Napísali o nás: Malé dejiny Rusínov

 

Denník Pravda priniesol recenziu knihy Ivana Popa - Malé dejiny Rusínov.

 

Stručne o Rusínoch
Radoslav Passia, literárny vedec 

Ivan Pop (1938) je autorom viacerých historiografických a encyklopedických prác o Podkarpatskej Rusi. V knihe Malé dejiny Rusínov, ktoré nedávno vyšli s vročením 2010, ide o dejiny národa, ktorý sa v tomto priestore postupne sformoval, no historické okolnosti mu už nedopriali zavŕšiť svoju štátnosť.

Rusíni dlhý čas zdieľali so Slovákmi podobný osud, boli "nehistorickým" národom žijúcim na území Uhorska, národom bez svojho presne vymedzeného územia, s výrazne obmedzenými jazykovými právami, s minimom školských a kultúrnych inštitúcií. Žili na sociálne a hospodársky nerozvinutom území v silne patriarchálnej spoločnosti. Ich hlavným sebaidentifikačným prvkom bola príslušnosť ku gréckokatolíckej cirkvi. Inak mali so svojou identitou značné problémy a ich dejiny boli dlho najmä dejinami vnútornej diskusie o tom, kto vlastne sú. Od 19. storočia, keď s istým omeškaním za ostatnými národmi Uhorska vznikla aj nepočetná rusínska národná elita, sa viedli polemiky a občas aj veľmi ostré spory medzi tromi hlavnými orientáciami – vlastnou rusínskou, proruskou a proukrajinskou (tie chceli vidieť Rusínov ako časť ruského či ukrajinského národa).

Ivan Pop sa pokúsil napísať "dejiny národa", k jeho knihe možno z tohto pohľadu vzniesť niekoľko menších výhrad, týkajú sa predovšetkým spracovania najstarších dejín. Autor totiž spočiatku nepíše o dejinách národa, ako si predsavzal, ale skôr územia, teda najmä o južných svahoch východných Karpát. Začína pravekom, potom veľmi stručne referuje o starovekom osídlení a o základných medzníkoch uhorských dejín, vždy s prihliadnutím na situáciu etnických Rusínov – aj preto ho z novovekých dejín zaujíma predovšetkým fenomén valašskej kolonizácie a protihabsburských povstaní.
 

Vlastné dejiny Rusínov ako národa možno sledovať azda až od konca 18. storočia. Dobre to badať aj v tejto knihe, ktorá kladie najväčší dôraz na druhú polovicu 19. storočia a 20. storočie. Popovo historické rozprávanie siaha do záveru druhej svetovej vojny, keď bolo územie Podkarpatskej Rusi, teda historické jadro rusínskeho osídlenia, pričlenené po zmanipulovanom plebiscite k Sovietskemu zväzu. Relatívne rýchly rozvoj rusínskej spoločnosti najmä v rámci Československa sa tým skončil a nastúpila tvrdá ukrajinizácia.

Hoci sa v predhovore hovorí o monografii, ide v skutočnosti o popularizačnú knihu, v ktorej silno cítiť "buditeľského ducha". Autor pri svojej emocionálnej obhajobe Rusínov neraz ide nad rámec tradičnej historiografie. Niekomu to môže prekážať, inému byť sympatické, ale vzhľadom na nedostatok podobnej literatúry u nás je kniha vcelku užitočným sprievodcom po osudoch tohto malého národa.
 

Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2010

Zdroj: http://kultura.pravda.sk/strucne-o-rusinoch-0ar-/sk-kkniha.asp?c=A111221_150243_sk-kkniha_p46

 

  

Viac sa o knihe dozviete tu: http://www.rusin.sk/index.php?ID=5983&l=sk