Na pamätné miesta sa vracajú vojnoví veteráni

 

Pripomenuli si pamiatku obetí Dukly
Prichádzajú sa pokloniť odvahe a pamiatke vojakov a spolubojovníkov, ktorí vo vojne položili svoj život. Veteránov, ktorí sa aktívne zapojili do bojov proti fašizmu, je kvôli neúprosnosti času každým rokom menej. Najväčším želaním žijúcich pamätníkov je, aby ďalšie generácie nezabúdali. S pribúdajúcimi rokmi ostáva pomyselná štafeta „nezabúdania“ aj v našich rukách.
 

Michal Plichta (87 r.).Veterán bojov o Duklu pochádza z Liptovského Mikuláša. V armáde slúžil tridsať rokov. „Prichádzame tu ako starí bojovníci. Počas vojny som bol ešte mladí, teraz sa už aj spomienky pomíňajú. Nie len pre nás, ale aj pre mladých ľudí je potrebné stále pripomínať tieto udalosti. Boli to hrozné chvíle. Bol som v partizánskej skupine, ktorá prešla cez front, neskôr sme sa hrdo hlásili k armáde Ludvíka Svobodu.“
 

Jindřich Heřkovič (88 r.). Plukovník vo výslužbe z Prahy bojoval v československej armáde na východnom fronte aj na Dukle. Stretnutia pri výročiach bojov považuje za peknú spomienku. „Po mnohých rokoch má ešte človek možnosť stretnúť sa so známymi, ktorých už bohužiaľ nie je veľa. Vojnové roky sú nezabudnuteľné, každý to prežíval ťažko. Sám som skončil v poľnej nemocnici.“
 

Jaroslav Sitár (85 r.). Ďalší z veteránov pochádza z Moravy a keď sa prvýkrát ocitol na fronte mal 17 rokov. „Zúčastnil som sa bojov pri Zyndranovej, aj pri Vyšnom Komárniku, postupovali sme až do Stropkova. Príbehov z bojov je strašne veľa. Ja som bol pri 5. pešom prápore, bolo nás osemsto a za necelé štyri mesiace nás ostala stovka vojakov. Bolo to kruté. Väčšina spolubojovníkov bola zranených a mŕtvych.“
 

Adam Sykorský (97 r.). Vojnový veterán, ktorý bojoval na východnom fronte, prišiel vzdať hold a položiť kyticu padlým hrdinom Dukly až z litovského Vilniusu. „Som Poliak, ale narodil som sa v Litve. Vstúpil som k vojsku v roku 1944, do 1. poľskej armády, ktorej velil Zygmunt Berling. Oslobodzovali sme Lublin a videl som umierať strašne veľa kamarátov a spolubojovníkov. Po skončení oficierskej školy som slúžil v 2. varšavskej pechotnej divízii s generálom Jaruzelskim.“

 

Autor: Vladimír Ilečko