Návrh vecného obsahu školského zákona

 

Všeobecné právo na vzdelanie je zakotvené v čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade príslušníkov národnostných menšín toto právo dopĺňa čl. 34 ods. 2 písm. a), ktorý vyjadruje hlavné špecifiká výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín. Z ustanovenia čl. 34 ods. 2 písm. a) vyplývajú dve špecifické práva, ktoré sa týkajú príslušníkov národnostných menšín v oblasti vzdelávania:

a) právo osvojiť si štátny jazyk,

b) právo na vzdelanie v ich jazyku.

Čl. 34 ods. 2 písm. a) patrí do komplexného systému práv príslušníkov národnostných menšín zakotvených v čl. 33 a 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Čl. 34 ods. 1 garantuje príslušníkom národnostných menšín právo na všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Čl. 34 ods. 2, okrem uvedených, garantuje príslušníkom národnostných menšín právo používať ich jazyk v úradnom styku a právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. Zabezpečenie výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín má vychádzať z komplexného chápania práv príslušníkov národnostných menšín.

Na základe uvedených sa navrhuje doplnenie školského zákona samostatnou kapitolou o výchove a vzdelávaní príslušníkov národnostných menšín, ktorá má obsahovať:

1. definíciu výchovno-vzdelávacích potrieb a špecifík príslušníkov národnostných menšín v kontexte Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

2. určenie postavenia škôl a školských zariadení plniacich úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín s prihliadnutím na špecifiká a všetky osobitosti, ktoré prichádzajú do úvahy v tejto oblasti, najmä na

    a)  potrebu zvyšovania kvality vyučovania materinského jazyka príslušníkov národnostných menšín a na všeobecné zvyšovanie kvality vyučovania v školách a školských zariadeniach plniacich úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín,

    b) zohľadnenie špecifických potrieb príslušníkov národnostných menšín v štátnom vzdelávacom programe, vrátane zabezpečenia adekvátnych učebníc a učebných pomôcok pre školy a školské zariadenia plniace úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín,

    c)  riešenie problému zvýšeného počtu vyučovacích hodín v školách  a školských zariadeniach plniacich úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín a z toho vyplývajúcej preťaženosti žiakov týchto škôl,

3. riešenie postavenia detí a žiakov, ktorí sú príslušníkmi národnostných menšín a navštevujú školy alebo školské zariadenia s vyučovacím jazykom slovenským,

4. ustanovenia o personálnom, odbornom a materiálnom zabezpečení prípravy tlačív a úradných dokumentov v jazykoch národnostných menšín v školách a školských zariadeniach plniacich úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín,

5. ustanovenia o povinnosti zabezpečenia školských legislatívnych noriem, základných pedagogických dokumentov, pedagogicko-organizačných pokynov atď. vo vyučovacích jazykoch škôl národnostných menšín pre školy a školské zariadenia plniace úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín,

6. ustanovenia k záverečným, maturitným, prijímacím a ostatným skúškam, pohovorom a žiackym súťažiam s potrebou dodržiavania zásady, že rôzne skúšky, pohovory, testy, monitoringy, atď. sú súčasťou vzdelávacieho procesu, a preto sa majú zásadne uskutočňovať vo vyučovacom jazyku školy/predmetu tak, aby nedošlo k diskriminácii a k znevýhodneniu žiaka.

            V rámci realizácie verejných politík treba vytvoriť a podporovať programy na posilnenie spolupráce medzi školami a školskými zariadeniami plniacimi úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín a inými školami a školskými zariadeniami.

 

V súvislosti so zmenou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhujeme zmeniť aj zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v zmysle nasledujúcich princípov:

 

1. Ustanovenia k problému zriaďovania a spájania škôl , ktoré podrobne upravuje § 6, 9 a 20 zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

Pri trvalom poklese počtu detí a žiakov je jedným z možných riešení pre zachovanie školy alebo školského zariadenia plniacej úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín spojenie základnej školy a strednej školy (napr. gymnázia); problémom je, že zriaďovateľom základných škôl sú obce, zriaďovateľom stredných škôl sú vyššie územné celky (samosprávne kraje) a vznik spojenej školy podľa zákona je podmienené dohodou zriaďovateľov. Práve v oblasti výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín táto vôľa k dohode často chýba a riešenie problému sa stáva politickou otázkou.

Zákonom treba umožniť, aby mestá mohli byť zriaďovateľom stredných škôl, resp. umožniť

im spájanie základnej a strednej školy.

 

2. Vytvorenie personálneho a odborného zázemia pre tvorbu základných pedagogických dokumentov (ŠPÚ, ŠIOV) súvisiacich s obsahom učiva v školách a školských zariadeniach plniacich úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín a materiálov v oblasti metodiky a školskej legislatívy v rámci tvorby a rozvoja obsahu vzdelávania (štátne vzdelávacie programy pre školy a školské zariadenia plniace úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín).

 

3. Vzhľadom na špecifiká výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín a na potrebu zabezpečenia plnenia ústavných práv príslušníkov národnostných menšín sa navrhuje vytvorenie inštitúcie, ktorá by monitorovala a kontrolovala oblasť výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín. Právomoci tejto inštitúcie (ktorou by mala byť Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť) treba presne zakotviť v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. (Vytvorenie takejto inštitúcie predpokladá aj čl. 8 ods. 1 písm. i) Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.)

 

Ďalej navrhujeme zmenu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v zmysle nasledujúcich princípov:

 

1. Absencia definície a právnej úpravy škôl a školských zariadení plniacich úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín sťažuje aj jeho financovanie, ktoré je z tohto dôvodu rozporuplné, neprehľadné a nekoncepčné. Realizovateľnosť výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín práve v oblasti financovania školstva vyžaduje aplikáciu špeciálnych opatrení zo strany štátu a orgánov štátnej správy a samosprávy v školstve (v zmysle ľudsko-právneho princípu pozitívnej diskriminácie), vzhľadom na nižší počet príslušníkov národnostných menšín v porovnaní s väčšinovým národom: ide tu nielen o základnú prevádzku škôl a školských zariadení, ale aj o vydávanie učebníc a učebných pomôcok, o podporu žiackych súťaží a iných kultúrno-vzdelávacích podujatí, o vydávanie detských a pedagogických časopisov, o podporu projektov a grantov v oblasti rozvoja škôl a školských zariadení plniacich úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, o podporu profesijných organizácií pedagógov škôl a školských zariadení plniacich úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, atď.

 

Navrhovaná zmena v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

1. ustanovenia s cieľom prehodnotenia a obnovenia celého systému kontinuálneho vzdelávania,

2. ustanovenia o organizačnej, personálnej a finančnej podpore zapojenia vzdelávacích inštitúcií do programov európskej spolupráce a mobility v oblasti kontinuálneho vzdelávania pedagógov,

 

Upozorňujeme na skutočnosť, že aj keď v súčasnosti hovoríme iba o novelizácii školského zákona č. 245/2008 Z.z., na Slovensku verejné (regionálne) školstvo je upravené viacerými zákonmi, preto každý návrh a úpravu treba vnímať a chápať v kontexte týchto zákonov:

Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon),

Zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve,

Zákon č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení,

Zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

  

V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky (časť 3.1) sa uvádza nasledovné: „V oblasti školstva vláda SR podporí zvýšenie kvality vyučovania materinského jazyka, rovnako ako kvalitu a účinnosť vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom menšín. Podporí inováciu pedagogických metód v menšinových školách vrátane zásobovania menšinových škôl aktuálnymi a modernými učebnicami, posilní spoluprácu medzi školami s vyučovacím jazykom slovenským a jazykom menšín. Vláda SR bude pokračovať v podpore ukrajinského národnostného školstva. V regiónoch, kde žijú príslušníci rusínskej národnostnej menšiny, zabezpečí v základných a stredných školách aj vyučovanie predmetu rusínsky jazyk a kultúra. Uvedené systémové otázky rozvoja národnostného školstva chce vláda SR riešiť aj prostredníctvom novelizácie školského zákona.“

