"Národ odnikiaľ..."

 

Významný historik a rusínista Pavel Robert Magocsi napísal v roku 2006 knihu pod názvom „Národ odnikiaľ“. Na túto publikáciu som si spomenul v poslednom čase hneď dvakrát. Prvý raz pri tom, keď som čítal informáciu, že vyšiel jej ďalší preklad – bola už vydaná vo viacerých jazykoch a teraz nedávno aj po česky. Druhý raz bol dôvod menej prozaický. Montoval som doma nové police na knižky a pri reorganizácii domácej „knižnice“ sa mi dostala do rúk práve ona.  Jej názov je parafrázou slov Andyho Warhola, ktorý o sebe povedal: „Som odnikiaľ...“.  Autor v úvode síce píše, že tieto slová sú spojené s jeho pozíciou nestranného pozorovateľa života a s tým, že Warhol kedysi vyhlásil, že chcel byť strojom a preto sa predstavoval, ako človek odnikiaľ. Teda ten, čo je mimo všetkých, ten čo je síce v kontakte s ľuďmi, ale bez osobných väzieb s nimi.         

 

Iná legenda, ktorú som kedysi dávno čítal, hovorí, že Warhol takto o sebe začal vravieť  po tom, čo sa stretol v nejakej reštaurácii s emigrantami z Československa. Sedí si Andy kdesi v New Yorku a tu mu niekto povie, že pri druhom stole sú ľudia z krajiny, o ktorej mu mama hovorila, že z nej pochádzajú. Warhol mal k tomu stolu prísť a  prihovoriť sa im „po československy“, čo znamená, že po rusínsky, lebo len takto doma rozprával s mamou a v jeho ponímaní to bolo také, že tam, odkiaľ pochádza, predsa musia podobne hovoriť všetci. Tak, ako to je v USA, teda všetci hovoria po anglicky. Sklamanie malo nastať vtedy, keď sa Andy dozvedel, že emigranti „z vlasti jeho pôvodu“  mu nič nerozumejú  a odvtedy začal hovoriť, že je odnikiaľ.

 

Aká je pravda na tom, prečo Warhol povedal to slávne „I’m from nowhere“, dnes už neobjasní asi nikto. Dôležité však je, že po jeho smrti sa svet postupne dozvedel, že to  nie je pravda. Že Warhol má tiež svoje korene tu na Zemi, tie jeho siahajú do Karpát, že jeho rodina prišla do USA z Karpatskej Rusi, z územia, ktoré zjednocuje jedno historické rusínske obyvateľstvo Lemkovkej Rusi, Prešovskej i Podkarpatskej Rusi, že on, ako aj generácia jeho predkov, bol Rusínom. Nič na tom nemení skutočnosť, že on už bol americkým Rusínom, lebo domovinu svojich predkov nemal možnosť vidieť. 

 

Prečo to dnes spomínam? Je nám všetkým známe, že tzv. „Lemkovská  vatra“ v  Ždyni (Poľsko) nie je už dávno, žiaľ, rusínske, ale ukrajinské podujatie. Napriek tomu môžeme vidieť fotky, kde visí ukrajinská vlajka,  našich symbolov tam niet. Môžeme pozerať na video, kde Sofia Fedyna, ktorá nás rada kriminalizuje a ktorá tam rozpráva o hrdinoch Majdanu, o jednom veľkom hrdinskom ukrajinskom národe. Toto všetko pod nadpisom „Lemkovská vatra“, ma nemohlo nechať chladným. Nie, nechcem znevažovať súčasne utrpenie ľudí na Ukrajine, len vystúpenie Fedynovej je ďalším príkladom Karpatskej lži, falzifikáciou histórie a ďalším vkladom do ukrajinizácie nášho národa. Teraz s novým mýtom, že my dnes všetci vlastne  bojujeme za Kyjev.            

 

Žiaľ, profesor Magocsi použil pre svoju knihu o histórii Rusínov názov „ Národ odnikiaľ“. Či to však už myslel Warhol tak či onak, je to teraz jedno. My však vieme, že Rusíni nie sú odnikiaľ, ale že po stáročia žili a žijú na Karpatskej Rusi, v našej domovine, hoci dnes rozdelení do viacerých štátov. Škoda, že tento názov použil v spojitosti s rusínskou históriou, lebo takéto pomenovanie by bolo ideálne pre knihu, ktorá by bola o histórii  Ukrajincov, „Rusínov-Ukrajincov“,  resp.“ Lemkov-Ukrajincov“,  na území obývanom Rusínmi a bola by to história od roku 1945 po dnešok. Lebo práve oni sa tu vtedy zjavili „odnikiaľ“, len tak rozhodnutím komunistov a akosi tu prežívajú dodnes. Osobne by som takúto nesmierne užitočnú knihu, aj s jej priliehavým názvom, odniesol pani Sofii a ďalším „rusínsko-ukrajinským“  aktivistom, aby sa dozvedeli, odkiaľ prišli a kým sú a čo to má  spoločné s Rusínmi. A neľutoval  by som zopár exemplárov poslať aj poľským úradom.  Mali by totiž vedieť, že peniaze z rozpočtu pre Lemkov nedávajú len Lemkom, to znamená Rusínom, ale aj Ukrajincom, ktorý majú aj iný samostatný rozpočet, navyše to nie sú ukrajinské peniaze ale ukrajinizačné. To má niekto šťastie, narodiť sa pod šťastnou hviezdou -  brať peniaze z vlastného rozpočtu,  ako aj z rozpočtu svojho suseda, a ešte za tie peniaze páchať na ňom krivdu i spôsobovať mu škodu..                 

 

Peter Medviď, Prešov

Článok bol napísaný ako komentár "Vstupná inventúra" pre lemkovské rádio lem.fm  a jeho znenie v rusínskom jazyku nájdete tu:

http://www.lem.fm/lem/news/narod_nyvydky,733