Na zmenu by doplatili malé politické strany

Politológ Kugla: KDH by si malo dobre zvážiť, či do zmeny volebného systému pôjde

"Paradoxne, keby sa zaviedli regionálne kandidátky, tak sa oslabí vôľa voličov a posilní moc straníckych štruktúr,“ hovorí politológ MARTIN KUGLA.

Plány koalície zmeniť jeden volebný obvod na Slovensku zatiaľ brzdí SNS. O zmene volebného systému sa u nás diskutuje roky. Od čias Vladimíra Mečiara však nikto takéto zmeny neurobil.

V rozhovore sa dočítate:
- aké následky by mala zmena z jedného volebného obvodu na osem,
- aké sú jej riziká,
- či by to neuškodilo KDH, ktoré ju presadzuje.

Návrh ôsmich volebných obvodov teraz lieta v koalícii. Skúste laicky voličovi vysvetliť, aký by bol rozdiel, keby sa volilo v ôsmich obvodoch, oproti jednému.

Základný rozdiel je v tom, že ľudia volia v danom kraji. To znamená, že je krajská kandidátka v prípade ôsmich obvodov, ak by boli obvody totožné s hranicami krajov. Kandidujú a volia ľudia z toho kraja. To znamená, že voliči z iného kraja nemôžu voliť politika z iného.

Sú aj volebné systémy, kde sa polovica kresiel v parlamente volí v jednom celom obvode a polovica pomerne. Vedeli by ste si to predstaviť na Slovensku?

Tam sa mieša pomerný princíp s väčšinovým. Vôbec by som nešiel do debaty o väčšinových prvkoch, pretože ak sa zavedú na Slovensku, tak je to cesta do pekla.

Vrátil by som sa k obvodom a ich rizikám. Sú dve očakávania, ktoré sa chronicky opakujú. Prvé je rovnomernejšie zastúpenie regiónov v parlamente. Dnes sú v ňom nadreprezentovaní poslanci s bydliskom v Bratislavskom kraji. Ako druhý dôvod sa udáva zníženie vplyvu straníckych centrál a posilnenie regionálnych.

Keď sa urobia volebné kraje, ako sa posilnia krajské štruktúry strán? Vôbec nijako. SaS, o ktorej sa hovorí, že je bratislavská strana, čo nie je celkom pravda, dokázala zostaviť aj v komunálnych voľbách po celom Slovensku kandidátky, pretože aj keď tam nemali členov, oslovili sympatizantov.

Strana, ktorá mala štyroch členov, OĽaNO, dokázala predsa vyhrať v dvoch županských voľbách. Očakávať, že keď urobíme kraje, tak sa automaticky vytvoria regionálne štruktúry strán, je naivné. Nemá to ako fungovať. Igor Matovič (strana Slovensko) svoju Romanu Tabák na bicykli nájde kdekoľvek.

Čo sa týka predstavy rovnomernejšieho zastúpenia regiónov v parlamente, dal som si tú prácu a vyhľadal som v archívoch, ako boli poskladané kandidátky v raných 90. rokoch. Vtedy sme mali štyri volebné kraje – Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský a Bratislavu. Záver je, že vo všetkých hlavných stranách viedli kandidátky Bratislavčania.

Strany nasadzovali populárne osobnosti po jednotlivých krajoch a regionálne štruktúry vtedy nieže neprotestovali. Bili sa, aby čo najpopulárnejšia osobnosť kandidovala u nich a potiahla práve ich kandidátku. Ďalšia zaujímavá vec je, že čelá kandidátok boli dosť nabité Bratislavčanmi.

Extrémom bolo HZDS vo voľbách v roku 1994, keď kandidátku viedol Vladimír Mečiar v Stredoslovenskom kraji a v prvej desiatke bol len jeden kandidát zo Stredoslovenského kraja, zvyšok boli Bratislavčania. Nefungovalo to. Môj spolužiak a kamarát Jozef Majchrák, ktorý je redaktorom Postoja, mi na toto hovorí, že predsa regionálne štruktúry boli v 90. rokoch veľmi slabé, že dnes už sú úplne inde.

Navyše napríklad Peter Pellegrini (Hlas) má trvalý pobyt v Banskej Bystrici, ale žije už pätnásť rokov v Bratislave. Formálne vie mať trvalý pobyt hocikde, nie?

Áno, to hovorím. Ešte by som povedal jednu vec. Uzavrime to tak, že keby veľmi chceli, aj dnes majú regionálne štruktúry možnosť skladať kandidátky inak. Nedeje sa to, takže s tým nemajú zásadný problém.

Je slovenské špecifikum, že máme veľmi silné preferenčné hlasy. Ľudia môžu krúžkovať. Čoraz viac ľudí to využíva. V týchto voľbách myslím, že sme mali zatiaľ rekord, 60 percent ľudí využilo krúžkovanie.

