Naš literaturnyj rusȋňskyj jazyk v praksi (1)

 

Toto rozvažaňa choču pȋsatȋ spontanno. To značiť: Kotra dumka na totu temu prȋjde skorše, o ťij budu pȋsatȋ. A tyž choču pȋsatȋ vece praktično jak naukovo, tak prosto pro ľudej. Dana problematika je jak čarovnyj kruh. Krutȋť sja dookola jak psjatko za svojim chvostȋkom. Potrebu literaturnoho jazyka treba ľuďam prȋpomȋnatȋ vikovično. No ne je čomu sja čudovatȋ, bo Rusȋnam byla v 50ťim roku z večera do rana vzjata narodnosť i vira. Zistalȋ okradženy, potoptany a išči i pid karbačom micnych toho svita. Za 40 rokiv spustlo všytko: narodne usvidomliňa, vira, jazyk. Rekonštrukcija rozvalȋny začala až v časach slobody, po 1989 r. 

 

Zo všytkoho spomjanutoho sja najskorše podarȋlo zrenovovatȋ religijny štruktury. Grekokatolȋc’ka i Pravoslavna cer’kov sobi slobodno vybudovalȋ administrativu, jaku choťilȋ. Dnes’ sja pyšať metropolijamȋ, charitamȋ, monastyrjamȋ, cer’kovnyma školamȋ i novyma chramamȋ. No rusȋňsku identitu sobi Cer’kvȋ ne obnovȋlȋ. Rozvalȋnu narodnoho usvidomľiňa i jazyka namahavo renovujuť dobrovoľny i nesolventny rusȋňsky organizaciji. Na toto donkichoťske bojovaňa vekšyna naroda smotrȋť pesimistično. Mať može i pravdu, bo bez pevnych narodnych štruktur sja toho vybuduje malo. No štruktury ne paduť z neba, je potribne sja jich domahatȋ. A v ťim musȋť pomahatȋ narod. Čarovnyj kruh sja krutȋť dalše…

 

Literaturnyj rusȋňskyj jazyk kodifikovanyj v 1995 r. sja stav micnov oporov rusȋňskoj identity. Pjať dialekťiv: snȋňskyj, labir’skyj, svidnȋc’kyj, barďijivskyj, staroľubovňaňskyj, ďistalo koordinatora. Vnošatȋ literaturnyj jazyk do praktičnoho žyvota Rusȋňiv by malo bytȋ v programi všytkych rusȋňskych organizacij, inštitucij, no i usvidomlenych patrioťiv. Je tomu tak?

 

o. Franťišek Krajňak

 

Zdroj:  Artos 3/2013

 

ARTOS

Gréckokatolícky farský úrad

067 04 OĽKA

č.t.: 057 / 739 81 47

 

Kontakty:

Obščestvo sv. Joana Krestiteľa

Gréckokatolícky farský úrad

067 17 ČABALOVCE 29

č.t.: 057/739 33 54

http://www.artos.wbl.sk/Obscestvo-sv-Joana-Krestitea.html