Narodnostnŷj vŷbor zasidav onlajn formov. Menšŷnovŷj fond potrebuje dalšŷ zminŷ

V pjatnic’u 3-ho decembra 2021-ho roku odbŷlo s’a 43-ťe zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť.

І keď zasidaňa bŷlo planovane prezenčnov formov u Bratislavi, z pryčinŷ epidemičnoj situaciji prochodylo nakonec’ lem onlajn formov. Menšŷnovŷj vŷbor bisidovav o dakiľko važnŷch temach, medži kotrŷma bŷly ocinka stanu menšŷnovoj kulturŷ, vžŷvaňa jazŷkiv i školstva, situacija v menšŷnovim fondi, ci informacija o spysovaňu žŷteliv.

Menšŷnŷ bŷ chotily nazad okremu radu
Takoj na počatku zasidaňa členiv vŷboru informovav joho pidpredseda Ondrej Poss o 41-im i 42-im zasidaňu Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť, na što nadvjazav i plan robotŷ vŷboru na 2022-ŷj rik.

Z tŷma temamy bŷla povjazana diskusija o budučnosty Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ. Jak s’a v diskusiji zhodly členove vŷboru, bŷlo bŷ lipšŷm rišiňom vernuty s’a ku tomu, žebŷ zo sučasnoho vŷboru, jakŷj je poradnŷm organom Radŷ vladŷ SR pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť, stala okrema Rada vladŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ.

Takov formov tot menšŷnovŷj organ fungovav až do 2011-ho roku, koly s’a vlastno joho važnosť zmenšŷla, keď s’a trasformovav lem na vŷbor.

Keďže zasidaňa prochodylo onlajn, všŷtkŷ holosovaňa buduť musyty do kinc’a toho tŷždňa zrobyty s’a per rollam. Členove narodnostnoho vŷboru buduť holosovaty o tim, že žadajuť predsydateľku Radŷ vladŷ SR pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť, žebŷ vŷtvoryty okremu menšŷnovu radu vladŷ. Keďže na zasivaňu z tŷm bŷly sohlasnŷ majže všŷtkŷ členove vŷboru, holosovaňa o tij spravi bŷ malo už potverdyty totu propoziciju.

Hotova je ocinka za rokŷ 2019 – 2020
Jednov iz tem poslidňoho zasidaňa bŷla i informacija o Ociňujučij spravi Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ o pidpori kultur narodnostnŷch menšŷn, o stani narodnostnoho školstva i vžŷvaňu jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn za period rokiv 2019 – 2020. Temu peredkladav predseda vŷboru, kotrŷm je upovnomočenŷj vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ Laslo Bukovskŷj.

Jak informovav, ocinka, kotru pryhotovľujuť každŷ dva predstavyteli narodnostnŷch menšŷn, ne je tot rik, nažaľ, znova kompletna, keďže maďar’ska menšŷna ne dodala text o stani školstva.

Za rusyňsku menšŷnu bŷla zroblena kompletna ocinka všŷtkŷch tr’och oblastej. Temu školstva obrobyv Marej Gaj, kotrŷj je metodikom navčaňa rusyňskoho jazŷka i robyť v Medtodično-pedagogičnim centri v Pr’ašovi. Ocinku pidporŷ kulturŷ i stanu vžŷvaňa rusyňhoho jazŷka napysav člen vŷboru za Rusyniv Petro Medviď.

Cilŷj dokument po schvaliňu bude dostupnŷj v elektroničnij verziji na sajti Ur’adu upovnomočenoho pro narodnostnŷ menšŷnŷ.

Menšŷnovŷj fond ne styhať robotu
Jakbač najvece času pjatnic’ovoho zasidaňa prysvjatylo s’a Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn. O dijalnosty menšŷnovoho fondu informovala joho dyrektorka Alena Kotvanova.

Fond tot rik znova mav problemŷ pry pidpysovaňu i vŷplačaňu schvalenŷch dotacij, keďže dakotrŷ organizaciji, jakŷ maly schvalenŷ projektŷ na rik 2021, čekaly na hrošŷ do oseny, a dakotrŷ čekajuť doteper’.  Jak informovala Kotvanova, ku 1-mu decembru bŷlo pidpysanŷch 87,53 procenta projektiv, vŷplačenŷch bŷlo 80,78 procenta.

