Naš literaturnyj rusȋňskyj jazyk v praksi (2)

Rusȋny na Sloveňsku od 1989 r. nabylȋ pro svij kulturnyj žyvot dakotry prepotribny inštituciji, jak napr. Teater A. Duchnoviča, vysylaňa rusȋňskoho programu v radiju i televiziji, Inštitut rusȋňskoho jazyka i kultury PU v Prjašovi, dvi rusȋňsky osnovny školy, novȋnky InfoRusȋn, Narodny novȋnky, časopȋs Rusȋn. Okrim toho v rusȋňskim ruchu ďije kolo 15 rusȋňskych organizacij, vydavajuť sja rusȋňsky knȋžky, organizujuť sja rusȋňsky festivaly.

 

OPROS JE ALE TAKYJ: Jakyj efekt mať ďijaňa spomjanutych organizacij i inštitucij na osvojovaňa sobi literaturnoho jazyka narodom? Rusȋňsky medija, novȋnky, knȋžky, cer’kovny pereklady chosnujuť kodifikovanyj rusȋňskyj jazyk. No internet je zasypanyj rusȋňskamȋ staťamȋ  „hatlanȋnamȋ“. „Lidry“ bisidujuť pered narodom dijalektamȋ… 

 

Inštitut rusȋňskoho jazyka i kultury ustanovȋv gramatiku a pro škoľariv vydavať učebnȋky. Medija sja prȋhvarjajuť ku ľuďam spȋsovnym jazykom, no narod vekšynov lem sluchať. Začne sja namahatȋ i spȋsovno bisidovatȋ? V teperišnostȋ čutȋ echo rusȋňskoho spȋsovnoho jazyka lem v školach na hodȋnach rusȋňskoho jazyka, na Duchnovičovim Prjašovi a v cer’kvach prȋ dakotrych bohoslužiňach. No treba sobi usvidomȋtȋ, že narod sobi začne osvojovatȋ rusȋňsky spȋsovny slova až tohdy, kiď jich sam začne vyslovľovatȋ! Smutnov realitov zistavať, že ľude radše prȋjimajuť do svoho dijalektu slova sloveňsky, jak rusȋňsky – spȋsovny (teperišnosť–sučasnosť, teper’–teraz, choču–chcu, vyhľad–okno, viľhiď–vohkosť, rospuťa–razcesťa, sim–sedem…) 

 

Kamjunka je selo, kotroho dijalekt je micno špecifičnyj. Prȋ religijňij nauci ďitej sja škoľari učať z rusȋňskoho kodifikovanoho katechizmu. Ďitȋ krasno vyslovľujuť kodifikovany slova, ne majuť problem sobi jich osvojitȋ a zo mnov spȋsovno bisidovatȋ. V cer’kvȋ čujuť Jevanhelije, Apostol, Molebeny, Tajny, Posvjačiňa, propoviďi… po rusȋňsky. Na svij literaturnuj rusȋňskyj jazyk začinajuť bytȋ hordy …

 

Na žaľ, Rusȋny ne majuť taky štruktury abo mic’, žeby globalno vnošalȋ spȋsovnyj jazyk do žyvota naroda. Majoritnyj narod jich čerez štruktury svojoj kultury i mocȋ učiť deržavnyj jazyk. Tomu sja zabranȋtȋ ne dasť. Proto musjať Rusȋny bojovatȋ samy za sebe a zrobȋtȋ všytko, žeby jich jazyk ne umerav. Rusȋňsky organizaciji, inštituciji i jich persony by sobi jak peršy malȋ osvojitȋ spȋsovnyj jazyk i bisidovatȋ nȋm vsjahdy de sja lem dasť. Tak, jak to robľať napr. učiteľi rusȋňskoho jazyka i rusȋňsky svjaščenȋky z Obščestva sv. Joana Krestȋteľa. Rusȋňska škola i rusȋňsky bohoslužiňa  to najmicňišyj fundament, na kotrim sja rusȋňskyj spȋsovnyj jazyk utrȋmať v naroďi i v budučnostȋ.

 

o. Franťišek Krajňak

 

Zdroj:  Artos 4/2013

 

ARTOS

Gréckokatolícky farský úrad

067 04 OĽKA

č.t.: 057 / 739 81 47

 

Kontakty:

Obščestvo sv. Joana Krestiteľa

Gréckokatolícky farský úrad

067 17 ČABALOVCE 29

č.t.: 057/739 33 54

 

http://www.artos.wbl.sk/Obscestvo-sv-Joana-Krestitea.html