Ústava Slovenskej republiky predpokladá podrobnejšiu úpravu práv uvedených v čl. 34 ods. 2 písm. a) v osobitnom zákone. Týmto zákonom je zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý garantuje deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 12 ods. 3). Zákon ustanovuje, v akých školách a triedach sa toto právo zaručuje (§ 12 ods. 5: v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova; v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny). Zákon ďalej upravuje podrobnosti o vedení pedagogickej dokumentácie v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín (§ 11 ods. 2), o používaní geografických názvov v učebniciach pre deti a žiakov patriacich k národnostnej menšine (§ 13 ods. 2), o dokladoch o získanom vzdelaní v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny (§ 18 ods. 3), o prijímacej skúške na strednú školu (§ 66 ods. 2 až 4).

Takýto prístup zákonodarcu vzbudzuje pochybnosti o tom, či zákonná úprava postačujúco napĺňa ústavné práva zakotvené v čl. 34 ods. 2 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.

 

Zákonná úprava

a) absentuje určenie špecifickosti výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, najmä špecifické princípy a ciele výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, ako je to všeobecne upravené v § 3 a 4 školského zákona a obmedzuje sa výlučne na garanciu existencie výchovy a vzdelávania v jazykoch národnostných menšín,

b) je neprehľadná (ustanovenia týkajúce sa práv príslušníkov národnostných menšín sú roztrúsené v rôznych častiach zákona), neúplná (neupravuje otázky učebníc a učebných pomôcok, učebných osnov a pod. pre príslušníkov národnostných menšín), nedôsledná (používa nejednotnú terminológiu: „škola, kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny“, „škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny).

            Uvedené nedostatky by mala odstrániť zásadná formálna a obsahová zmena zákonnej úpravy čl. 34 ods. 2 písm. a) v školskom zákone.

 

Formálna zmena má spočívať najmä vo vytvorení jednej osobitnej kapitoly (oddielu) v rámci školského zákona. Vytvorením osobitnej kapitoly

a) sa zjednotí a sprehľadní zákonná úprava výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín,

b) sa môže zaviesť jednotná terminológia pre výchovu a vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín,

c) sa umožní dotvorenie koherentnej zákonnej úpravy v tejto oblasti.

Obsahová zmena by spočívala v rozšírení úpravy na všetky špecifiká výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, jednak vo všeobecnej, jednak v osobitnej rovine.

 

Ciele výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín sa majú deklarovať na základe všeobecného práva na vzdelanie, zakotveného v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a v Ústave Slovenskej republiky, doplneného špecifickým právom príslušníkov národnostných menšín na vzdelanie v ich jazyku v kontexte ďalších práv príslušníkov národnostných menšín (najmä podľa čl. 5 dohovoru UNESCO proti diskriminácii vo vzdelávaní, odseku 34 Dokumentu z Kodanského stretnutia konferencie o ľudskej dimenzii OBSE, čl. 4 deklarácie OSN o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým a jazykovým menšinám, čl. 14 Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín, čl. 8 Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, Hágskych odporúčaní Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín o týkajúcich sa práv na vzdelávanie národnostných menšín). Týmto cieľom je najmä umožnenie vyjadrovania, zachovávania a rozvíjania  identity príslušníkov národnostných menšín prostredníctvom vzdelávania v materinskom jazyku. Právo na vyjadrenie, zachovanie a rozvoj identity príslušníkov národnostných menšín má byť v rovnováhe s integráciou a participáciou v širšej spoločnosti. Tieto princípy vedú k potrebe podpory viacjazyčnosti a pluralizmu.

 

V osobitnej rovine sa úprava má týkať najmä zvyšovania kvality vyučovania materinského jazyka príslušníkov národnostných menšín, zvyšovania kvality vyučovania v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, zohľadnenia špecifík príslušníkov národnostných menšín v štátnom vzdelávacom programe vrátane zabezpečenia adekvátnych učebníc a učebných pomôcok pre školy a školské zariadenia plniace úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, posilnenia spolupráce medzi školami a školskými zariadeniami plniacimi úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín a inými školami a školskými zariadeniami.

            Pri osobitných ustanoveniach má byť základným princípom princíp participácie príslušníkov národnostných menšín. Ústava Slovenskej republiky upravuje právo účasti príslušníkov národnostných menšín na riešení vecí týkajúcich sa ich postavenia v čl. 34 ods. 2 písm. c). Keďže výchova a vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín je jedným z práv týkajúcich sa príslušníkov národnostných menšín, právo účasti sa vzťahuje aj na túto oblasť. Príslušníci národnostných menšín majú mať možnosť participovať najmä na príprave učebných osnov, učebníc a učebných pomôcok. Takýto postup je v súlade s medzinárodnými dokumentmi (napr. bod 5 a bod 20 hágskych odporúčaní Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín o týkajúcich sa práv na vzdelávanie národnostných menšín: „Štáty by mali vytvárať podmienky, ktoré umožňujú inštitúciám zastupujúcim členov daných národnostných menšín zúčastňovať sa zmysluplne na rozvoji a realizácii politiky a programov súvisiacich so vzdelávaním menšín.“, „Obsah učebných osnov vzťahujúcich sa na menšiny by sa mal vyvíjať s aktívnou účasťou orgánov zastupujúcich dané menšiny.“).

Zákonná úprava vzťahujúca sa na zabezpečenie adekvátnych učebníc a učebných pomôcok pre školy a školské zariadenia plniace úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, ktoré umožňujú naplniť ciele výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, musí byť v súlade s čl. 8 ods. 1 písm. g) Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, podľa ktorého treba prijať opatrenia na zabezpečenie vyučovania dejín a kultúry, ktoré ovplyvnili regionálny alebo menšinový jazyk. Učebnice a učebné pomôcky majú odrážať všetky špecifiká výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, najmä vo vzťahu k dejinám a kultúre. Tieto opatrenia treba zosúladiť so všeobecnými princípmi výchovy a vzdelávania s cieľom umožnenia integrácie príslušníkov národnostných menšín do širšej spoločnosti, vzájomného rešpektovania národnostných, etnických a jazykových skupín žijúcich v krajine a podpory interkultúrneho dialógu.

Personálne, odborné a materiálne zabezpečenie prípravy tlačív a úradných dokumentov ako aj zabezpečenie školských legislatívnych noriem, základných pedagogických dokumentov, pedagogicko-organizačných pokynov atď. vo vyučovacích jazykoch škôl národnostných menšín je neoddeliteľnou súčasťou osobitosti výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín.

Vzdelávanie pedagógov musí byť v súlade s čl. 8 ods. 1 písm. h) Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Na potrebu vzdelanosti učiteľov v jazykoch menšín poukazuje aj bod 14 hágskych odporúčaní Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín týkajúcich sa práv na vzdelávanie národnostných menšín.

Zákonná úprava sa v súčasnosti vôbec nevenuje výchove a vzdelávaniu príslušníkov národnostných menšín navštevujúcich školy alebo školské zariadenia s vyučovacím jazykom slovenským. Zákon má garantovať aj týmto deťom a žiakom, aby im boli zabezpečené podmienky zdravého rozvoja osobnosti a bezkonfliktnej integrácie do spoločnosti, najmä prostredníctvom možnosti oboznámenia sa so svojim kultúrnym dedičstvom.

 

Komplexné riešenie otázok súvisiacich s výchovou a vzdelávaním príslušníkov národnostných menšín nie je možné bez zmeny ďalších právnych predpisov v oblasti školstva, ktoré tiež musia odrážať špecifiká výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, najmä v súvislosti so zriaďovaním (tu ide aj o problémy súvisiace s demografickou situáciou národnostných menšín), kontrolou a financovaním škôl a školských zariadení plniacich úlohy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín.

 

Bratislava, 30.8.2011