NA SLOVENSKU MÁME CHUDOBNÝCH PRACUJÚCICH

 

Každý piaty Slovák podľa prieskumu Eurostatu žije na hranici chudoby. Najviac ohrozené sú Prešovský a Banskobystrický kraj. Chudoba na Slovensku je realitou, aj keď sa o nej málo hovorí.
 

„Pri slove chudoba napadne ľuďom obyčajne Afrika a povedia si, že my sa až tak zle nemáme. Nie je ale správne, ak sa na Slovensku posudzuje chudoba cez prizmu ukazovateľov, ktoré sú príznačné predovšetkým pre rozvojové krajiny. Treba rozlišovať absolútnu a relatívnu chudobu. Absolútna chudoba je príznačná pre krajiny, kde ľudia zažívajú hlad, smäd, majú nedostatok oblečenia. U nás máme relatívnu chudobu, keď mnoho ľudí nemá takú životnú úroveň, ktorá sa považuje za štandardnú v našej spoločnosti. Mnoho ľudí si nedokáže zo svojho príjmu zabezpečiť štandardné tovary a služby, ktoré potrebujú, aby mohli fungovať na dôstojnej životnej úrovni, ktorú im garantuje Ústava SR.

 

Pravdou je, že niektorí spoluobčania, najmä v osadách, zažívajú aj absolútnu chudobu,“ hovorí PhDr. Jozef Balica, člen výboru Slovenskej siete proti chudobe. Sieť združuje mimovládne organizácie aj individuálnych členov. Predsedníčkou je sociologička PhDr. Zuzana Kusá, PhD. Sieť vznikla s cieľom pomáhať rôznym, chudobou postihnutým skupinám obyvateľov, medzi ktoré patria nezamestnaní, zdravotne postihnutí, dôchodcovia, neúplne rodiny, narkomani a pod. Na Slovensku ale máme podľa slov Jozefa Balicu aj chudobných pracujúcich. „Príjmová hranica chudoby je na jednočlennú domácnosť 306 eur na mesiac Pri ďalších členoch domácnosti sa táto suma násobí príslušným indexom, pretože energie, napríklad teplo či svetlo využívajú spoločne.

 

Minimálna mzda na Slovensku je 327 eur a v čistom to je iba cca 280 eur, čo je paradoxne menej ako je príjmová hranica chudoby. Zarážajúce je, že až 64 percent ľudí na Slovensku zarába 500 eur v hrubom a v čistom je to zhruba 400 až 450 eur, podľa toho, či majú nezaopatrené deti. Nízke príjmy sú pre zamestnancov demotivačné,“ zdôraznil Balica. A čo na to Slovenská sieť proti chudobe? „Pracujeme na zostavení štandardu rodinného rozpočtu. Treba identifikovať a charakterizovať určitý súbor tovarov a služieb a k tomu napočítať, koľko ľudia potrebujú na normálny, slušný život.

 

Od toho by sa mala odvíjať minimálna mzda aj životné minimum. Na Slovensku sa životné minimum (190 eur) neaktualizovalo od roku 1996. Človek nepotrebuje milosti, ale príležitosti. Ak nemá príležitosti na to, aby si zabezpečil dostatočný príjem, tak sa spoločnosť musí postarať o to, aby neživoril,“ hovorí Balica. Slovenská sieť je členom Európskej siete proti chudobe. „Členovia európskej siete sa niekedy zúčastňujú na našich rokovaniach a neraz sa čudujú, ako ľudia na Slovensku dokážu žiť z takých nízkych príjmov pri cenách ako v západnej Európe. Pritom na Slovensku dosahujeme 80 percent produktivity práce Európskej únie, ale platy máme len 25 percentné. Česko má o 8 percent nižšiu produktivitu práce ako my, ale o 7 percent vyššie platy. Vnímame to ako sociálnu nespravodlivosť. Očakávame, že nová vláda to bude riešiť. Ceny sú výsledkom ponuky a dopytu, a tak možno predpokladať, že sa nebudú znižovať. Riešenie vidíme v zvyšovaní príjmov. Ideálny by bol belgický model. Výnosom kráľa sa tam platy automaticky zvyšujú o toľko percent, o koľko rastie inflácia,“ uzavrel Jozef Balica.

 

- lop -