Naša spiľna pamjať: 75. ričnyc’a vŷhnaňa
Všŷtkŷch nas lučŷt pamjat. Bo bez pamjaty ne mož projektuvaty budučnosty.
V 2022 r. spomyname na smutnu, 75. ričnyc’u Akcyi «Visla» – operacyi, jaka dovela do ostatočnoho znyščŷňa Lemkovynŷ, kjed že korinnŷj jej narid bŷl vŷselenŷj na zachidni i pilničnŷ zemli povojennoj Poľskoj Respublykŷ.
Akcyja «Visla» začala s’a rano 28. kvitňa/apriľa 1947 r. V tot den bŷlo vŷseľuvane jedno z našŷch sel na schidnij Lemkovyni – Ščavne. Choťačŷ upamjatnyty totŷ smutnŷ podii, v subotu – 30. kvitňa/apriľa 2022 r., zŷjdeme s’a v misc’ach, jakŷ ne lem symvolyčno – ale i faktyčno – zasvidčujut pro tragedyju našŷch didiv, rodyčiv i daľšŷch pokoliň Lemkiv.
Spiľnota pamjaty
Do spiľnotovŷch upamjatniň 75. ričnyci Akcyi «Visla» klyčut vjedno Stovaryšŷňa Lemkiv i Stovaryšŷňa «Ruska Bursa» v Gorlyc’ach.
Peršŷm punktom v programi bude oddaňa česty žertvam lagru pracŷ v Javožni pry lemkivskŷm miscy pamjaty. Kviťa pry pamjatnyku, što bŷl odkrŷtŷj pered pjaťoma rokamy, položŷt delegacyja Stovaryšŷňa Lemkiv, jaka symvolyčno bude išla z čužŷnŷ na Lemkovynu. Podii v Javožni zapľanuvano na 11.00 hod.
Misc’om, de tŷm razom prozvučŷt velykodňa molytva za všŷtkŷ žertvŷ vŷhnaňa, bude nevelyka bŷvša hrekokatolycka cerkov sv. Mychala v neistnujučŷm po vŷseliňach seli Bilyčna (bl. Іzb, gmina Usťa Ruskje). Pamjatkovŷj chram to jedynŷj objekt, jakij lyšŷl s’a hŷn po provedenij prymusovij deportacyi žŷteliv. Okrem toho – jak i v inčŷch porožnich selach – strityty hodnŷ sme hŷn lem ovočovŷ dereva, kaminnŷ krestŷ, kaplyčkŷ i cmontir. Tota čast programu zapľanuvana je na 14.00 hod.
Pak zobranŷ pereichajut do Usťa Ruskoho, de pid slavnŷm pamjatnykom v centri sela zložene bude kviťa v pamjat našŷch predkiv. Choc usťaňskij pamjatnyk pervistno bŷl voznesenŷj v čest borciv z Lemkovynŷ za svobodu včas ІІ svitovoj vojnŷ i tzv. dobrovoľciv, z pryčŷnŷ dekomunizacyjnoho procesu – aktuaľnŷj zmist tablyci holosyt pro pamjat na všŷtkŷch žŷteliv Lemkovynŷ, što doznaly terroru z boku nimeckoho, sovitskoho i komunistyčnoho režimiv.
Poslidnim punktom upamjatniň bude striča, jaka začne s’a o 17.00 hod. v prostorach gorlyckoj Ruskoj Bursŷ. V tij časty bude misce na spomynŷ vŷselenciv, jak tiž dopovidy i vŷstupliňa zaprošenŷch hostiv.
To ne konec
Okrem rečenŷch centraľnŷch upamjatniň, ričnyc’ovŷ akcentŷ javľat s’a i na daľšŷch lemkivskŷch podijach, jakŷ budut organizuvanŷ našŷma obščestvamy.
Pevnisťu spomynovŷ akcyi budut odbŷvaty s’a včas ChІ Medženarodnoho Bijenale Lemkivskoy̆/Rusyňskoy̆ Kuľturŷ v Krenycy (20.-21. maja), a tiž na LXII Lemkivskiy̆ Vatri na Čužŷni – v Mychalovi (5.-6. serpňa/avgusta). Tohorična ChChCh Lemkivska Tvorča Osin (8.-9. žoltňa/oktobra), jaka projde v Biľanci i v Ruskiy̆ Bursi v Gorlyc’ach, okrem spomyniv na Pavla Stefanovskoho (1932-2021), bude svoim programom upamjatňala i vŷseliňa z 1947 r.
Stovaryšŷňa Lemkiv, Stovaryšŷňa «Ruska Bursa» v Gorlyc’ach i pevnisťu inčŷ lemkivskŷ organizacyi budut toho roka spomynaty na 75. ričnyc’u Akcyi «Visla» i na inčŷ sposobŷ.
Prymirom Petro Mur’anka pľanuje vznovyty vŷdaňa knyžkŷ «A Visla dale plŷne», jaka javyla s’a na 60. ričnyc’u deportacyi. Vedučŷj Stovaryšŷňa Lemkiv i režŷser, Andryj Kopča už teper pracuje nad realyzacyjom ІІІ časty fabuľarnoho fiľmu «Akcyja Visla. Povorot».
Severyjan Kosovskij
žridlo:
https://www.lem.fm/upamyatninya-75-richnitsi-vyhnanya/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ z kamaratom kradut bandurky na družstevňim poli.
-A što zrobyš Vasyľu zo svojov polovynov bandurok.
-Odvezu domiv Paraski. Ona ňa pochvalyt, dobri pohostyt, palinočky nalije i radost v postely mi zrobyť... A tŷ zo svojim ďilom, što planuješ?
-Ja jich choču prodaty!... Ňiiiii.! Ja jich radšj tŷž tvoji žeňi odvezu...!
-A što zrobyš Vasyľu zo svojov polovynov bandurok.
-Odvezu domiv Paraski. Ona ňa pochvalyt, dobri pohostyt, palinočky nalije i radost v postely mi zrobyť... A tŷ zo svojim ďilom, što planuješ?
-Ja jich choču prodaty!... Ňiiiii.! Ja jich radšj tŷž tvoji žeňi odvezu...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať