Narodenie Pána vo východnej liturgii
Ťažko stretneme človeka, ktorý by sa netešil na vianočné sviatky. Je to preto, lebo každý z nás aspoň raz zažil Vianoce ako živú udalosť. Podmaňujúca atmosféra plná lásky, dobroty, spevu i darčekov sa zapísala najmä v detstve do pamäti duše. A túto atmosféru si radi sprítomňujeme a opakujeme každý rok.
Ale aby sme neostali len pri spomienkach a vonkajšej dekorácii, skúsme sa zastaviť nad tým, ako nás cirkev liturgicky pripravuje a vovádza do tajomstva sviatku Narodenia Pána.
Prípravné obdobie – filipovka – začína 15. novembra a trvá štyridsať dní. Veriaci človek vníma tento čas ako kairos – čas spásy. Osvedčenými prvkami na duchovnú slávnosť sú modlitba, ticho a sústredenie mysle. K vianočnej slávnosti sa počas dlhých studených večerov veľmi hodí čítanie Svätého písma o dejinách spásy v Starom zákone, i predpovedí prorokov o budúcom Mesiášovi. Telesný pôst je toho času zmiernený, ale dobrovoľne uložené sebazapieranie dopomáha k tomu, aby sa celý človek pripravil na prijatie novonarodeného Spasiteľa.
Od sviatku Uvedenia Bohorodičky do chrámu (21. novembra) už zaznievajú v chráme na utierni ódy kánona z utierne Narodenia Pána. Uvedený kánon patrí k duchovným lahôdkam celej filipovky a svojou radostnou melódiou i textom pozýva veriacich k oslave Pána: Krista narodeného oslávte! Krista z nebies vitajte. Kristus je na zemi, radujte sa! Nech celá zem velebí Pána. Ľudia radostne jasajte, že sa Boh tak preslávil (úryvok z kánona).
Bezprostrednými nedeľami pred sviatkom Narodenia Pána sú nedeľa Praotcov a Otcov. Zaradením týchto nedieľ si máme lepšie uvedomiť, že Ježiš Kristus sa narodil do prirodzeného ľudského rámca. Okrem svojej materskej krajiny a národa mal aj svoj ľudský rodokmeň. Ako potomok praotca Abraháma pochádzal z pokolenia Júdovho a rodu Dávidovho.
V poslednom týždni pred sviatkom sa čakanie mení na skutočnosť. Kristus – predpovedaný Mesiáš – prichádza na zem. Liturgia východnej cirkvi nezabúda ani na mestečko Betlehem ani na Bohorodičku Pannu Máriu. V menlivých častiach sv. liturgie po 20. decembri sa k nám prihovára až do 23. decembra nádhernými slovami:
Priprav sa a vyzdob, Efrata. Raj otvor svoje brány všetkým. Lebo v jaskyni už vyklíčil z Panny strom života. (úryvok z tropára predprazdenstva).
Dnes sa chystá Panna v jaskyni zázračne porodiť večné Slovo. Raduj sa celý vesmír, nad tou zvesťou. Oslavuj s anjelmi i pastiermi večného Boha, lebo sa nám chce zjaviť ako malé Dieťa. (kondák)
Z veršov obidvoch liturgických textov poznávame, že nielen človek, ale aj svet, príroda, ba celý vesmír sa chystá a teší na narodenie Boha na zemi.
Samotné Vianoce sú krásnym sviatkom. Predvečer Narodenia Pána (24. december) je pôstny deň. Súčasne je to deň spojený s hojnosťou, lebo Božia láska k nám sa veľkolepo prejavila práve tým. Že Boh poslal na svet svojho Syna. Vianočná noc nie je tmou, ale narodením Svetla osvecujúceho každého človeka prichádzajúceho na tento svet. Na svätý večer rodina je pospolu, zatvrdnuté ľudské srdcia mäknú, všade sa rozlieva láska a radosť.
Uprostred noci celá farnosť zídená v chráme otvára modlitebnú knižku, aby slávila veľké povečerie. Izaiášovo proroctvo o Emanuelovi je v tejto chvíli nanovo skutočnosťou. S nami Boh... A túto radostnú skutočnosť kňaz symbolicky ohlasuje celému svetu: Čujte všetky diaľavy zeme! Mocní sveta, kajajte sa, lebo s nami Boh.
K liturgickému sláveniu veľkého povečeria sa neodmysliteľne pripájajú vianočné piesne –koledy. Autori piesní museli byť umelci a teológovia dokopy, keď vytvorili také hodnotné a krásne skladby. Piesní je mnoho a každý má osobne rád tú svoju, ktorá ho očaruje melódiou i textom. Za všetky si pripomeňme koledu, ktorú nevynechajú azda v žiadnom chráme ani v žiadnej rodine:
1. Boží Syn dnes, narodil sa,
z výsosti k nám ponížil sa.
A z Panny nevinnej a nepoškvrnenej stelesnil sa.
2. Jessov koreň ušľachtilý
dal zo sveta kvet spanilý,
z rodu kráľovského, z lona panenského je Pán milý.
Христос Рaждається! Славіте Його!
ХРИСТОС РAЖДАЄТЬСЯ!
Napísal: Stano Gabor
Zdroj: SLOVO 24/1998, s. 12 (20.12 1998)
Ikona Narodenia: autor Mikuláš Klimčák
Prevzaté z:
Aktuality
Zobraziť všetky
30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérie
Ujko Vasyľ
Marča spomynať. Ďidove perpetum mobile.
-Kiď jem byla mala, ta ňa každyj rik na litňi vakacyji rodyče vozyly na selo ku babi i ďidovi. I každyj rik, jak jem pryšla, byla ďidova garaž povna pyvnych i paliňkovych fľašok, kotry zme poťim z ďidom odnesly do obchodu. Any ne znam čom, ale to byv takyj ritual, kotryj mi prynosyv lem radisť i pozitivny emocyji. Za "zarobleny" korunky mi ďido poťim kupyly cukerky i čokoladu. A sobi tyž - paru fľašok pyva i palinky. I ťamľu, jak žmurkajuči na mene hvaryly:
"No vydyš, ďivočko moja, jak ťa ľubľu? Iši jes ne odyšla a ja sja už začav rychtuvaty na tvoji slidujuči vakacyji...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať