Načo sú vo Svidníku dva festivaly?

Keď v minulom roku (2013) Okresná organizácia Rusínskej obrody  vo Svidníku zorganizovala prvý ročník Festivalu kultúry Rusínov Slovenska, o týždeň po festivale v Podduklianskych novinách vo Svidníku sa objavili  otázky Svidníčanov: „Načo sú potrebné vo Svidníku dva festivaly?“ a “Svidníčania majú toľko peňazí, aby chodili na dva  festivaly ročne?“

SNM-Múzeum rusínskej kultúry v Prešove malo celý prvý festival všestranne zdokumentovať a zachovať pamiatku pre následné rusínske generácie ako aj  pre výstavnú činnosť múzea. Múzeum malo hneď po festivale odborne zhodnotiť kultúrny význam a prínos prezentácie rusínskej kultúry na festivale pre rusínsku národnostnú menšinu,  lebo to vyplýva z odborného poslania rusínskeho múzea. Rusínske múzeum neurobilo to. Odborní pracovníci rusínskeho múzea v Prešove zaspali dobu hneď na začiatku svojej múzejnej pôsobnosti v rusínskej kultúre. Zaspala sa dokumentačná, prezentačná a publikačná práca. Tak  vinou rusínskych múzejníkov stala sa Rusínom historická dokumentačná škoda na poli múzejnej kultúry. Túto škodu spôsobenú Rusínom zanedbaním dokumentáciou festivalu,  za rusínskych múzejníkov v Prešove teraz sa ja pokúšam, aspoň čiastočne, napraviť. Už po druhýkrát. Prvýkrát to bolo, keď som sa podujal ošetriť a spracovať rusínsky hudobný fond Juraja Cimboru, ktorý, riaditeľka SNM-MUK v Prešove, nechcela zobrať do múzejnej opatery aj keby ho Petrikovci mali vyhodiť do kontajnera. Prijal som ponuku Petrikovcov a fond som vo svojom voľnom čase bezplatne ošetril, spracoval a teraz bude jeho výstavka. Potom fond odovzdám do štátnej opatery v knižnici. Predsa nenechám vyhodiť do kontajnera rusínsky hudobný zlatý klenot. Ja si myslím o sebe, že som  múzejník a pamiatkar s odbornou kvalifikáciou a celoživotnou odbornou praxou a nie nejaký príživník v kultúre.

Otázky Svidníčanov v novinách  naznačujú, že nielen Svidníčania, ale ani samotní Rusíni Slovenska združovaní  v ROS, či v iných občianskych rusínskych združeniach Slovenska, okrem OO RO Svidník,  ani dopisovatelia rusínskej tlače, ani odborní pracovníci SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove, či redaktori rusínskeho tímu Slovenského rozhlasu a televízie, sa až doposiaľ vážne nezamýšľali nad politicko-spoločenským poslaním takmer 60. ročníkov festivalov kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov, ktoré sa doposiaľ vo Svidníku organizovali. Až organizovanie prvého rusínskeho festivalu vzbudilo záujem verejnosti, že prečo je to tak?  Čo sa to deje?  Keďže dnes už stojíme na prahu druhého ročníka rusínskeho festivalu, preto je potrebné verejnosti podať aspoň nejaké vysvetlenie.

Ja to vidím tak, že hlavný prínos v začatí organizovania Festivalu kultúry Rusínov Slovenska vo Svidníku  je v tom, že prišiel  moment  národnostného zobudenia Rusínov Slovenska, hlavne  vo Svidníku, lebo Svidník je dlhodobo najviac ukrajinizované mesto na Slovensku. Ďalším prínosom rusínskeho festivalu je, že vo Svidníku vznikla protiváha doterajšej politickej ukrajinizacií dlhodobo pôsobiacej na Svidničanov  zo strany ZRUS v Prešove a ich tzv. „ukrajinskému“ festivalu vo Svidníku a SNM-MUK vo Svidníku.  

