Návraty k ľudovému umeniu

Ľudové umenie je ako studničky v lese. Prirodzené, čisté, pravdivé, užitočné a krásne. Vzniká z nadmiery citov a vyjadruje vždy veľký zážitok, jednoduchú udalosť, ktorá stúpa až k ornamentu a symbolu zároveň. Galerijné oddelenie sninského kaštieľa nadväzuje na túto koreňovú sústavu našich predkov a každoročne v jari svojou výstavnou dramaturgiou upozorňuje na hodnoty tohto umenia. Na minuloročnej výstave sa odprezentovali najznámejší'insitní umelci na Zemplíne, a to maliar M. Sirik, sochár A. Gavula a .krasličiarky" z nášho okresu, pani Z. Kapráľová, J. Lattová a E. Šelepcová.

Galerijné oddelenie tohto roku zameralo svoju pozornosť na etnografické zbierky zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach. V spolupráci s etnografom J. Hrabovským a riaditeľom múzea M. Demkom zrealizovalo scenár výstavy zameraný na ľudové umelecké remeslá na Zemplíne, konkrétne na rezbárstvo, pastierske umenie, odev. textil a hrnčiarstvo. Mávštevníci si môžu pozrieť z oblasti rezbárstva kuchynské a tkáčske náradie, ale aj nábytok, ukážky ľudových sôch, úľov, reliéfov i kompozícii od Pavla Šarišského, Jozefa Porchinčáka a Jána Krajčího. Zaujímavé sú drevené formy na maslo a na "oferky" - figúrky na ozdravenie, privolanie dažďov, v ktorých sa odlieval vosk a pálil pri prosebných modlitbách. Na výstave milo prekvapia kroje - ľudové oblečenie, ktoré začleňuje človeka medzi "svojich" a odlišuje od "cudzích", je charakteristické bohatstvom rozličných vzorov a ornamentov - väčšinou geometrických, ale aj výrazne štylizovaných rastlinných a zvieracích motívov. 

 

Zbierky sú zastúpené z lokalít Michalovce a Stakčina. Kroje sú doplnené textiiami v domácnosti - obrusy, trojpolové plachty, obliečky, či kutné plachty, ktoré delili obytný priestor na intímnu čast pri pôrodoch. Z oblasti keramiky sú vystavené nádherné zbierky Pozdišovského hrnčiarskeho remesla od majstra Michala Parikrupu-Šipara, ktorého diela boli vystavené po celom svete, i na výstavách EXPO v 60-70. rokoch. Známe sú jeho motívy tanca dievčenských karičiek prepojené s úryvkami ľudových piesní. Na výstave je odprezentovaná zachovaná najstaršia zelená keramika, biela keramika z okolia Sniny, či zadymovaná keramika, ktorá sa vypaľovala v dymiacom ohni, kde sa zvyšovala nenasiakavosť materiálu, ale kde sa aj radikálne menil vzhľad takto vypaľovaných nádob.

 

Naša oblasť bola v minulosti známa pastierstvom, pričom pastieri voľné chvíle využívali na výrobu úžitkových i dekoratívnych predmetov. Tu patrili biče, palice, kapsy, zvonce, výrobky z rohov - trúby, poháre, soľničky, oselniky - puzdrá na osly. Základným materiálom na výrobu predmetov bola rohovina, koža a drevo. Najznámejším rezbárom z rohoviny, majstrom ľudového umenia bol Tibor Galgóczy (1923 - 2006), ktorý žil a tvoril vo Veľkých Kapušanoch. Postupne sa ako zberateľ stal znalcom, a neskôr aj priamym pokračovateľom tradícií pastierskeho umenia z Užsko-zemplínskej oblasti. Je aj autorom knihy Pastierske umenie Užskej oblasti.

 

Veľmi zaujímavou výstavnou komoditou sú aj diela známeho michalovského umelca J. T. Moussona na žánrovú tému jarmokov, ktoré dopĺňajú atmosféru ducha vtedajšej doby, kde sa remeselné výrobky ponúkali, predávali a kupovali.

 

Výstava Návraty k ľudovému umeniu je sprístupnená do 17. mája 2015 a verím, že si nájde svojich obdivovateľov a návštevníkov.

 

Daniela Kapráľová, kurátorka kaštieľa