú aj celé rodiny. V súbore, kde majú okrem huslí a kontrabasu až päť akordeonistov, vidieť vedno otca, mamu i deti. A čo je najdôležitejšie: „V súbore si našli k sebe cestu mladší a starší. A mladí tu pochopili, že si treba vážiť a ctiť svoju kultúru a byť hrdí na to, odkiaľ pochádzame,“ dodáva hrdo rodáčka z Jakubian E. Fáberová.

-hm-