Naši múzejníci na pohrebe kniežaťa

V nedeľu 29. novembra na barokovom zámku v poľskom mestečku Nowy Wisnicz si predstavitelia mesta, potomkovia šľachtického rodu Ľubomirskych, obyvatelia mesta a okolia pripomenuli 360. výročie úmrtia kniežaťa Stanislava Ľubomirskeho. Pri tejto príležitosti bol sarkofág s jeho telesnými pozostatkami (doposiaľ umiestnený v priestoroch zámku) prenesený do rodinnej krypty pod zámockú kaplnku. Organizátori podujatia pripravili dobovú rekonštrukciu pohrebných obradov z polovice 17. storočia spojenú so zádušnou sv. omšou. Na pozvanie burmistrza mesta Nowy Wisnicz Stanislawa Gaworczyka sa na pohrebe zúčastnili aj riaditeľka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková a kastelán hradu Dalibor Mikulík. Burmistrzovi odovzdali pozdrav a obraz hradu Ľubovňa od primátora Valenta Jaržembovského.

„Knieža Stanislav Ľubomirski, vojvoda krakovský, starosta sandecký a spišský sa významne zapísal aj do histórie Spiša. Spišské starostovstvo prevzal po svojom otcovi Sebastiánovi Lubomirskom v roku 1613. Spomedzi všetkých starostov z rodu Lubomirskych (v rokoch 1591 – 1744) sa najväčšmi pričinil o rozvoj zálohovaného územia,“ pripomenula M. Pavelčíková.

Dôležité je aj to, že knieža nechalo barokovo prebudovať Ľubovniansky hrad (barokový palác, kaplnku, bastión s bránou a podobne). Počas jeho starostovania sa zvýšil význam Ľubovnianskeho hradu, kde pôsobila početná vojenská posádka. „Jeho najvýznamnejšou fundáciou bolo založenie piaristického kolégia v Podolínci v roku 1642, nazývaného Atény nad Popradom, resp. spišský Oxford. Kláštorný kostol je zasvätený jeho patrónovi - sv. Stanislavovi. Výrazne sa angažoval aj v procese rekatolizácie na Spiši. V roku 1647 získal titul kniežaťa Svätej rímskej ríše, ktorý mu udelil rakúsky cisár Ferdinand III.,“ vravia historické pramene.

Aj po 360-tich rokoch bol tak vzdaný hold pamiatke vzdelancovi a humanistovi Stanislavovi Ľubomirskemu, ktorého dielo prispelo k rozvoju zálohovaného územia na Spiši.

 

(ĽM)