Najkrajší vojnový cintorín z 1. svetovej vojny v Medzilaborciach volá po obnove

Medzilaborce mali v období 1. svetovej vojny kľúčovú polohu ako mesto pri železničnej trati, ktorou prúdili vlaky v smere do Haliče v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a severozápadnej Ukrajine. Smutnou spomienkou na 1. svetovú vojnu je tam dodnes päť vojnových cintorínov. Väčšina vojakov, ktorí sú v nich pochovaní, padli alebo boli ranení nie v Medzilaborciach, ale na fronte v Poľsku alebo na území terajšej Ukrajiny. Jeden z cintorínov, ktorý Medzilaborčania volajú aj „Delo“ a je na Cintorínskej ulici, by potreboval rekonštrukciu. Tá vyzerá nádejne. Primátor Medzilaboriec Vladislav Višňovský a Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy, sa spolupráci na obnove cintorína nebránia.

 

MEDZILABORCE. Do Medzilaboriec prichádzajú ročne stovky turistov nielen pre prehliadku Múzea moderného umenia Andyho Warhola, ale aj za históriou bojov 1. svetovej vojny. V meste neďaleko slovensko-poľských hraníc ich doteraz pripomínalo päť vojnových cintorínov.

 

Železničná stanica - miesto vykládky ranených vojakov

 

Vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny na severovýchode Slovenska zmapovali a spolu s dobrovoľníkmi ich postupne obnovujú členovia Klubu vojenskej histórie Beskydy. Vysvetlenie, prečo majú Medzilaborce tak veľa vojnových cintorínov z 1. svetovej vojny, nám dal predseda tohto klubu Martin Drobňák. Uviedol, že 31. mája 1874 bola sprístupnená železničná trať Michaľany - Humenné - Lupkovský tunel - Halič, ktorá prechádzala Medzilaborcami. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa tak Medzilaborce ocitli priamo na zásobovacej tepne v smere do Haliče, ktorá bola v rokoch 1722 až 1918 oficiálnou provinciou Rakúska a Rakúsko-Uhorska. „Všetky vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny v Medzilaborciach sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti železničnej stanice. To preto, lebo tu zastavovali vlaky idúce na front alebo prichádzajúce z frontu. „Vo vozňoch privážali zranených, ktorí v mnohých prípadoch transport neprežili,“ povedal. Mŕtvych vojakov teda rýchlo pochovávali, čo najbližšie k budove stanice. Drobňák uviedol, že túto situáciu zachytil vo svojich spomienkach na 1. svetovú vojnu istý vojak, ktorý pochádzal z Maďarska. Potom, ako vlak zastavil na železničnej stanici v Medzilaborciach, sa chcel trochu prejsť a pozrieť si jej okolie. Vošiel do jednej  budovy, ktorá stála pri stanici. V nej boli v miestnostiach uložené stovky tiel mŕtvych vojakov, ktoré neskôr pochovali v zväčša v spoločných hroboch na narýchlo vytvorených cintorínoch v blízkom okolí stanice.

 

Väčšinu pochovaných tvoria neznámi vojaci

 

Jedným zo spomínaných cintorínov je aj vojnový cintorín, ktorý susedí s civilným cintorínom a vstupuje sa naň z cesty vedúcej k Domu smútku a mestskému cintorínu. Na prvý pohľad vidno, kde sú hrobové miesta, terén je pekne vykosený, ale zub času sa podpísal na centrálnom pamätníku a krížoch vojakov. Podľa Drobňáka cintorínvybudovali na pozemku Mora Mochnoviča. Vojnový cintorín má pôdorys štvorca s rozmermi 32 x 26 metrov a celkom je na ňom pochovaných  318 padlých vojakov. V hroboch číslo 1 až 24 sú jednotlivo pochovaní zväčša neznámi vojaci. Všetci vojaci pochovaní v šachtách sú takisto neznámi. Hroby č. 33 až 41 sú jednotlivé. Poznáme identitu piatich obetí. Na vojnovom cintoríne by mal byť pochovaný ešte jeden padlý vojak, ale číslo jeho hrobu nie je určené. Dominantou tohto vojnového cintorína je pôvodný pamätník, na vrchole ktorého bolo mosadzné delo. To sa bohužiaľ nezachovalo, a tak z pomníka ostal iba masívny kamenný podstavec. Jednotlivé hroby sú označené pôvodnými betónovými krížmi. Mohutné betónové kríže sú osadené aj na masových šachtách. Po obvode cintorína sa zachovali pôvodné betónové stĺpy oplotenia.

 

Nutná spolupráca Klubu vojenskej histórie Beskydy a mesta

 

Na centrálnom pamätníku už dnes nie je žiadna tabuľa, ktorá by hovorila o padlých. Rovnako tak po ceduľkách zostali na krížoch len otvory po skrutkách. Drobňák uviedol, že v minulosti sa o tento cintorín zaujímali, no chýbala akási iskra, ktorá by rozbehla spoluprácu medzi klubom a mestom Medzilaborce. Vladislav Višňovský, primátor Medzilaboriec, uviedol, že hoci sa mesto o cintorín stará a pravidelne ho kosí, sto rokov od jeho vzniku sa na ňom logicky istým spôsobom už podpísalo. „Je to najkrajší vojnový cintorín v meste. Voláme ho aj „Delo“ podľa mosadzného dela, ktoré na ňom bolo osadené,“ povedal. Minulý týždeň bol na cintoríne nutný výrub suchého starého ihličnana a dvoch stromov, ktoré poškodila búrka. Boli v stave, v ktorom ohrozovali kríže na cintoríne. Višňovský uviedol, že mestu na dôstojnom vzhľade tohto cintorína záleží. Drobňák takisto potvrdil záujem klubu, aby sa cintorínu vrátila jeho dôstojná tvár. Višňovský uviedol, že ak by sa mal cintorín v budúcnosti obnoviť, v žiadnom prípade si to nepredstavuje tak, aby sa zmenil jeho pôvodný charakter, ako to bolo v prípade vojnového cintorína z 1. svetovej vojny pri starom mestskom cintoríne a mestskom úrade. Momentálne totiž nie je nielen možné zistiť identitu vojakov, ale zmenil svoj pôvodný vzhľad, keď mu napríklad dominovala veľká hlavná brána. Drobňák vysvetlil, že momentálne im veľmi veľa času zaberá rekonštrukcia vojnového cintorína z 1. svetovej vojny vo Veľkrope, kde intenzitu bojov a počet padlých  prirovnal k bojom na Dukle počas II. svetovej vojny. Zdôraznil, že obnova spomínaného vojnového cintorína v Medzilaborciach by prichádzala do úvahy v rokoch 2016 - 2017 tak, aby bol obnovený k stému výročiu ukončenia 1. svetovej vojny, ktoré bude v novembri 2018.  

 

Anna Kornajová