Naš literaturnyj rusȋňskyj jazyk v praksi (6)

Rusȋňska inteligencija často kritizuje kompetentnych filologiv, že gramatika rusȋňskoho jazyka ne je dotvorena, chosnujuť sja dvi varijanty, midži naukovcjamȋ ne je zlahoda. 

 

Z pastoračnoj praktiky možu povistȋ, že toto ne naležyť midži problemy naroda. Ci perečitam ďido (дідо  дїдо) z і abo z ї, značiňa slova bude jednake. Toto je rič kultivaciji fonetiky a bude dobri tak, jak to kompetentny definitivno ustanovľať. Už by bylo i načasi!

 

Vekšyj problem vȋdžu v Slovarju rusȋňskoho jazyka. Ne buduje sja tak, jaka je joho potreba. Namisto originalnych davnych rusȋňskych slov sja často chosnujuť slovakizmy, bo to lehše a suť poruci. Slovotvoriňa je ale povȋnnosťov i robotov filologiv! 

 

Jake je tody rišiňa? Take, že pradavny rusȋňsky slova treba najtȋ a novy vytvorȋtȋ i zaprovadžatȋ jich do žyvota. Toto posľidňe sja ale ne stane, kiď ne buduť v Slovarju.

 

Nežyčlȋvci rusȋňskoho jazyka často kritizujuť dijalekty rusȋňskoho jazyka z nedostatku slov, že jim zvučať jak «hatlanȋna». Kiď ale čujuť literaturnyj jazyk, prȋznavajuť, že mať «knȋžnu» formu, no mudrujuť, že narod tak ne bisiduje, že dokincja anȋ dakotrym slovam kodifikovanoho jazyka ne rozumȋť. No treba sja tych mudrijašiv oprosȋtȋ tak: „A Šarišane, Zemplinčane, Oravane... rozumľať všytkym slovam jich spȋsovnoho sloveňskoho jazyka?“

 

Samy vȋdȋme, že ňi! Všytky slovka suť jim znamy, bo medijalno suť dennodenno už skoro jedno storoča vnošany do žyvota naroda, no obsjahu mnohych z nȋch išči more ľudej ne rozumȋť. U Rusȋňiv je inšyj problem  jich spȋsovnyj jazyk ne mať dostatočnu medijalizaciju a joho poznavaňa i rozvȋvaňa je o to ťažše. 

 

A s’me znova prȋ školach, medijach, štrukturach... 

No s’me tyž i prȋ Cer’kvȋ a je interesne, že tota sfera intelektualnoho žyvota naroda je najjakostňiša. To zato, bo literaturnyj jazyk sja dotvorjuje cer’kovnov terminologijov, slovar’ teologičnych i bibličnych slov je pevnyj a novy slova (novotvary) suť tvoreny z rusȋňskoho jazykovoho fundamentu. Cer’kovny teksty (Jevanhelije, Apostol, Tajny, Molebeny, Tropari, Kondaky, Pohrib…) ne može nȋjakyj jazykoznateľ označitȋ za «hatlanȋnu», bo každe jich slovo mať rusȋňsku osnovu a je čiste, jasne, zdrave. 

 

Každyj jazyk je danyj od Boha a mať svoju «charizmu». V rusȋňskim jazyku je to prȋrodna zvučnosť i spivavosť. Joho cer’kovny spivy suť bez konkurenciji.

 

Pro virujučich Rusȋňiv, kotrym spravdy zaležyť na jich religijňij identiťi, je rišiňa proste: ‹Prȋjatȋ rusȋňskyj liturgičnyj jazyk za svij i ťišytȋ sja z joho rozvȋvaňa›.

 

o. Franťišek Krajňak

 

Zdroj:  Artos n.4/2014

 

ARTOS

Gréckokatolícky farský úrad

067 04 OĽKA

č.t.: 057 / 739 81 47

 

Obščestvo sv. Joana Krestiteľa

Gréckokatolícky farský úrad

067 17 ČABALOVCE 29

č.t.: 057 / 739 33 54

 

http://www.artos.wbl.sk/Obscestvo-sv-Joana-Krestitea.html