Máme veľmi nízky prah na posunutie kandidáta. Musí získať tri percentá z celkových hlasov, a už ide mimo poradia, podľa krúžkov. Čoho výsledkom je, že u nás de facto neskladajú kandidátky v takej miere centrály alebo stranícke štruktúry, ale voliči. Ultimatívne to platí pre malé strany, napríklad SaS, OĽaNO...

SNS mala teraz tento problém.

Áno, SNS prekrúžkovali tak, že z desiatich ľudí je jeden z pôvodnej kandidátky. Paradoxne, keby sa zaviedli regionálne kandidátky, tak sa oslabí vôľa voličov a posilní moc straníckych štruktúr.

Takže opak toho, aký je zámer.

Vysvetlím to na kandidátke KDH, ktoré by to chcelo podporiť. Ak by boli voľby, urobil som si tabuľku, zostavil som si kandidátov či ich preferenčné hlasy. KDH trafilo vôľu voličov, lebo parlamentné zastúpenie KDH poskladali voliči preferenčnými hlasmi.

Návrh kandidátky trafilo vedenie pomerne dobre, pretože sa dostali z čela kandidátky, ale prekrúžkoval sa napríklad František Majerský (KDH) zo 150. miesta. Je zaujímavosť, že KDH má dva zdroje elít. Nielen Bratislavský kraj, ale aj Prešovský kraj.

Odkiaľ je župan a predseda KDH Milan Majerský.

Áno. KDH je príklad strany, ktorá v podstate nemá problém s regiónmi. Tu je paradox, že ak by voľby, ktoré sa udiali teraz, išli podľa krajov, tak som vypočítal, že z KDH by sa dostali traja kandidáti. Nedostal by sa v Prešovskom kraji napríklad Martin Šmilňák (KDH), odborník na školstvo. To je veľmi zaujímavé, lebo dostal celoštátne napríklad viac preferenčných hlasov ako Andrea Turčanová (KDH).

V Prešovskom kraji dostala však pani Turčanová viac hlasov. To je prvá dilema KDH. Je hlas ich voliča v Prešovskom kraji dôležitejší ako celoslovenský? Druhá vec je, že keďže KDH má teraz štyroch z Prešova, tak by sa dostali len traja.

Veľmi pravdepodobne by sa dostal Tomáš Merašický (KDH), ktorý bol šestkou na kandidátke. Nasadili ho pomerne vysoko a je z Trenčianskeho kraja. Tam KDH získalo toľko hlasov, že by sa mal dostať. Tam by riešilo KDH druhú dilemu. Tomáš Merašický dostal 1500 hlasov v Trenčianskom kraji, ale pán Šmilňák dostal takmer šesťtisíc hlasov.

Neprospel by systém návratu k štandardným stranám? Hovorili ste, že jeden z argumentov je, že mnohé strany vôbec nemali štruktúry. Šesť mesiacov pred voľbami si Boris Kollár (Sme rodina) kúpil stranu a dostal sa do parlamentu. To je naozaj anomália, ktorá v tradičných demokraciách, kde majú silné strany, ani nie je možná. Nevyriešilo by to rýchlokvasené strany, ktoré si niekto kúpi?

Práve som vysvetlil, prečo samotné obvody. Chceme cez zmenu volebného systému riešiť nedostatky našej demokracie alebo demokracie v niektorých stranách. To nebude fungovať. Ak chceme riešiť tieto veci, riešme ich v zákone o politických stranách alebo v iných zákonoch, ale volebný systém s tým nič nespraví.

Poďme pomenovať riziká. Doplatili by na takýto systém najviac malé strany? Pretože to je jeden z argumentov, pre ktorý SNS toto nechce podporiť. Doplatili by na to päťpercentné strany, ktoré sú na hranici, a posilnilo by to napríklad strany, ako je Smer?

Áno. Keď v ôsmich krajoch získajú politické strany hlasy, tak sa vydelí počet hlasov počtom kandidátov a každej strane sa podľa nich pridelí počet mandátov. Lenže zostane zvyšok. Je celá alchýmia, akým spôsobom sa bude riešiť druhé skrutínium, či vôbec bude. Na úrovni krajov zostávajú nejaké zostatky. Bude celoštátne skrutínium či nebude?

Veľmi záleží na tom, aká klauzula sa použije. Napríklad sa môže použiť aj to, že vládna koalícia sa rozhodne, že dá do zákona päťpercentnú klauzulu v každom kraji. To znamená napríklad pre KDH, že v štyroch krajoch by ich úplne vygumovali.

Mandáty by sa rozdelili medzi silnejšie strany.

Presne. Politológ Daniel Kerekes, dátový analytik, sa s kolegami v jednej štúdii pohral. Prerátali voľby z roku 2016 podľa rôznych volebných obvodov, veľkostí a až desiatich rôznych modelov. Ak neberieme do úvahy naozaj exotické, drvivá väčšina tých, ktoré sa u nás používajú, majú vlastnosť, že posilňujú silné strany a oslabujú malé.

Konkrétne napríklad v roku 2016 Sieť v realite dostala desať poslancov, ale pri imperiáli dostala štyroch, pri modifikovanom českom modeli štyroch. Naopak, Smer, ktorý dostal 49 hlasov, získal 67 či 56, úplný nepomer.

Aj voľby, ktoré sa teraz konali, prerátali na presne osem obvodov s deliteľom imperiáli. Smer by mal 54 namiesto 42, PS a Hlas o päť viac, OĽaNO by štyri mandáty stratilo. KDH a SNS by stratili tiež päť poslancov, ale SaS osem. Takže by im zostali len traja. Veľmi závisí, ako je systém nadizajnovaný. Je tam nesmierne veľa otázok, ktoré treba vyriešiť. To sa nedá spraviť zmenou ústavy.

Prečo KDH niečo také chce, keď by to im samotným uškodilo?

Na toto ťažko odpovedať, pretože nad týmto budú uvažovať asi aj v KDH takto: Keď len zmenia ústavu, že nebude na Slovensku jeden obvod, ale osem, otvárajú vládnej koalícii ruky, že môže s jednoduchou väčšinou poslancov mieniť konkrétne ustanovenia, o ktorých sme hovorili. Môžu teoreticky urobiť to, že všetky sporné veci sa pokúsia vyrokovať s vládnou koalíciou, že urobia ústavný zákon.

Teoreticky by to takto mohlo byť, ale stále tam budú tie dve veci, ktoré som spomínal teraz. Prvá, že tak či tak dôjde k nejakému oslabeniu malých strán. Pri štandardných výpočtoch tam bude vždy jeden či dva mandáty dole.

Druhá vec, budú stále musieť vyriešiť dilemu, že buď budú rozmiestňovať elity z Prešovského kraja, alebo Bratislavského kraja po celom Slovensku, alebo nedostanú do parlamentu kvalitných ľudí, ktorých ľudia z celého Slovenska reálne chceli.

Jeden volebný obvod presadil Vladimír Mečiar v roku 1998. Potom voľby síce vyhral, ale nezostavil koalíciu. Chcel tým uškodiť svojim súperom?

Uškodil sebe. Pôvodná myšlienka bola taká, že chceli zmiešaný systém, čo teraz avizoval Hlas. Podľa mňa jediná dobrá vec, čo sa podarila Igorovi Matovičovi, bola, že dal do ústavy, že to nevedia urobiť jednoduchou väčšinou.

To je pritom len jedna vetička.

Áno. V 90. rokoch sa chystali, že to urobia presne tak. Že časť pôjde cez jednomandátové obvody a časť cez pomernú kandidátku. Podarilo sa im zmeniť kraje, urobili jeden volebný kraj pre pomernú kandidátku, ale nepodarilo sa im už dohodnúť v koalícii a presadiť viac mandátov, väčšinový prvok.

Teraz sa vrátime do súčasnosti. SNS avizovala, že nepodporí zmenu na kraje, pretože si uvedomujú, že im to škodí. Len by som sa veľmi nespoliehal na to, že SNS to nepustí. Situácia sa môže skončiť aj tak, napríklad o tri roky modelujeme situáciu, že Smer fakticky pohltí Hlas a ponúkne napríklad Andrejovi Dankovi (SNS), že vytvoria veľkú národnú koalíciu. Zmenia matematiku tak, že to tu prevalcujú.

Takže toto ste mysleli vo vašom článku, ktorý ste napísali pre Postoj o volebnom systéme, keď ste povedali, že by mohlo znamenať aj koniec demokracie na Slovensku, ak by sme prešli na systém ôsmich volebných obvodov? Že veľká koalícia by prevalcovala ústavnú väčšinu, podobne ako v Maďarsku?

Ak by sa správne nastavili. Keby vytvorili napríklad koalíciu. Smer mal teraz 22 percent hlasov. Ak by sa vytvorila nejaká 30- 40-percentná, silná, nacionalisticko-populistická formácia, pokojne by mohla získať aj ústavnú väčšinu.

Hovorili ste, že veľa závisí aj od toho, aký bude presný prepočet druhého skrutínia, aké budú detaily jednotlivých obvodov, koľko ich bude. Je jedna vec hovoriť, že osem a kedy, a druhá vec sú detaily, ktoré budú v zákone?

Presne. Preto by si KDH malo dobre zvážiť, či do niečoho takého pôjde. Mohli by to riešiť ústavným zákonom, lebo do ústavy všetky nuansy nedajú, ale stále tu budú nevýhody, ktoré ich tak či tak postihnú.

Zuzana Kovačič Hanzelová, Oliver Kostanjevec
Redakcia

zdroj:
https://domov.sme.sk/c/23255148/politolog-kugla-kdh-by-si-malo-dobre-zvazit-ci-do-zmeny-volebneho-systemu-pojde.html?ref=w_neprehl