NA NÁVŠTEVE V ARCHÍVE

Štátny archív Prešov, pobočka Humenné sprístupnil v pondelok 17. júna svoje priestory širokej verejnosti v rámci 1. ročníka Dňa otvorených dverí. Záujemcovia mohli nahliadnuť nielen do niekoľkých zo 14 depotov, teda miestností, kde sú archívne dokumenty uložené, ale aj do samotných dokumentov. Najstarším vystaveným kusom, ktorý je zároveň najstaršou písomnosťou humenského archívu, bola matrika obce Kolonica z roku 1835. Medzi 1750 metrami dokumentov z medzilaboreckého, sninského a humenského okresu je zopár obecných kroník, Pamätná kniha mesta Humenné z rokov 1933-1944 a množstvo písomností zo štátnych či obecných úradov a priemyselných inštitúcií.

Humenský archív sa „pýši“ neslávnym prvenstvom najmenšieho počtu spisov z okresného úradu medzivojnového obdobia. Kým priemerné množstvo dokumentov z takejto inštitúcie na Slovensku je 70 metrov, v Humennom máme z rokov 1924 až 1945 zachovaného len jeden a pol metra. V „kronike archívu“ v zápiskoch pána Čulena, pracujúceho v miestom archíve na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia, sa uvádza, že v roku 1945, kedy sa z okresných úradov stávali okresné národné výbory, prišli na ONV dvaja muži, všetky dokumenty naložili na pristavenú dodávku a vyviezli na neznáme miesto, prezradila absenciu listín riaditeľka humenskej pobočky štátneho archívu Mgr. M. Novosadová. Pri prechádzaní listín z ONV v Snine z decembra 1944 narazila na také, ktorých druhá strana bola pôvodným dokumentom Služnovského úradu medzivojnového obdobia. Oba príklady sú tak smutnou ukážkou toho, ako sme sa v minulosti chovali k vlastnej histórii...

Dnes sa v archíve v Humennom o dokumenty starajú štyri zamestnankyne, vykonávajúce predarchívnu a samotnú archívnu starostlivosť. Predarchívna starostlivosť spočíva v sledovaní nakladania s písomnosťami v jednotlivých organizáciách a dodržiavania zákona o archívnictve. Archívnou starostlivosťou sa rozumie triedenie, uloženie a ochrana dokumentov a ich prípadné poskytovanie bádateľom. Podľa slov riaditeľky sú bádateľmi najmä študenti vysokých škôl, autori monografií o obciach regiónu a v poslednom čase zväčšujúci sa počet zostavovateľov rodinných rodokmeňov. Archív tiež pravidelne navštevujú školy v rámci hodín histórie, či regionálnej výchovy, študenti obchodnej akadémie tu mávajú odborné semináre k otázkam archivárskej legislatívy.

Počas Dňa otvorených dverí ho navštívilo 50 zvedavcov. Počet pracovníčky milo potešil, keďže išlo o premiérovú akciu. Keďže sa okresný archív nachádza v budove z 30. rokov 20. storočia, zaujímalo nás, či sú podmienky na jeho prevádzku vyhovujúce. „Vlhkosť vzduchu sa u nás pohybuje okolo 70%, norma je 45-55%. V pivnici sme dokonca namerali stopercentnú hodnotu, a tak sme museli tieto priestory vypratať. Teplota by mala byť zhruba 15°C, u nás kolíše podľa ročných období...“, uviedla Mgr. Novosadová. 

Mesto Humenné ako riešenie tejto situácie ponúklo humenskej pobočke štátneho archívu dva alternatívne priestory - budovu bývalej obchodnej akadémie alebo budovu internátu bývalej Internátnej školy. Aj keď druhý menovaný by účelom archívu po drobných úpravách vyhovoval, štátna pokladnica nemá potrebných 30 tisíc eur, ktoré by si samotné sťahovanie vyžadovalo, a tak, zdá sa, Štátny archív Prešov, pobočku Humenné, nájdeme aj v nasledujúcom období na Štúrovej ulici.

Jana Ďurašková