Na Ukrajine sa uskutočnilo XII. zasadnutie Svetového kongresu Rusínov

 
V dňoch 12. až 14. júla 2013 sa už po dvanásty raz stretli Rusíni z celého sveta na zasadnutí Svetového kongresu Rusínov (SKR), ktoré sa v tomto roku uskutočnilo v Užhorode a Svaľave, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Kongres riešil dve vážne úlohy. Prvou bola zmena Štatútu SKR a druhou – podpora domácim Rusínom v ich zápase za uznanie rusínskej národnostnej menšiny  na celoštátnej úrovni.
 
Prvý deň zasadnutia, ktoré sa uskutočnilo v Užhorode, nezačal najšťastnejšie. Do budovy divadla, v ktorom mali Rusíni rokovať, a ktorú strážili bezpečnostné služby, neboli vpustení niektorí predstavitelia domácich rusínskych organizácii a mnohí významní Rusíni z Užhordu. Spomedzi ktorých môžeme spomenúť výtvarníka Vladimíra Mykytu, Vasiľa Mykulyna, lingvistu Dimitrija Popa, či novinára Alexandra Rusyna. Pozvanie na zasadnutie kongresu nedostal ani Valerij  Paďak, zakladateľ rusínskych nedeľných škôl na Podkarpatí, bývalý člen SRR, ako aj ďalší rusínski aktivisti.       
 
Túto bezprecedentnú skutočnosť  v ten istý deň kritizoval vo svojom  vystúpení Peter Medviď, delegát SRR za Slovenskú asociáciu rusínskych organizácii (SARO), ktorý účastníkom pripomenul, že SKR má zmysel jedine vtedy, keď bude Rusínov zjednocovať a nebude ich deliť na dobrých a zlých, a taktiež, že domáci Rusíni mali v sále divadla sedieť v prvých radoch, lebo oni sú tu doma a všetci ostatní sú tu len hostia.
 
Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili aj predstavitelia štátnej moci. Príhovor mal Ivan Kačur, ktorý zastupoval Alexandra Ledidu, gubernátora Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Ten aj odovzdal čestné vyznamenanie Ďurovi Papugovi, predsedovi Svetovej rady Rusínov
 
Najdôležitejším momentom prvého dňa zasadnutia bolo vystúpenie Slavomíra Hirjaka, člena SRR za Severnú Ameriku, ktorý účastníkom zasadnutia prečítal  list Karpatorusínskeho výskumného centra, člena Karpatorusínskeho konzorcia severnej Ameriky. V liste boli zdôraznené základné problémy práce SKR i položené zásadné otázky pre ďalšie fungovanie kongresu. V liste Karpatorusínskeho výskumného centra sa kritizovala snaha zmeniť štatút, podľa ktorého  má každú krajinu zastupovať len jedna organizácia alebo asociácia organizácií, pričom dokument vôbec neurčuje mechanizmus, podľa  ktorého sa má táto asociácia kreovať a na základe čoho  bude kongres rozhodovať, kto má členskú krajinu v SKR zastupovať.  
 
V liste bolo tiež zdôraznené, že Rusínska obroda na Slovensku už teraz nedodržiava dohodu o rovnoprávnosti postavenia v SKR so SARO, tak ako bolo dohodnuté, lebo dnes má ROS šiestich delegátov a SARO len štyroch, pričom člen SRR je volený len z delegátov ROS.
 
Hirjak upozornil aj na to, že prijatím nového štatútu (ktorého text  delegátom nedali v predstihu prečítať)  sa zmení charakter SKR a oficiálne sa tak potvrdí prechod z inkluzívneho na akýsi exkluzívny klub Rusínov. Potom si ale treba položiť otázku, či má takýto kongres ešte zmysel. Keď áno, kto má byť ta exkluzívna elita  a prečo dlhé roky SRR predstavujú stále tí istí ľudia, bez toho, aby dochádzalo ku prirodzenej generačnej výmene a do činnosti SKR boli zapojení mladí ľudia, ktorí budú predstavovať budúcnosť kongresu.  
 
Delegát za Severnú Ameriku taktiež upozornil, že oficiálny tlačový orgán SKR Holos Rusyna nepublikoval text Memoranda Karpatorusínskeho konzorcia severnej Ameriky a namiesto toho partnerská organizácia v SKR – Rusínska obroda na Slovensku, na stránkach svojich novín InfoRusín, očiernila konzorcium, že si dovoľuje kritizovať režim Viktora Janukovyča.       
 
Druhý deň zasadnutia, ktorý sa konal v Svaľave, len potvrdil smerovanie, ktoré predpovedali delegáti zo Severnej Ameriky, ako aj časť delegácie zo Slovenska za SARO.  Okrem toho, že sa na delegátov zo severnej Ameriky, ako aj za SARO  vzniesla vlna kritiky za ich vystúpenia, nechal SKR bez možnosti širšej diskusie hlasovať a prijal nový štatút, ktorý potvrdil snahu členov SRR urobiť zo SKR svoj elitársky klub a pomohol mu takto zabetónovať sa vo svojich funkciách. Podpory americkej delegácii a delegácii za SARO sa dostalo len od českej delegácie a časti delegácie za Chorvátsko.    
 
Delegáti svojim hlasovaním  potvrdili  (keďže predkladaný dokument ani nečítali), že na SKR nezastupujú sami seba, ale len záujmy, ktoré im diktujú vedúci delegácii, bez zamyslenia sa nad ďalším fungovaním SKR. To sa prejavilo aj pri vystúpení Alexandra Fecuru (ROS), ktorý prehlásil, že novoprijatý štatút ma mnoho chýb, bude ho potrebné na ďalšom zasadnutí SKR opraviť, ale teraz „bolo potrebné za neho hlasovať“.
 
Ďalším bodom rokovania bola voľba novej Svetovej rady Rusínov (SRR). Do svetovej rady boli zvolení zase tí istí ľudia, ktorí tam už sedia dlhé roky,  až na jednu výnimku, keď za Rumunsko do SRR prišiel Julius Fircak, ktorý vystriedal Georgia  Fircaka.  Takto sa naplnili slová S. Hirjaka, že v SKR nastal problém generačnej výmeny a funkcionári sa nechcú zriecť svojich funkcií.
 
Treba tiež podčiarknuť, že delegátov za SARO sa nikto neopýtal, či súhlasia s kandidatúrou Vladimíra Protivňáka za člena SRR. Ten znovu získal aj funkciu tajomníka SRR. Predsedom SRR je staronový predseda Ďuro Papuga zo Srbska.
 
Spolu so SKR sa uskutočnilo i zasadnutie Svetového fóra rusínskej mládeže, kde už po tretí krát zvolili do funkcie prezidenta Martina Karaša zo Slovenska, ktorý je automaticky aj členom SRR s poradným hlasom.
 
Peter Medviď, Prešov