Na mieste ohavnej tragédie

Vo štvrtok 9. augusta bol ozaj pekný slnečný deň, keď sa autobus s funkcionármi oblastného výboru a základných organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov /SZPB/ vydal z Humenného smerom na Novú Šedlicu s cieľom oboznámiť sa s predvojnovou a povojnovou históriou a životom v tomto najvýchodnejšom cípe republiky.

V Snine k nám pristúpili ďalší predstavitelia oblastnej organizácie SZPB s vynikajúcim harmonikárom Ivanom Stebilom. Len čo sme opustili mesto, predseda ObV SZPB Vasiľ Simkulet nás podrobne zasvätil do rokov, keď po vyhlásení autonómie Slovenska si odrezalo aj tento nádherný kraj a jeho obyvateľov horthyovské Maďarsko. Ukázal nám, kadiaľ viedla za Sninou vtedajšia štátna hranica. Pospomínal na pomery v tomto nemilom období, na ktoré si dobre pamätá, lebo je rodákom zo zátopovej obce Starina. Cestou sme sa zastavili aj pri starinskom vodnom diele. Ešte predtým sme v Stakčíne pribrali do autobusu ďalšie funkcionárske posily.

Našou ďalšou zastávkou bol Kolbasov. Pred obecným úradom nás privítala starostka obce Mária Kosťová, predseda ZO SZPB Jozef Janko, členovia organizácie Ján Seňko, Mikuláš Karboník a ďalší. Spolu s Júliusom Levickým, podpredsedom ObV SZPB a predsedom Židovskej náboženskej obce v Humennom sme polozili veniec pod pamätnú tabuľu na pamiatku jedenástich Židov, ktorých 6. decembra 1945 zavraždili banderovské tlupy. Smutné udalosti prítomným priblížil Jozef Hrubovčák, predseda historicko-dokumentačnej komisie. V osudné chvíle bolo v prízemnom domčeku Emanuela Poliaka v Kolbasove, kde mal malú krčmičku a obchod, dvanásť ľudí - členov rodiny i vzdialenejších príbuzných. Ozbrojení cudzinci, ktorí ich prepadli, najprv žiadali pálenku a cigarety, potom aj večeru a nakoniec sex. Na obranu sa im postavil majiteľ domu aj ďalší muži. Banderovci všetkých postupne povraždili. Ani nie osemnásťročná Helena Jakubovičová sa za chrbtami sestier nebadane spustila pod posteľ.

V slabom svetle spadla na ňu perina a prikryla hrôzou chvejúce sa telo. Keď banderovci videli, že sa už nič v izbe nehýbe, naložili nakradnutý tovar z obchodu a krčmy na sane ťahané koňmi, poznášali petrolejky, aby tma zakryla ich ohavný čin, a pobrali sa ďalej. K domu Emanuela Poliaka sa Kolbasóvčania odvážili prísť až na druhý deň ráno. V neveľkých izbietkach našli v kalužiach krvi jedenásť nehybných tiel a polomŕtvu Hejenu, ktorej vlasy po prežitej udalosti načisto zosiveli. Mŕtvoly Židov pochovali dedinčania na tamojšom cintoríne do spoločného hrobu. Po čase ich exhumovali a previezli na mestský cintorín do Sniny. Helena Jakubovičová sa v tomto dome už viac neukázala. Po strašnej tragédii sa jej ujal príbuzný Aron Teichman, vtedajší veliteľ milície v Ulici, ktorý sa s ňou údajne odsťahoval do Ameriky. Po jedinom svedkovi tejto hroznej noci sa akoby zavrela voda.

Z Kolbasova viedla naša cesta do Ulica. Tam nás čakal terénny autobus, ktorým sme sa dostali až vysoko nad obec Nová Sedlica, na miesta, kde v 60. rokoch minulého storočia objavili robotníci pri ťažbe dreva viaceré provizórne hroby sovietskych vojakov, ktorí zahynuli v boji s fašistami v jeseni 1944. Pomník, ktorí im postavili, v horskom prostredí poznačila nepriazeň počasia, a preto členovia ZO SZPB so sídlom, v Ulici začali na tomto mieste budovať nový pamätník. Pri ňom sme vzdali hold hrdinom, ktorí vydýchli ďaleko od svojej domoviny. Cestou naspäť sme sa v Novej Sedlici usadili v priestoroch Správy NP Poloniny, kde sme sa občerstvili, zaspomínali na ťažké vojnové a povojnové roky i popočúvali pekné rusínske a slovenské piesne v podaní harmonikára Ivana Stebilu. Všetkým nám ostali na tento deň nezabudnuteľné spomienky.

Gabriela Rosičová,
tajomníčka ObV SZPB v Humennom