Na medzinárodnom výtvarnom festivale v Snine tvorilo 30 maliarov z 20 krajín
Minulý týždeň vyvrcholil už 22. ročník medzinárodného výtvarného festivalu v Snine, ktorý sa niesol v znamení tolerancie.
SNINA. Od 6. do 19. septembra tvorilo v Snine 30 maliarov z 20 krajín sveta.
Umelci z ďalekým krajín
„Boli to veľmi perné dva týždne. Po prvý raz tu majú svoje zastúpenie také exotické krajiny ako Bahrain, Egypt,“ uviedol výkonný riaditeľ festivalu akad. mal. Andrej Smolák. „Je tu maliar zo severného Cypru, maliarka z Iraku Fatima Al Obaidi, umelci z Kirgízie, Kazachstanu či Tatarstanu,“ vymenoval Smolák. „Prišli tu také osobnosti ako napríklad Zufar Gimajev, predseda Zväzu výtvarných umelcov v Tatarstane. Do Sniny pricestoval po prvý raz Ibrahim Ghazala z Egypta. „On nevedel, že som maliar. Myslel si, že som len organizátor. Keď som vystavil svoje diela, prišiel a povedal: „Ja som nevedel, že si maliar.“ V tej chvíli ma pozval do Egypta na sympózium, ktoré sa bude konať v decembri tohto roku.
„Tieto dva týždne charakterizujem ako veľmi úspešné, bohaté na program. Prišli veľmi kvalitní umelci. Festival sa niesol v znamení tolerancie. Bol o tom, že môžeme pochádzať z rôznych kultúr, no sme povinní ich akceptovať. Je to plenér o tolerancii kultúr národov sveta,“ zdôraznil Smolák. Umelci, ktorí prišli tvoriť do Sniny, spoločne 15. septembra vystúpili na Sninský kameň. Na vrchol vyniesli na chrbte svoje obrazy a štátnu vlajku. „Umenie nepozná hraníc, tak to platí. U nás sú vítaní všetci. Samozrejme, že treba rešpektovať zákony každej krajiny. Je to o tolerovaní kultúr národov celého sveta. Umelci podpísali na Sninskom kameni výzvu k tolerancii,“ povedal Smolák
Spoznali najvýchodnejší cíp Slovenska
Maliari v stredu 9. septembra boli výlete na Starine, v Ruskom potoku, Uličskom Krivom. Došli až do Novej Sedlice, do lokality Grófske chyžky, kde si pochutnali na guláši. „To bol pre nich zázrak. Neverili, kde ich do lesa ten autobus vezie, no potom odtiaľ ani nechceli odísť,“ povedal Smolák. „Boli sme pri Medovej babe. Pripomenuli sme si 13. výročie osadenia sochy Mareka Žitňana inšpirovanou Žofiou Maťašovskou. Bola to Poľka, ktorá sa vydala za Rusína a ten bol lesný robotník v lesoch nad Novou Sedlicou. Žila tam v lese, mala dve dcéry, vyrábala med, ktorý predávala až do pernikárne do Pardubíc. Marek urobil na jej počesť sochu ako symbol pracovitosti ľudí tohto kraja,“ vysvetlil Smolák
Stihli odskočiť aj do „Mexika“
„Boli sme aj v Stakčínskej Roztoke, v takzvanom „Mexicu“ a tam nás starosta Juraj Pyteľ privítal na improvizovanej „mexickej colnici“. Potom nás prijal na obecnom úrade, boli sme aj v Dome kultúry. Pripravili pre nás hostinu, ktorej dominovali holúbky. Potom sme išli ku mne domov do Sniny, do môjho výtvarného centra a tam bola pirohová party. Mali sme tam asi 800 pirohov na rôzne spôsoby. To bolo „papáničko“ pre všetkých,“ povedal Smolák.
Pohostinní a priateľskí Sninčania
„V stredu večer 16. septembra prišla predsedníčka Únie žien Mária Dunajová. Predtým mi zavolala: „Andrejko, my ti prinesieme večeru. Povedz kedy.“ Do ateliéru, kde maliari maľovali, potom prišlo asi 11 žien, každá s niečím. To boli také kopy fašírok, holúbkov, koláčikov, paštéky, slaninka, tlačenka, šaláty,“ popísal Smolák. „Ďalší večer nás pozval na večeru kamarát, poslanec, zberateľ umenia Erik Cap,“ dodal. „Jana Karľová s manželom doniesli asi 100 kusov varenej kukurice. Zmizli zo stolov, že nebolo kedy,“ povedal. „Alebo sa nám stalo, že z ničoho nič vošli do ateliéru ženy zo Starinčanky a spievali. To urobili aj vlani. Do výtvarného centra prišiel umelcom vystúpiť aj Marián Lojan s členmi FS Šiňava,“ povedal Smolák s tým, že si tieto priateľské gestá veľmi váži.
Viac času na prácu v Snine
„Budúci ročník jednoznačne bude!“ povedal Smolák. „Bol to predseda PSK Peter Chudík, ktorého sme ocenili cenou Tibora Bártfaja. Plenér už veľakrát finančne podporil. Tak sme sa dohodli, že tento festival prekročil rámec regiónu. Pri preberaní ceny povedal, že festival určite zaradia do plánu, hlavne finančného,“ povedal Smolák. Na budúci rok bude mať oveľa viac času na prípravy a organizáciu. Smolák avizoval, že svoje aktivity v Bratislave ukončí a sústredí sa na svoje aktivity v Snine. Podľa jeho slov nie je ďalej udržateľné pendlovať medzi Bratislavou a Sninou. „Ak sa ma niekto opýtal, kde trávim najviac času, odpovedal som: V Octavii,“ povedal Smolák.
(korn)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Kiby jem teper odrazu umer a dostal sja do pekla, jak skoro porozumľu, že už ne jem u roboťi...?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať