Naš literaturnyj rusȋňskyj jazyk v praksi (5)

 

Každyj, chto sja namahať šyrȋtȋ midži narodom rusȋňskyj literaturnyj jazyk znať, jake to ťažke ďilo. Ne zato, žeby ho narod ne choťiv prȋjatȋ, pravi naspak, narod, kiď sja oboznamȋť z jazykom a začne ho praktikovatȋ (čitať knȋžky, spivať pisňi, sluchať v radiju rusȋňsky relaciji…) bez problemiv ho prȋjimať za svoju vysšu formu. Ťažke je zato, že jazykova osvita ne mať univerzalnyj, no lem individualnyj charakter. Ne suť štruktury, kotry by literaturnyj jazyk šyrȋlȋ plošno (nonstop televizija, nonstop radijo, jazykova poradňa, novȋnkydennȋk, škola, cer’kov…) Kodifikovana terminologija sja dotuľať žyvota ľudej lem okrajovo, a tak malochto sja namahať bisidovatȋ spȋsovnym jazykom. 

 

No ne treba padatȋ duchom, bo choc’ praktične osvojovaňa literaturnoho jazyka je slabeňke, sluchajučij narod ho prȋjimať spontanno a trȋmať ho za svij. Jak svjaščenȋk to javno vȋdžu prȋ čitaňu Jevanhelija, Apostolu, vysluhovaňu Tajn, cer’kovnych spivach… Ľude reagujuť: «To po našomu, po rusȋňsky», choc’ onȋ bisidujuť lem dialektom.

 

Problem osvojovaňa sobi kodifikovanoj terminologiji ne je problem lem teperišňij. I v mȋnulych časach, choc’ narodny štruktury bylȋ micňišy, tot problem byv vse žyvyj. Dodnes’ sja zadumuju i čuduju napr. nad tym, čom sobi naš narod, kotryj chosnuje vysše ťisjač rokiv staroslavjaňsku terminologiju, ne osvojiv chosnovaňa imen. V bohoslužiňach, v pisňach, propoviďach, prazdnȋkach, prȋ kreščiňu chosnujeme: Joan, Maftej, Luka, Havrȋjil, Jelisaveta, Toma, Mojsej, Georgij…. A narod bisiduje: Janko, Matuš, Gabriel, Alžbeta, Tomaš, Mojžiš, Jurko… A dagde už i namisto Isuska majuť Ježiška, namisto Nȋkolaja Mikulaša, namisto cer’kvȋ kostol, namisto Roždestva Vianoce! Velȋka častka originalnoj terminologiji sčezla z chosnovaňa naroda.

 

Je to prȋrodnyj vplȋv majoritnoho naroda, abo jeden iz našych narodnych kompleksiv?

Isto i jedno i druhe. Je ale interesne, že dakotry imena kodifikovanoj staroslavjaňskoj terminologiji narod nahorodȋv naturalizmamȋ: Vaňo, Ošo, Mȋkola, Jilena, Uľa... Za ňu sja ne haňbȋť!

 

I velȋky slavjaňsky narody (Rusy, Bilorusy, Ukrajinci) majuť svoji naturalizmy imen, no utrȋmalȋ sobi i jich kodifikovanu terminologiju. Našy Rusȋny na Pidkarpaťu, Lemkovȋňi  i  Serbiji tyž. Malȋ by s’me sja o to namahatȋ i my.

 

o. Franťišek Krajňak

 

Zdroj:  Artos n.3/2014

 

ARTOS

Gréckokatolícky farský úrad

067 04 OĽKA

č.t.: 057 / 739 81 47

 

Obščestvo sv. Joana Krestiteľa

Gréckokatolícky farský úrad

067 17 ČABALOVCE 29

č.t.: 057 / 739 33 54

 

http://www.artos.wbl.sk/Obscestvo-sv-Joana-Krestitea.html