Rozhodnutie zorganizovať vo Svidníku rusínsky festival vzniklo behom  10 minút na oslavách 20 - ročníka Benefičného koncertu vo Svidníku 9. decembra  2012, ktorý organizuje OO RO Svidník. Toto rozhodnutie podporili  vysokopostavení  funkcionári mesta a okresu Svidník,  finanční sponzori, ako aj riaditelia všetkých typov škôl mesta,  ktorí boli pozvaní na oslavu toho výročia. Keďže celoslovenské vedenie Rusínskej obrody Slovenska sa už dlhodobo nezaujíma o politickú ukrajinizáciu nielen  v meste Svidník, ale nikde na Slovensku, zaujímajú sa hlavne  o projekty a o finančný prínos s projektov,  preto vznikla vo Svidníku idea založiť diskusnú platformu Rusínov s celoslovenskou pôsobnosťou na riešenie politickej ukrajinizácie Rusínov Slovenska.  Táto idea bola podporená vplyvnými osobnosťami rusínskeho života na Slovensku a uvedená bola do života   založením diskusnej platformy Okrúhly stôl Rusínov Slovenska dňa 13.10.2012 v Prešove, ktorej členom sa stal  aj organizátor celoštátneho festivalu Rusínov Slovenska – Okresná organizácia Rusínskej obrody vo Svidníku, na čele s predsedom Mgr. Milošom Strončekom. Generálnym gestorom rusínskeho festivalu vo Svidníku, je už druhý rok  Ing. Milan Mňahončák, predseda MO ROS v Humennom, jeden zo spoluzakladateľov  platformy OSRS a predseda rusínskej politickej strany Náš kraj. V tomto roku pribudol  aj druhý generálny sponzor festivalu, Peter Pilip, Svidničan, poslanec Prešovského samosprávneho kraja. Súčasné vedenie  Rusínskej obrody Slovenska, ani jej tlačový orgán Info Rusín, dodnes nevedia zaujať správny postoj k politickej ukrajinizácii Rusínov na Slovensku, preto nie sú, ani mediálnym partnerom rusínskeho  festivalu vo Svidníku.  Tým naďalej podporujú organizačnú a ideovú rozštiepenosť rusínskej národnostnej menšiny.  To je v neprospech Rusínov.  Verím, že po voľbách nového predsedu ROS sa národnostná politiká v ROS zmení k lepšiemu, v prospech Rusínov. 

Ako etnológ pozerám  sa na celoštátny národnostný  festival  Rusínov vo Svidníku z troch pohľadov:  politického,  regionálneho a zábavného.  Najdôležitejšie pri organizovaní každého celoštátneho národnostného festivalu  je vždy stanovisko národnostnej politiky štátu.

Za čias socializmu všetky národnostné menšiny v Československu, okrem Rusínov,  žili normálnym národnostným životom, používali vlastný názov svojej národnosti, svojho  etnika, aj písali si vlastnú históriu.  Len Rusíni boli  v roku 1952 štátom vyhlásení za Ukrajincov. Kultúrne dedičstvo Rusínov  nazvali ukrajinským kultúrnym dedičstvom, územie obývané po stáročia Rusínmi nazvali ukrajinským etnikom a za materinský jazyk Rusínom určili ukrajinčinu, aj keď Rusíni po ukrajinsky rozprávať nevedeli. Za históriu Rusínom určili históriu Ukrajincov.   Bol štátom zriadený Zväz ukrajinských pracujúcich Československa, vo Svidníku bolo zriadené Múzeum ukrajinskej kultúry,  bol postavený amfiteáter a začal sa organizovať Festival kultúry ukrajinských pracujúcich Československa vo Svidníku a t.d. Bola to chvályhodná štátna kultúrno-spoločenská aktivita, ale bohužiaľ  politicky bola zameraná na  prezentáciu existencie Ukrajincov a nie domácich autochtónnych  Rusínov.  Keďže  v tom čase politická ukrajinizácia Rusínov bola oficiálnou štátnou politikou, tieto ukrajinizačné aktivity boli v súlade s ukrajinizačnou národnostnou politikou socialistického štátu. Mnoho Rusínov pracovalo v ukrajinských  kultúrno-spoločenských organizáciách.

Až v roku 2013 sa uskutočnil vo Svidníku prvý festival kultúry Rusínov Slovenska.    Rusínska národnosť je uznaná na Slovensku za samostatnú a právoplatnú národnosť s toho vyplýva, že aj Festival kultúry Rusínov Slovenska, organizovaný vo Svidníku,  je  v súlade so súčasnou  národnostnou politikou štátu a je politicky žiaduci aj pre štátne orgány a pre predstaviteľov štátu. Gestorom prvého festivalu Rusínov Slovenska bol predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudik. Na prvý festival Rusínov prišiel aj najvyšší predstaviteľ štátu – prezident Slovenskej republiky Dušan Gašparovič,  ktorý  na otvorení festivalu povedal – Rusíni majú právo na svoju kultúru.

