Na nebohú učiteľku v Snine spomínajú ako na úspešnú a krásnu ženu

Andrej Smolák ju nakreslil a nafotil ešte ako tínedžerku.

SNINA. Úprimná, milá, skromná, ľudská. Takto charakterizujú Violu Macákovú (34) tí, ktorí ju poznali. Nikto si nezaslúži takú smrť, hovoria ľudia v rodisku mladej ženy, ktorú brutálne zavraždili v hlavnom meste.

Smolák si ju všimol na móle
Na módnej prehliadke v Snine zažiarila na predvádzacom móle. „Bola krásna,“ spomína Smolák. Mladej talentovanej dievčine pomohol s fotografkou nafotiť prvý book, s ktorým chcela preraziť v modelingu. „Nafotil som ju, aj nakreslil. Mám z nej dva obrazy. Pohľadám tie zábery a pustím sa do maľovania obrazov. Zaslúžila si to,“ hovorí.

Mala veľkú charizmu
Na Violu si spomína ako na krásne, živé a veselé dievča. „Krátko chodila ku mne na kurzy maľovania. Vždy, keď bola v Snine, objavila sa u mňa. Asi pred dvomi rokmi som ju náhodou stretol pred galériou v Bratislave, povedala, že býva neďaleko. Vždy bola elegantná, úprimná, pravdivá, štedrá. Jej oči žiarili krásou a optimizmom. Je veľmi málo takých ľudí,“ zdôrazňuje.

Viola nielen fotografovala, ale aj maľovala obrazy.
„Keď sa všetko upokojí, chcel by som osloviť rodičov, kde sú jej obrazy. Veľmi rád by som ich sústredil v Snine, urobil by som výstavu,“ hovorí Smolák.

Bola zdehonestovaná 
O posledných chvíľach života mladej ženy má Smolák informáciu od svojej kamarátky Danky, tiež Sninčanky, ktorá žije v Bratislave. „Celé je to divné. Podľa mňa tam išlo o nejakú pomstu. Všade naokolo sú kamery, ona tam neďaleko mala výstavu fotografií. Nemyslím si, že by počas výstavy alebo po nej len tak vybehla na prechádzku do tmy k Dunaju. Podľa mňa musela tú osobu poznať,“ číta maliar Smolák esemesku v mobile.„Ona nebola znásilnená, bola zdehonestovaná,“ číta ďalej a vyratúva početné zranenia mladej ženy. „Už dva dni sa zamýšľam nad tým, že ak by mala byť Božia spravodlivosť, prečo taká optimistická, krásna a dobrá žena musela odísť zo sveta takýmto spôsobom,“ dodáva Smolák.

Mala individuálny plán štúdia
Anna Petriščáková, učiteľka slovenčiny a nemčiny na Strednej priemyselnej škole (SPŠ) v Snine, kde Viola v školskom roku 2003/2004 maturovala, si na ňu spomína ako na výnimočnú žiačku. „Mala individuálny študijný plán. Každý polrok mala stanovené termíny, v ktorých musela urobiť písomné či ústne skúšky z jednotlivých predmetov. V štvrtom ročníku sa už sústredila na maturitu a pôsobila v Európe, vo Viedni a v Miláne,“ hovorí. „Pracovala pre modelingové agentúry hlavne v Miláne v Taliansku, v Japonsku, na Taiwane a v Thajsku. Na triednickej hodine nám rozprávala, čo všetko jej práca obnáša. Musela sa zúčastňovať na kastingoch, niekedy aj na desiatich denne. Keď bola úspešná, cestovala do dejiska módnej prehliadky,“ spomína triedna učiteľka.

So školou si hravo poradila
Viola mala výbornú pamäť, skúšky vždy perfektne zvládla a zmaturovala na samé jednotky v neľahkom študijnom odbore technické a informatické služby v strojárstve.
„Mala problém s vyjadrovaním sa v slovenčine. Jej komunikačným jazykom po celý rok bola angličtina, preto si niekedy nevedela narýchlo spomenúť na slovenské slovíčko. Boli to veselé situácie, jednoducho sme počkali na správne slovo,“ spomína triedna učiteľka. Violu vnímala ako veľmi operatívnu vo všetkých osobných, životných i školských situáciách.
„Riešila ich bravúrne bez stresu, s pokojom a pragmaticky. Bola vodcovský typ s organizačnými schopnosťami, všetko dotiahla do konca. Spolužiaci ju rešpektovali,“ dodáva Petriščáková.

Boli v kontakte
S úspešnou žiačkou udržiavala pravidelný kontakt každý rok a sledovala jej kariéru. „Po skončení strednej školy pracovala v modelingu v ázijských krajinách. Tam sa tešila veľkej obľube, účinkovala napríklad v reklame na čaj. Pridali sa jej aj vedomosti z ekonomických predmetov, keď krátko pôsobila ako manažérka hotela. Viem, že sa venovala fotografovaniu, brala ho ako hobby. Mala cit pre jemnosť a krásu, ale živiť sa chcela prácou, v ktorej by mala pocit sebauspokojenia aj užitočnosti pre iných. Viola bola ľudomil, viac myslela na iných ako na seba,“ spomína učiteľka. U Violy si vážila snahu neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa, o čom svedčí aj štúdium na vysokej škole, po ktorom vždy túžila.

Nestihla už vybaviť rozbehnuté
S úspešnou žiačkou sa naposledy stretla v škole, keď prišla vybavovať stretnutie. „Nedovybavovala to. Rovnako nestihla ani zaradenie do galérie úspešných študentov, ktorú aktuálne pripravujeme,“ dodáva. „Nemôžem sa zmieriť s tým, že skončila svoju životnú púť. Ale život žila naozaj naplno a intenzívne, viac ako ktokoľvek iný, čo sa dožil vysokého veku,“ uzatvára učiteľka Anna Petriščáková. Zamestnanci školy zdôraznili, že napriek všetkému ostala skromná a milá. „Nikto si nezaslúži takúto smrť,“ zhodli sa náhodne oslovení Sninčania.

Čo nás spája?
Na utorkovom pohrebe sa maliar Smolák s Violou rozlúčil kyticou bielych ruží.
„Bolo tam veľmi veľa ľudí. Plakali,“ hovorí. „Od začiatku obradu som sa zamýšľal nad tým, čo nás ľudí v tomto období spája. Iba katastrofy, pohromy, nešťastia a pohreby. Iba vtedy vieme spolusúcitiť. Len čo sa rozídeme, zase sme k sebe navzájom takí, ako predtým - neochotní, neúctiví, ľahostajní, priam až zákerní a mnohokrát ubližujeme vedome. To ma trápi,“ neodpustí si výčitku. „Som šokovaný, že v niektorých novinách uverejnili fotografiu, ako zúfalá mama doslova kolabuje na pohrebe jedinej dcéry,“ uzatvára maliar Andrej Smolák.

JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22264868/na-nebohu-ucitelku-v-snine-spominaju-ako-na-uspesnu-a-krasnu-zenu.html

Foto:
Maliar a galerista Andrej Smolák nakreslil Violu pred takmer dvadsiatimi rokmi.
Zdroj: Jana OtriováNa nebohú učiteľku v Snine spomínajú ako na úspešnú a krásnu ženu