Na vojakov v KRYPTE stále spomínajú

OSADNÉ. Spomienka na Veľkú vojnu nie je taká intenzívna, ako je to v prípade II. svetovej vojny. Dôvodom môže byť to, že už nežijú priami pamätníci a v čase totalitného režimu sa potláčala do úzadia. Sú však  historici a nadšenci, ktorí sa tomu venujú, keďže v rámci dnešného Slovenska sa na severovýchode konali najtuhšie boje a nachádza sa tu aj  najviac vojenských cintorínov.

Najojedinelejší z nich je v krypte pod pravoslávnym chrámom v Osadnom, kde v jednom hrobe našlo posledné miesto odpočinku 1 025 vojakov. Vojaci padli počas tzv. Brusilovského prielomu v rokoch 1914 – 1915, keď sa v okolitých lesoch konali neľútostné boje ruskej a rakúsko-uhorskej armády. Pochovaní boli priamo v lesoch alebo na cintorínoch v neďalekých dedinách. V rokoch 1933 – 1934 sa ich kosti preniesli do novopostaveného chrámu, ktorého výstavba bola vtedajšími úradmi podmienená tým, že bude slúžiť ako pamätník ruským vojakom. Keďže sa tu všetky exhumované kosti nezmestili, vyše 1 400 vojakov leží v dvoch šachtách na miestnom cintoríne.

„Počas všetkých bohoslužieb si spomíname na padlých vojakov, ktorí sú pochovaní v našej krypte, ako aj všetkých hrdinov vojen. Na výročie, ako je to dnešné, prichádzame do krypty, aby sme sa pomodlili priamo na tomto pietnom mieste a pri pohľade na suché kosti odsúdili vojnu. Zároveň sa zamýšľame aj nad pominuteľnosťou ľudského života, lebo takto raz budeme vyzerať každý z nás,“ povedal počas tohtoročnej panychídy v krypte miestny duchovný Peter Soroka.

Krypta v Osadnom bola zrekonštruovaná v roku 2005 a pamätník nad šachtami bol na miestnom cintoríne vybudovaný v roku 2012. Všetko to financovalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR a vďaka tejto pomoci sa zvesť o Osadnom dostala nielen za hranice sninského okresu, ale aj do celého sveta. V súčasnosti kryptu navštevuje niekoľko tisíc turistov ročne.

PS OSADNÉ