Lenže po roku 1989 sa vo Svidníku organizoval  aj festival kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov, ktorý je politickým pokračovateľom  bývalých socialistických ukrajinizačných, dnes už politicky nežiaducich,  festivalov. Dnešní,  národnostne rozpoltení Rusíni  tzv. Rusíni-Ukrajinci,  nie sú štátom uznaná národnostná menšina v Slovenskej republike, ani nikde na svete. To je skôr politická národnostno-spoločenská  choroba a nie etnická národnosť.   Takýto národnostno-politicky špekulatívny festival vo Svidníku, s pohľadu súčasnej národnostnej politiky štátu,  je nežiaduci nielen vo Svidníku, ale nikde na území Slovenska, ani na celom svete, lebo nie je v súlade s platnými právnymi normami o spolunažívaní medzi národmi a národnosťami.

Regionálny pohľad je taký, že Festival kultúry Rusínov  vo Svidníku organizujú domáci Svidníčania, Rusíni,  a Festival kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku  organizujú „cudzinci“ Prešovčania, poukrajinizovaní Rusíni.  Domáci Svidníčania  pri organizovaní festivalu  čím ďalej, tým viacej sa  kultúrno-spoločensky aktivizujú, je ich čím ďalej, viac.   Prešovčania do Svidníka prídu párkrát, je ich čím ďalej menej.    Je rozdiel v prístupe v  podávaní informácii na mestskom zastupiteľstve vo Svidníku o príprave festivalu v meste, o finančných nákladoch, o príjmoch z festivalu. Svidníčania už poinformovali  poslancov mesta o príprave festivalu v tomto roku, ale Prešovčania nie, taja aj svoje finančné príjmy za minulý rok s výhovorkou, že sa jedná o tajné informácie.

Prvýkrát v histórii mesta môžu zástupcovia Rusínov slobodne zasadať na Mestskom úrade vo Svidníku a spoločne s pracovníkmi mestského úradu riešiť organizovanie festivalu kultúrneho dedičstva Rusínov, na ktoré majú plné právo. Prvýkrát vo svidníckom amfiteátri sa  prezentuje  rusínska kultúra a konferuje sa   po rusínsky.  Prešovčania na festivale prezentujú  rusínsku kultúru, ale  konferujú po ukrajinsky, ale po ukrajinsky sa vo Svidníku a v okolí nehovorí.   Preto aj Mesto Svidník, aj poslanci mesta,  by mali mať, z regionálneho hľadiska, iný   prístup k organizovaniu vlastného, domáceho,  rusínskeho festivalu, ako k festivalu „cudzincov“ Prešovčanov  tzv. Rusínov-Ukrajincov. Rusínsky festival je politicky žiaduci, a spoločenský  neškodný,  je v súlade so zákonmi o spolunažívaní národov a národnosti. Festival tzv. Rusínov-Ukrajincov je  politicky nežiaduci a spoločensky  škodlivý, lebo nie je v súlade s právnymi normami o mierovom spolunažívaní národov a národnosti. Mesto by malo dbať aj na dodržiavanie zákonnosti a na rešpektovanie platných právnych noriem v realizácii kultúrnych podujatí v meste Svidník.  Organizovanie Festivalov kultúry Rusínov Slovenska môže mať pre mesto Svidník kultúrno-spoločenský význam svetového formátu. Ale treba sa o to usilovať. 
Zábavné hľadisko je pre verejnosť najpodstatnejšie. Svidníčania organizujú aktivity v meste od pondelka do nedele večera, v piatok sa snažia program prispôsobiť modernej muzike mládeže a v sobotu a nedeľu rusínskemu folklóru konferovanému po rusínsky. Prešovčania festival robia dva dni, v sobotu a v nedeľu, venujú sa prevažne   rusínskemu  folklóru, ktorý konferujú po ukrajinsky. Ukrajinsky folklór v rusínskom etnickom  prostredí  nebolo komu vytvoriť, lebo tu etnickí Ukrajinci nežili. Po ukrajinsky sa vo Svidníku ani v okolí nehovorí.  

Zábavný festival či koncert  na amfiteátri by sa mohol organizovať aj každý víkend, pre každú národnosť, aby amfiteáter bol správne  využitý.  Svidničania plánujú, že  amfiteáter bude treba vynoviť, opraviť a dať do kvalitného stavu.  Cudzincom by sa mal prenajímať a domácim Svidničanom dať  bezplatne, alebo prenajať za jedno euro.  Prešovčania či iní „cudzinci“ také starosti zo svidníckym amfiteátrom nemajú, ani na opravných prácach amfiteátra sa sami nebudú podieľať.

Ján Kaliňák