Na výstavbu rýchlostnej cesty na hranicu s Poľskom štát nemá peniaze

 

Ministerstvo dopravy nemôže použiť na výstavbu úsekov rýchlostnej cesty R4 medzi Prešovom a hranicou s Poľskom ani zdroje z nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020. Projektová príprava rýchlostnej cesty napriek tomu pokračuje.

 

PREŠOVSKÝ KRAJ. Na výstavbu úsekov rýchlostnej cesty R4 od Prešova k hranici s Poľskom štát nemá peniaze.

 

Ministerstvo dopravy na to nemôže použiť ani zdroje z nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.

 

Peniaze na diaľnice z tohto programu sú už určené na rozostavané, časovo rozdelené alebo rozsúťažené úseky, a ani prostriedky na rýchlostné cesty na výstavbu R4 nestačia.

 

Projektová príprava rýchlostnej cesty napriek tomu pokračuje.

 

Hádžu to na novú vládu

"Nová vláda bude musieť vyriešiť problém s financovaním úsekov, ktoré nie sú finančne kryté," informoval  hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

 

Budovanie R4 patrí medzi širšie, ale nie hlavné priority rezortu.

 

"Postup výstavby vždy závisí od zabezpečenia rozpočtových zdrojov, ako aj stavu projektovej prípravy. Ministerstvo dopravy aktuálne hľadá spôsoby, ako čo najviac zdynamizovať výstavbu na jednotlivých úsekoch. Hovoriť o termínoch výstavby by bolo predčasné, keďže najprv je potrebné nájsť zdroje na ďalšiu prípravu a výstavbu," uviedol Kóňa.

 

Národná diaľničná spoločnosť, a.s. predpokladala, že s výstavbou šiestich úsekov R4 z Prešova cez Kapušany, Hanušovce nad Topľou, Svidník až na hranicu s Poľskom sa začne postupne v rokoch 2016 až 2020.

 

Štúdia realizovateľnosti pre R4 od Kapušian k poľskej hranici bola dodaná koncom minulého roka.

 

Odhadované náklady na stavbu ťahu R4 Kapušany - hranica s Poľskom v dĺžke zhruba 60 kilometrov sú 468 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty.

 

Via Carpatia by pomohla málo rozvinutým regiónom

Plánovaná severná časť R4 s už fungujúcim úsekom D1 medzi Prešovom a Košicami a južnou časťou R4 k hranici s Maďarskom by mali byť súčasťou zvažovaného rýchlostného cestného koridoru Via Carpatia.

 

Ten má prepojiť sedem členských krajín Európskej únie zo severu na juh, od Baltského k Egejskému moru. Ide o trasu Klajpeda - Kaunas (Litva) - Bialystok - Lublin - Rzeszów (Poľsko) - Prešov - Košice (SR) - Miskolc - Debrecín (Maďarsko) - Oradea - Arad - Timisoara - Lugoj - Calafat (Rumunsko) - Sofia (Bulharsko) - Solún (Grécko).

 

Z Lugoja vedie odbočka cez Sibiu, Pitesti a Bukurešť do Konstanty pri Čiernom mori a zo Sofie cez Plovdiv do Svilengradu pri hranici s Tureckom.

 

Predseda parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti a podpredseda KDH Ján Hudacký tvrdí, že cestný koridor Via Carpatia pomôže spojiť málo rozvinuté regióny krajín strednej a juhovýchodnej Európy.

 

Zlá dopravná infraštruktúra v týchto regiónoch podľa poslanca výrazne obmedzuje mobilitu ľudí a prepravu tovarov, čo má vážne dopady na ich ekonomický rozvoj, nové investície a zamestnanosť.

 

"Neschopnosťou a nezáujmom súčasnej slovenskej vlády je dôležitá časť R4 od hranice s Poľskom až po Prešov, vrátane jeho severného obchvatu, stále len vo fáze prípravy," vyhlásil Hudacký.

 

"Predmetný koridor sa síce nenachádza na zozname deviatich prioritných európskych koridorov, ale jednotlivé úseky na tejto trase sa už realizujú," uviedol  Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku.

 

Investori aj turizmus

Dokončenie tohto prepojenia v rámci transeurópskej siete TEN-T sa predpokladá predbežne v roku 2050.

 

Ministerstvo dopravy očakáva, že cestné prepojenie Via Carpatia zlepší dostupnosť a životné podmienky obyvateľov zaťažených cestnou dopravou a umožní ľahšiu prepravu osôb a tovarov.

 

Ide o najvýchodnejšie severojužné prepojenie v EÚ zväčša pozdĺž schengenskej hranice. Môže zvýšiť aj záujem investorov o tieto regióny a turizmus

 

"Každý štát, ktorého územím toto cestné prepojenie prechádza, má definované množstvo priorít v cestnej infraštruktúre a záleží na jeho prioritách a finančných možnostiach, kedy prikročí k ich realizácií," poznamenal Kóňa.

 

Južná časť R4 sa na hranici s Maďarskom pri Hidasnémeti napája na štátnu cestu č. 3 do Miskolca. Maďari plánujú na trase koridoru k hranici so SR vybudovať diaľnicu M30.

 

Postavený úsek tejto diaľnice sa južne od Miskolca pripája k diaľnici M3 vedúcej z Budapešti cez sever Maďarska k hraniciam s Ukrajinou. Na východe sa od M3 odpája časť diaľnice M35 k Debrecínu pri hraniach s Rumunskom.

 

Cesta I. triedy č. 73 sa za Vyšným Komárnikom (povedie tadiaľ severná časť R4) na hranici s Poľskom pri Barwinku napája na štátnu cestu č. 9 do Rzeszówa.

 

Ďalej pokračuje ako cesta č. 19 až do Bialystoku na severovýchode Poľska a plánovaná je rýchlostná cesta S19.

 

Zdroj: 

http://presov.korzar.sme.sk/c/8045941/na-vystavbu-rychlostnej-cesty-na-hranicu-s-polskom-stat-nema-peniaze.html

Foto: Foto: janvitkovic.blog.sme.sk