Pryčin, čom tot rik menšŷnovŷj fond ne zvladnuv vŷplačaty hrošŷ v skoršŷch terminach, je podľa dyrektorkŷ vece. Po perše, tot rik bŷlo o jednu mimor’adnu vŷzvu vece, keďže z pryčinŷ pandemiji bŷla vŷpysana vŷzva na štipendiji pro umelciv. Vŷzva bŷla pro všŷtkŷ narodnostnŷ menšŷnŷ, i tak fond musyv spracovaty dalšŷch ponad 150 žadostej i schvalenŷ dotaciji.

Po druhe, fond dovhodobo zvertať uvahu na to, že je personalno piddimenzovanŷj i potrebuje vece robitnykiv. Čislo tŷch, kotrŷ u fondi robľať, ne dasť s’a pidňaty bez toho, žebŷ zvekšŷla s’a i suma, kotru distavať tota inštitucija na svoju režiju. Keď do toho zarachujeme, že išči vse ne suť zakinčenŷ kontroli projektiv any z roku 2018, je jasne, že fond ne styhať robyty na aktualnŷch projektach.

Za dalše, tot rik perešov novelizacijov zakon o fondi, inštitucija musyla zrobyty register narodnostnŷch organizacij, zrealizovaty novŷ voľbŷ do fachovŷch rad, kotrŷ buduť ociňovaty za okremŷ menšŷnŷ i oblasty podanŷ projektŷ v rokach 2022 i 2023. Ne treba zabŷvaty any na to, že v tim roci kinčiv mandat bŷvšomu dyrektorovy fondu, v polovyni roku pryšla do funkciji nova dyrektorka, kotra tak samo potrebovala čas na to, žebŷ pereviryty už rozbihnutŷ procesŷ.

Slidujučij rik može bŷty podobnŷj
Ci bude fond robyty v slidujučim roci skoriše, zistavať voprosom. Dyrektorka fondu choče pro to zrobyty všŷtko. No ne pide to bez toho, žebŷ zvekšŷlo s’a čislo ľudej, kotrŷ na fondi robľať. Tak samo s’a može natihaty už lem vŷpysaňa vŷzvŷ na 2022-ŷj rik, keďže doteper’ ne suť išči oficialno zakinčenŷ menovaňa novŷch fachovŷch rad, z kotrŷch s’a tvor’ať dalšŷ organŷ fondu, i bez kotrŷch ne mož vŷzvŷ publikovaty.

Za to mož poďakovaty i dakotrŷm narodnostnŷm organizaic’am, kotrŷ protestujuť, i choťať minyty vŷbratŷch novŷch členiv fachovŷch rad, ci povtor’aty voľbŷ. Pokľa s’a tota problema ne vŷrišŷť, cilŷj fond, bude blokovanŷj, značiť všŷtkŷ menšŷnŷ. Čim pizniše buduť radŷ, tŷm pizniše buduť dalšŷ organŷ fondu, vŷzvŷ i dalšŷ procesŷ v slidujučim roci.

Fond potrebuje zminŷ
V dovhij diskusiji ku problematici fondu dišlo s’a ku zhodi v tim, že fond potrebuje dalšŷ zminŷ. Medži nyma napryklad zvekšiňa sumŷ hrošej, z kotrŷch platyť s’a fungovaňa toj inštituciji, žebŷ mož bŷlo maty vece robitnykiv, jakŷ bŷ agendu zrobyly skoriše.

Členove vŷboru klyčuť i po dalšij debjurokratizaciji procesiv povjazanŷch z podavaňom žadostej, što bŷ tak samo mohlo uskoryty proces vŷplačaňa schvalenŷch dotacij.

Na zasidaňu bisidovalo s’a i o propoziciji novelŷ zakona o Fondi na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn, kotrov bŷ s’a umožnylo, žebŷ z fondu mohly bŷty vŷplačanŷ i vŷtratŷ na fungovaňa organizacij, z čim bŷly predstavyteli menšŷn zhodnŷ, doknic’a to žadaly vže davno.

