Na ľudovú nôtu: JASTRABČAN

K staršej a strednej generácii akosi viac priraďujeme folklór. Predsa len, akokoľvek môžu byť z toho milovníci ľudových piesni smutní, dnes sa nosia viac iné štýly. Školáci so slúchadlami na ušiach isto nebudú počúvať „ totu našu“, skôr im tam zahučí poriadny rock či hip-hopové songy. Ale zas netreba hádzať všetkých do jedného vreca. Stačí sa pozrieť na dievčence ustrojené v krásnych krojoch, ktoré si hovoria spevácka skupina Jastrabčan...

ZVEČNENÉ HLASY
Obec Šarišské Jastrabie bola od nepamäti, teda minimálne od roku 1953, známa tým, že tu vedeli podchytiť detské školské talenty a zasvätiť ich práve folklóru. Vtedy sa súbor skladal z dvoch zložiek -speváckej a tanečnej. Dnešné zoskupenie s rovnakým názvom stavia čisto na detských zvonivých hlasoch a má už tiež peknú históriu za sebou - rovné štvrťstoročie. Ak by ste hľadali v publikáciách niečo o tomto detskom folklórnom súbore, našli by ste - z odborného hľadiska sú speváčky typickými reprezentantkami autentickej podoby rusínskej ľudovej piesne. Vynikajú charakteristickým viachlasom i intonačne čistým a štýlovo dokonalým prejavom. V reči ľudskej - tucet šikovných báb s hlasmi slávikov.

A to aj doslova, veď bodovali už aj na Slávikovi Slovenska. Postarali sa o to nádejné sólistky Zuzana Filičková a Marta Lichvarčíková. Výpočet ocenení celej skupiny je ďalekosiahly, za tie naj- úspechy spomenieme strieborné pásmo súťaže Detský hudobný folklór, ako aj titul laureátov Makovickej struny, v roku 2006 účasť na Medzinárodnom festivale vianočných kolied a remesiel v Ostrave a z minulého roku ocenenie najvyššie - Laureát na celoslovenskej súťaži Detský hudobný folklór.
Hlásky Jabstrabčanu sú dokonca zachytené na večné časy od decembra 2007 aj na CD nosiči pod názvom Na Jastrebskej ozimine. Učinkujú tiež v programe A čia to chyža. A aby bol výpočet úplný, nemôžeme opomenúť ani prienik do éteru Slovenského rozhlasu.

SPEV AKO KRÚŽOK
"Pre mladých ľudí je to veľmi dôležité. Okrem toho, že sa takto stretávajú, môžu cestovať a vidieť tak mestá a krajiny, majú krásne zážitky. A čo je najdôležitejšie, takéto vystúpenia im zvyšujú sebavedomie," myslí si jedna z vedúcich, učiteľka prvého stupňa Iveta Rešetárová. A vie, o čom hovorí. Sama takto začínala so spevom už v základnej škole a spolu s druhou vedúcou, rovnako miestnou učiteľkou Annou Kyseľovou, dali vyniknúť jastrabskému talentu aj počas vysokoškolského štúdia v Prešove. "Krepčili" obe v tanečnej folklórnej skupine Šarišan a spievali v Toryse. A teraz, keď si založili rodiny a vrátili "na rodnú hrudu" nechcú, aby to krásne, čo si inde nesmierne považujú, zaniklo v obci s tak hlbokými tradíciami.

"Spevácky súbor Jastrabčan funguje v rámci krúžku v škole, kde chodia aj deti z Vislanky," vysvetlila I. Rešetárová, ktorá zbiera autentické piesne od svojej mamy. Momentálne sa ako mladá mamička viac venuje svojmu malému iba 2-mesačnému bábätku. Nezabudne ale aj teraz mrknúť, čo sa deje v súbore, ktorý sa už pomaly chystá na veľký medzinárodný festival do Bratislavy. Nie je to ale pre nich až taká ďaleká cesta, veď už pochodili nielen slovenské mestá. Tlieskali im v Poľsku či v Čechách. „Nácviky si vyžadujú disciplínu a občas sa vraciame z ciest aj v noci, tak treba vydržať aj v škole,“ dopovie jedna z líderiek folklóru v Šarišskom Jastrabí, ktorá sprevádza spev mládeže hrou na akordeóne.

Práca s detským folklórnym zoskupením je možno v niečom zložitejšia ako s dospelákmi, minimálne v tom, že mladé učiteľky musia vždy v zdraví dopraviť deti z vystúpení domov. Dáva ale nádej, že folklór v obci nezahynie. A to je veľmi podstatné.