Nájdená poviedka Ivana Juhaseviča-Skľarského

 

Nenápadná, takmer vyľudnená dedinka Príkra v našom okrese sa pýši svojím slávnym rodákom, „ďakom z Prykry“ - prepisovateľom kníh, básnikom, výtvarníkom miniatúr a zapisovateľom folklóru Ivanom Juhasevyčom-Skľarskym, ktorý sa v nej narodil v roku 1741.

 

Po vyštudovaní na bohosloveckej škole vo Ľvove pôsobil ako „pevcoučiteľ“ v rodnej Príkre, ktorú neskôr (r. 1795) zamenil za Nevycke pri Užhorode. Aj tam bol „pevcoučiteľom“ a cirkevným kurátorom. Po celý svoj život zbieral a zapisoval príslovia a porekadlá, časť z nich (370) uverejnil v kalendári na rok 1809. Okrem toho zostavil zborník 245 cirkevných a svetských piesní. Vlastnoručne prepísal vyše 40 kníh, ktoré ilustroval kresbami a farebnými ornamentmi.

 

Neznámu poviedku Ivana Juhasevyča „Nemylostyvoje ov stolpa byčovaňa hospoda da našeho Isusa Chrysta vo Jerusalyme“ (Nemilosrdné bičovanie pri stĺpe nášho pána Ježiša Krista) objavil pri triedení archívneho materiálu pracovník Štátnej vedeckej knižnici v Prešove, literárny kritik a spisovateľ Jozef Šelepec. O svojom unikátnom náleze napísal štúdiu, ktorú uverejnil v zborníku Slovanské reminiscencie, venovanému Ľubici Babotovej pri príležitosti jej životného jubilea, vydanom Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove koncom roku 2014. Nájdená poviedka je napísaná v cirkevno-slovanskom jazyku a jedná sa v nej o bičovanie Krista. Je ozdobená autorovou ilustráciou. Práve táto kresba ako aj písmo poviedky pri porovnávaní s Juhasovyčovými ďalšími rukopisnými prácami jasne nasvedčuje jeho autorstvo. Prečo práve takýto námet zaujal Juhasevyča-Skľarského? 

 

Na túto otázku Jozef Šelepec dáva jasnú odpoveď v úvode svojej štúdie, kde uvádza, že prameňom Juhasovyčovej poviedky boli európske literárne texty zo života Ježiša Krista ako aj scény bičovania Krista v stredovekom maliarstve v západnom katolíckom duchu, ktoré v knižných podobách sa dostali až k nám. Ďalším dôležitým prameňom hore uvedenej poviedky bola aj východná ikonopisná tvorba kultivovaná na území východných Slovanov. J. Šelepec o nájdenej poviedky ďalej uvádza, že „autor poviedky spája obidve tradície stvárnenia tejto scény do jedného celku v duchu jednoty západnej a východnej kresťanskej cirkvi“.

 

Nadežda Varcholová

 

 

Pocta pamiatke Ivana Juhaseviča v Užhorode
 

V Užhorode sa 18. decembra 2014 konala  vedecká konferencia venovaná 200. výročiu smrti a 273. výročia narodenia významného ukrajinského „ďaka-učiteľa“, prepisovateľa kníh, ikonopisca, folkloristu, básnika a spoločenského dejateľa Ivana Juhaseviča-Skľarskoho (1741-1814), ktorý sa narodil v dedinke Príkra vo Svidníckom okrese.

 

Po vyštudovaní vo Ľvove posledné roky svojho života prežil v Nevyckom pri Užhorode. Ivan Juhasevič-Skľarskyj je tou osobnosťou, ktorá zemepisne spája Prešovský kraj s Haličou a Zakarpatskou Ukrajinou /*Podkarpatskou Rusou/. Na konferencii, ktorej organizátorom bol Zakarpatský umelecký inštitút, odznelo 13 referátov. S hlavným príspevkom vystúpila iniciátorka konferencie Odarka Sopko, ktorá nedávno obhájila kandidátsku prácu práve zo života a tvorby Ivana Juhaseviča a napísala desiatky vedeckých štúdií o ňom. Vo svojom vystúpení vyzdvihla Juhasovičovu tvorivú pozostalosť v kontexte umeleckého vývoja ukrajinskej rukopisnej knihy, pričom tvorbu nášho rodáka, ktorá do dnešného dňa obsahuje vyše 40 rukopisných kníh, dáva na popredné miesto. Nevycké obdobie života I. Juhaseviča priblížila účastníkom konferencie Oxana Vehera. Veľmi zaujímavým bol príspevok kňaza nevyckej cerkvi Vasiľa Vajdulyča o troch originálnych rukopisných knihách I. Juhaseviča. A Mykola Vahera, ďalší obyvateľ Nevyckého, priblížil životnú a tvorivú púť I. Juhaseviča ako súčasť vlastivedno-výskumného vyučovacieho procesu. 

 

Mukačevský vydavateľ Igor Zadorožnyj oboznámil prítomných s obsahom a štruktúrou rukopisných irmológov (spevácke pravoslávne knihy) I. Juhasevyča. Akademik Mikuláš Mušinka z Prešova podal informáciu o málo známej zbierke 374 ľudových prísloví a porekadiel, zapísaných Ivanom Juhasevičom na severovýchodnom Slovensku a Zakarpatsku koncom 18. a na začiatku 19. storočia, ktorú objavil profesor Ivan Paňkevič. Jedná sa o najstaršiu rukopisnú zbierku prísloví a porekadiel ukrajinskej folkloristiky, ktorá natoľko zaujala riaditeľa užhorodského vydavateľstva Gražda Ivana Rebryka, že sa rozhodol vydať ju v knižnej podobe. Ďalej na konferencii vystúpili Natalia Rebryk, Lidija a Petro Chodanyč, Miroslav Rjabynčak, Mychajlo Pryjmyč, Josyf Kobaľ a Julia Stempycka. Všetky referáty nadväzovali na tvorbu Ivana Juhaseviča a jeho dobu. Materiály z tejto konferencie by mali vyjsť v zborníku, venovanému tejto významnej osobnosti. Bude to veľká pocta slávnemu rodákovi z Príkry Ivanovi Juhasevičovi-Skľarskomu.

 

Mikuláš Mušinka,

/krátené/