Taka zmina bŷ značila, že narodnostnŷ organizaciji bŷ maly možnosť distaty hrošŷ napryklad i na to, žebŷ mohly maty svoji kancelariji, ci platyty dalšŷ vŷtratŷ povjazanŷ z chodom organizaciji jak telefon, internet, elektryka.

Na druhim boci dakotrŷ členove vŷboru bisidovaly i o tim, že taka zmina može vesty ku zneužŷvaňu hrošej, kotrŷ bŷ pak mohly chŷbyty pry smŷslupovnišŷch projektach. Jedna iz propozcij bŷla, žebŷ na chod organizacij ne pysaly s’a okremŷ projektŷ, ale žebŷ suma na takŷ vŷtratŷ bŷla lem v ramkach projektu, kotrŷj je na to navjazanŷj i pry kotrim to maje smŷsel. V praktici bŷ to značilo, že bŷ ne mohla organizacija žadaty na kancelariju lem tak, ale organizacija, kotra napryklad vŷdavať presu, bŷ mohla žadaty na chod kancelariji pro redakciju.

Žebŷ mohly z fondu vŷplačaty s’a i projektŷ na chod organizacij, prypadno jakov formov, zaležŷť od toho, ci i v jakij formi perejde abo neperejde novela zakona.

Štatistŷ majuť čas
Na zasidaňu bŷla učastna i Ľudmyla Іvančikova, generalna dyrektorka sekciji socialnoj štatistikŷ i demografiji Štatističnoho ur’adu Slovac’koj republikŷ. Vŷbor informovala o publikovaňu rezultativ zo spysovaňa žŷteliv, jake prochodylo v tim roci na Slovakiji.

Choc’ Štatističnŷj ur’ad na preskonferenciji, kotru zrobyv po tim, jak zakinčilo s’a i asistovane spysovaňa, infrmovav, že rezultatŷ, podľa kotrŷch budeme znaty, kiľko ľudej s’a pryholosylo ku narodnostnŷm menšŷnam, buduť publikovanŷ v decembri, Іvančikova na zasidaňu dala novŷj termin. Podľa ňoj bŷ s’a takŷ danŷ maly publikovaty až dakoly na jar’ 2022-ho roku z tŷm, že podľa slov dyrektorkŷ štatistŷ ne obic’aly rezultatŷ o čisli členiv menšŷn v decembri.

Choc’ toto tverdžiňa je v nezhodi z tŷm, što bŷlo povidžene na spomynanij preskonferenciji, znova s’a potverdžuje že Štatističnŷj ur’ad maje času z publikovaňom osnovnŷch danŷch zo spysovaňa.

Bez ohľaadu na to z iniciativŷ upovnomočenoho pro narodnostnŷ menšŷnŷ Lasla Bukovskoho v korotkij dobi bude vŷtvorena roboča grupa, kotra zrobyť metodiku interpretaciji danŷch, kotrŷ dotuľajuť s’a narodnostej, takzvanoj druhoj narodnosty, i materyňskoho jazŷka. V robočij grupi majuť maty svojich členiv i menšŷnŷ.

Іnterpretacija danŷch je barz važna. Od toho, jak s’a bude z nyma narabľaty, jak buduť interpretovanŷ, bude zaležaty množestvo dalšŷch dil z tŷm povjazanŷch, jak je chosnovaňa menšŷnovoho jazŷka v ur’adnim kontakti, označovaňa sel, časovŷ dotaciji v narodnostnim vŷsŷlaňu Radija i televiziji Slovakiji, a v neposlidnim r’adi i buduče rozdiľovaňa hrošej na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn medži okremŷ menšŷnŷ.

Na zasidaňu mala s’a obhovoryty i informacija o propoziciji zakona o postavliňu členiv narodnostnŷch menšŷn, no tot punkt bŷv predsedom vŷboru na zasidaňu sťahnutŷj.

Petro Medviď

Žridlo:
https://www.lem.fm/narodnostnyj-vybor-zasidav-onlajn-formov/