Navštívili sme Užhorod
Ako to tam vyzerá, ako cítiť vojnu, aký je tam život, čo ponúka mesto a okolie?
Poľsko je nám, v kraji pod Duklou, prirodzene blízke a nielen vzdialenosťou. Podobne blízka je nám však aj Ukrajina, no je prirodzené, že už len vzhľadom na udalosti, ktoré sa v tejto krajine od 24. februára 2022 odohrávajú, sa nám Ukrajina predsa len vzdialila.
Do Užhorodu, ktorý leží priamo na hranici so Slovenskom, to máme zo Svidníka dve hodiny cesty autom a ani nie 120 kilometrov.
Na Ukrajine momentálne nenájdete bezpečnejšie mesto ako Užhorod. Od vypuknutia ruskej agresie nezažil ani jeden útok. Na rozdiel od miest v iných regiónoch v ňom dokonca neplatí ani nočný zákaz vychádzania. Napriek tomu vojnu cítiť aj tam. To treba otvorene povedať. Nie, nestrieľa sa tam, ani nebombarduje, no ten vojnový nádych cítiť. Nie vždy, nie všade, ale cítiť.
Užhorod mal do vojny, teda do roku 2022 asi 120 000 obyvateľov. Dnes má minimálne o 100 000 obyvateľov viac. Keď na chvíľu nazrieme do februára 2022, hneď po agresívnych útokoch Ruskej armády na Ukrajinu, to bol práve Užhorod, cez ktorý prúdili stovky tisíc utečencov na Slovensko a následne mnohí z nich ďalej, teda do bezpečia. Množstvo ľudí a najmä firiem z východu Ukrajiny, ale aj z oblasti Mariupoľa, Kriveho Ryhu, Odesy, Zaporožia, Dnipra a ďalších Ruskou armádou intenzívne bombardovaných miest, sa presunulo práve do Užhorodu, teda do relatívneho bezpečia Zakarpatskej Ukrajiny. Mesto zažilo a zažíva neočakávaný rozmach. My sme si to začali všímať hneď po tom, ako sme prešli slovensko-ukrajinský hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom.
Slovenská pasová a colná kontrola pomerne rýchla, otázka colníčky, koľko litrov benzínu máme v nádrži, vyžaduje znalosť technických parametrov auta, no a potom už ukrajinský pohraničiar, ktorý na lístok napíše ešpézetku vášho auta a počet osôb v ňom sa vezúcich. Práve na tento papierik si treba dať poriadny pozor. Po následnej pasovej a colnej kontrole, pomerne rýchlej, keď ukazujete cestovné pasy, je na konci ďalší pohraničiar. Ten si od vás spomínaný papierik vypýta, otvorí vám závoru a ste na Ukrajine. Trvalo dvadsať minút, kým sme prešli hranicu.
Od tabule Užhorod, ktorá je hneď za hraničným priechodom, sú rozdiely v porovnaní s našou ostatnou návštevou tohto mesta v roku 2018, skutočne viditeľné. Výstavba nových mimoriadne moderných domov, resp. developerských projektov s klinikou, reštauráciou, kaviarňou, fitness, bazénom, obchodmi a podobne v tesnej blízkosti štátnej hranice so Slovenskom napovedá, že bohatí ľudia v prípade eskalácie napätia a zvýšenia nebezpečenstva na Ukrajine, chcú mať do Európskej únie čo najbližšie.
Samozrejme, aj v Užhorode je vidieť okrem väčšiny áut bežnej strednej triedy a áut, na ktoré si pamätáme z čias socializmu, veľmi veľa luxusných vozidiel, ktoré istotne nevlastnia bežní ľudia. Nech vás to neprekvapí, ale čierne, zatemnené okná na ukrajinských autách a nielen na tých luxusných, sú úplne bežné a nielen na zadných oknách. Úplne bežné sú čierne aj sklá vodiča či spolujazdca, ale aj čelné sklá. Na Ukrajine je to dovolené.
Užhorod žije, no aj tu je na každom kroku cítiť vojnu. Len treba byť možno o čosi viac vnímavý a vyhodnocovať aj to, čo si možno bežný turista pravdepodobne ani nevšimne. Obchody, reštaurácie, kaviarne, cukrárne či rôzne prevádzky poskytujúce služby sú riadne otvorené a nič na ich fungovaní nemenia ani odstávky dodávok elektrickej energie. S tými sa totiž potýkajú na celom území Ukrajiny a ani Užhorod nie je výnimkou. Ukrajinci či Ukrajinky, s ktorými sme sa zhovárali, nám totiž vysvetlili, že boli dni či týždne, keď nemali elektrinu desať, dvanásť i šestnásť hodín denne. Aktuálne, počas nášho pobytu v Užhorode, to boli trojhodinové výpadky. Samozrejme, v jednotlivých častiach mesta v rozličných časoch. Niekde od dvanástej do tretej poobede, inde zas od tretej do šiestej večer. Pri návšteve žiadneho obchodu, reštaurácie či akejkoľvek inej prevádzky to však nepocítite. Akurát tak počujete zvuk generátorov, elektrických centrál, ktoré sú všade na uliciach, pred každou prevádzkou. Ten zvuk nie je najpríjemnejší a áno, keďže viete, že na opačnom konci Ukrajiny je vojnový konflikt, pripomenie vám, že to s tým súvisí. Podobne ako napríklad moment, keď si v uliciach Užhorodu všimnete, že je tam nejako omnoho viac žien, než mužov.
Samozrejme, z úplne prozaického dôvodu... no treba otvorene povedať, že pri pohľade na mnohých mužov si tiež môžete klásť otázku, ako to, že nebojujú? Lenže nie každý muž môže či musí bojovať, mnohí pracujú v dôležitých podnikoch ši inštitúciách, mnohí študujú, mnohí ešte neboli mobilizovaní či povolaní na front a áno, mnohí proste majú nejakú výnimku... Nebolo a ani nie je našou úlohou hodnotiť to, len konštatujeme, tak ako aj to, že v uliciach Užhorodu zbadáte množstvo mimoriadne upravených mladých žien, ale aj žien s deťmi či osamelých žien, ktorých zrak smeruje k zemi.
Výraz ich tvárí je smutný, oblečené v čiernom, čo evokuje, že ich spojitosť s tým, čo sa deje v inej časti Ukrajiny, je viac než bližšia. Žiaľ, veľmi smutná... Áno, vojna je alebo cítiť ju na území celej Ukrajiny. Aj keď sa priamo v danom meste v aktuálnom čase, či v prípade Užhorodu, ešte nikdy nebojovalo. Pripúšťame, že i v nás sa občas miešali pocity, no taká je doba, taký je svet, taký je život...
To, čo však našincov možno zaujíma najviac, je to, čo v Užhorode robiť. Ako sme už uviedli, všetko funguje. Nepočuť tak hudbu z reštaurácií či z kaviarní, ako sme možno zvyknutí, no slušne sa ubytujete, slušne sa najete, či vypijete i slušne nakúpite. Za jedno euro dostanete v zmenárňach, ktorých je v Užhorode viac než dosť, 45 ukrajinských hrivien. Našu štvorčlennú skupinu vyšiel bežný obed so štyrmi polievkami, štyrmi hlavnými jedlami a štyrmi nápojmi na 25, 28, 32, ale i 56 eur. Ponuka reštaurácií je veľmi bohatá a rovnako aj cenové rozpätie ponúkaných jedál a nápojov. Otvorene treba napísať, že všetko je v užhorodských reštauráciách lacnejšie než u nás. Spomínaný 56-eurový účet sme platili za štyri hlavné jedlá, štyri, dovolíme si tvrdiť, priam luxusné dezerty a štyri alko a nealko nápoje v reštaurácii na taliansky štýl v hoteli na začiatku Užhorodu, ktorý postavili a otvorili len vlani v júni a hneď sa stal mimoriadne vyhľadávaným miestom spolu s dvomi reštauráciami.
V uliciach Užhorodu inak prevládajú lekárne a obchody, prevažne s dámskym oblečením. Takmer výlučne talianska móda, ale aj domáca ukrajinská. Ceny často pomerne výrazne lacnejšie než u nás, často sa však cena rovná ponúkanej kvalite, keďže o jedinečnosti módnych kúskov, ktoré v užhorodských butikoch nájdete, nemôže niekto pochybovať. V centre Užhorodu, ktoré je pomerne rozsiahle, vyrástli aj nové obchodné centrá. Sú síce menšie, než na aké sme zvyknutí z Prešova, Košíc, či zo susedného Poľska, no obchody s oblečením, aké poznáme od nás, nájdeme aj v Užhorode.
Mnohí našinci z Užhorodu poznajú hlavne veľké trhovisko. Dnes je tam o poznanie smutnejšie, tichšie, hoci škála ponúkaného tovaru sa vôbec nezmenila, len otvorených stánkov je omnoho menej a o poznanie menej je aj nakupujúcich. Mimochodom, toto najväčšie užhorodské trhovisko je na okraji mesta, v samotnom centre nájdete hneď niekoľko menších trhovísk, či skôr bazárov, no zväčša s ponukou ovocia, zeleniny, mäsa či mäsových výrobkov, potravín i sladkostí... Inak, viac-menej je jedno, či sladkosti pre blízkych kúpite na spomínaných bazároch alebo v bežných potravinách či supermarketoch. Ceny sú zhruba rovnaké, v porovnaní s tými, ktoré pýtajú za cukrovinky trebárs Ukrajinky pri svidníckej nemocnici, o čosi nižšie.
My sme na Ukrajine strávili šesť dní. Prvé štyri dni priamo v Užhorode, piaty deň na termálnom kúpalisku asi 70 kilometrov od Užhorodu a potom ešte jeden deň znovu v Užhorode. S výnimkou cesty za termálnymi bazénmi sme po Užhorode využívali taxíky, lepšie povedané Bolt. Stačí si stiahnuť aplikáciu a bez problémov si objednáte auto, ktoré vás odvezie, kam len chcete. Nikdy sme v prepočte neplatili viac, než tri eurá. Keď už spomíname platenie, tak vedzte, že platba hotovosťou nie je vôbec nevyhnutná. Ak ste zvyknutí na platenie kartou, mobilom, či hodinkami, žiaden problém. Platobné terminály majú v Užhorode naozaj všade. A keď píšeme všade, tak vedzte, že naozaj všade. Aj na trhovisku. Ľudia vyznávajúci klasické papierové bankovky však o nič neprichádzajú, platba nimi je rovnako rozšírená.
Užhorod nie je len o nákupoch, je aj o relaxe. Ak chcete wellnes, žiaden problém, ak chcete hrať tenis, takisto žiaden problém. Stačí si kliknúť na booking.com a vyberiete si ubytovanie podľa vlastného gusta. My sme volili už spomínaný hotel, o ktorého úrovni a kvalite by, dovolíme si tvrdiť, nikto nepovedal jedno krivé slovo. Ale, ako sme už uviedli, každý si môže vybrať podľa svojho. Nielen hotely, ale i súkromné apartmány. Tých v uliciach Užhorodu v ostatnom období pribudlo veľmi veľa. A báť sa netreba ani o auto. Väčšina poskytovateľov ubytovania ponúka minimálne kamerami zabezpečené parkoviská. Tých je aj v samom centre dosť, no tak ako sme už uviedli, oplatí sa voziť sa taxíkmi.
Rovnako sa však oplatí aj prejsť sa popri rieke Už, ktorá Užhorod delí na dve časti. Dlhočizná promenáda s alejou stromov je ideálnym miestom na prechádzky, obdivovať viete aj chrámy a nielen pravoslávne, ale aj gréckokatolícky chrám či rímskokatolícky kostol. Užhorodský zámok ponúka výstavné expozície i pekné výhľady na mesto, v ktorom sa život nezastavil. Napokon, zrejme ani nemôže, ľudia totiž musia žiť a raz snáď, ako sa zvykne hovorievať, bude dobre. Výlet, čo i len jednodňový do Užhorodu vrelo odporúčame. Zvlášť, ak pri ceste späť prejazd cez hraničný priechod zvládnete za dve hodiny, ako sa to podarilo nám.
Ukrajinské bezpečnostné a kontrolné orgány sú, prirodzene, benevolentnejšie. Veď predsa od nich odchádzate a čo ste si kúpili, je len dobré. Slovenské kontrolné orgány sú však prísnejšie, no presne v zmysle colných či pasových pravidiel. Ako píšeme v úvode, Slovensko je členom Európskej únie i Schengenského priestoru a dovoz tovaru z Ukrajiny, ako krajiny mimo európskeho priestoru, má presné pravidlá. S tým súvisia aj kontroly dovážaného tovaru. Na osobu dve krabičky cigariet, liter tvrdého alkoholu - to je len limit dvoch základných produktov, ktoré si z Ukrajiny mnohí zvykli dovážať. Lepšie však bude, ak si to všetko pred cestou na Ukrajinu naštudujte na stránkach Finančnej správy. No a tie spomínané dve hodiny, ktoré nám trval prejazd cez hranicu, je podľa skúsenejších cestovateľov veľmi dobrý čas. Potom už len dve hodiny a ste doma, vo Svidníku či v okolí.
A už len jeden tip - termálne kúpalisko, ktoré sme navštívili my, je Kosino. Nájdete ho na internete a my len doplníme, že ceny sú prijateľné. V porovnaní s veľkými slovenskými termálnymi kúpaliskami omnoho nižšie. Zvlášť, ak v cene je aj obrovský a novučičký aquapark s tobogánmi. Práve cestou na toto termálne kúpalisko sme natrafili na kontrolné stanovisko ukrajinskej armády. Bolo to v smere ku ukrajinsko-maďarským hraniciam a vojaci len požiadali o otvorenie batožinového priestoru a zaželali šťastnú cestu.
Užhorod a celá Zakarpatská oblasť Ukrajiny toho ponúka veľa. Asi trikrát sme síce v noci počuli sirény, no nič sa nedialo, nikto neutekal do úkrytov. Znamenali totiž potenciálne všeobecné ohrozenie Ukrajiny a domáci si už na to zvykli. Žiť však musia a od frontu sú predsa len minimálne v Užhorode a celej Zakarpatskej oblasti pozdĺž hranice so Slovenskom, poriadne ďaleko...
Napokon, ako v úvode spomíname, že neuvidíš - neuveríš, na záver dodávame, že nevyskúšaš - nevieš.
/ krátené /
(ps)
Poľsko je nám, v kraji pod Duklou, prirodzene blízke a nielen vzdialenosťou. Podobne blízka je nám však aj Ukrajina, no je prirodzené, že už len vzhľadom na udalosti, ktoré sa v tejto krajine od 24. februára 2022 odohrávajú, sa nám Ukrajina predsa len vzdialila.
Do Užhorodu, ktorý leží priamo na hranici so Slovenskom, to máme zo Svidníka dve hodiny cesty autom a ani nie 120 kilometrov.
Na Ukrajine momentálne nenájdete bezpečnejšie mesto ako Užhorod. Od vypuknutia ruskej agresie nezažil ani jeden útok. Na rozdiel od miest v iných regiónoch v ňom dokonca neplatí ani nočný zákaz vychádzania. Napriek tomu vojnu cítiť aj tam. To treba otvorene povedať. Nie, nestrieľa sa tam, ani nebombarduje, no ten vojnový nádych cítiť. Nie vždy, nie všade, ale cítiť.
Užhorod mal do vojny, teda do roku 2022 asi 120 000 obyvateľov. Dnes má minimálne o 100 000 obyvateľov viac. Keď na chvíľu nazrieme do februára 2022, hneď po agresívnych útokoch Ruskej armády na Ukrajinu, to bol práve Užhorod, cez ktorý prúdili stovky tisíc utečencov na Slovensko a následne mnohí z nich ďalej, teda do bezpečia. Množstvo ľudí a najmä firiem z východu Ukrajiny, ale aj z oblasti Mariupoľa, Kriveho Ryhu, Odesy, Zaporožia, Dnipra a ďalších Ruskou armádou intenzívne bombardovaných miest, sa presunulo práve do Užhorodu, teda do relatívneho bezpečia Zakarpatskej Ukrajiny. Mesto zažilo a zažíva neočakávaný rozmach. My sme si to začali všímať hneď po tom, ako sme prešli slovensko-ukrajinský hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom.
Slovenská pasová a colná kontrola pomerne rýchla, otázka colníčky, koľko litrov benzínu máme v nádrži, vyžaduje znalosť technických parametrov auta, no a potom už ukrajinský pohraničiar, ktorý na lístok napíše ešpézetku vášho auta a počet osôb v ňom sa vezúcich. Práve na tento papierik si treba dať poriadny pozor. Po následnej pasovej a colnej kontrole, pomerne rýchlej, keď ukazujete cestovné pasy, je na konci ďalší pohraničiar. Ten si od vás spomínaný papierik vypýta, otvorí vám závoru a ste na Ukrajine. Trvalo dvadsať minút, kým sme prešli hranicu.
Od tabule Užhorod, ktorá je hneď za hraničným priechodom, sú rozdiely v porovnaní s našou ostatnou návštevou tohto mesta v roku 2018, skutočne viditeľné. Výstavba nových mimoriadne moderných domov, resp. developerských projektov s klinikou, reštauráciou, kaviarňou, fitness, bazénom, obchodmi a podobne v tesnej blízkosti štátnej hranice so Slovenskom napovedá, že bohatí ľudia v prípade eskalácie napätia a zvýšenia nebezpečenstva na Ukrajine, chcú mať do Európskej únie čo najbližšie.
Samozrejme, aj v Užhorode je vidieť okrem väčšiny áut bežnej strednej triedy a áut, na ktoré si pamätáme z čias socializmu, veľmi veľa luxusných vozidiel, ktoré istotne nevlastnia bežní ľudia. Nech vás to neprekvapí, ale čierne, zatemnené okná na ukrajinských autách a nielen na tých luxusných, sú úplne bežné a nielen na zadných oknách. Úplne bežné sú čierne aj sklá vodiča či spolujazdca, ale aj čelné sklá. Na Ukrajine je to dovolené.
Užhorod žije, no aj tu je na každom kroku cítiť vojnu. Len treba byť možno o čosi viac vnímavý a vyhodnocovať aj to, čo si možno bežný turista pravdepodobne ani nevšimne. Obchody, reštaurácie, kaviarne, cukrárne či rôzne prevádzky poskytujúce služby sú riadne otvorené a nič na ich fungovaní nemenia ani odstávky dodávok elektrickej energie. S tými sa totiž potýkajú na celom území Ukrajiny a ani Užhorod nie je výnimkou. Ukrajinci či Ukrajinky, s ktorými sme sa zhovárali, nám totiž vysvetlili, že boli dni či týždne, keď nemali elektrinu desať, dvanásť i šestnásť hodín denne. Aktuálne, počas nášho pobytu v Užhorode, to boli trojhodinové výpadky. Samozrejme, v jednotlivých častiach mesta v rozličných časoch. Niekde od dvanástej do tretej poobede, inde zas od tretej do šiestej večer. Pri návšteve žiadneho obchodu, reštaurácie či akejkoľvek inej prevádzky to však nepocítite. Akurát tak počujete zvuk generátorov, elektrických centrál, ktoré sú všade na uliciach, pred každou prevádzkou. Ten zvuk nie je najpríjemnejší a áno, keďže viete, že na opačnom konci Ukrajiny je vojnový konflikt, pripomenie vám, že to s tým súvisí. Podobne ako napríklad moment, keď si v uliciach Užhorodu všimnete, že je tam nejako omnoho viac žien, než mužov.
Samozrejme, z úplne prozaického dôvodu... no treba otvorene povedať, že pri pohľade na mnohých mužov si tiež môžete klásť otázku, ako to, že nebojujú? Lenže nie každý muž môže či musí bojovať, mnohí pracujú v dôležitých podnikoch ši inštitúciách, mnohí študujú, mnohí ešte neboli mobilizovaní či povolaní na front a áno, mnohí proste majú nejakú výnimku... Nebolo a ani nie je našou úlohou hodnotiť to, len konštatujeme, tak ako aj to, že v uliciach Užhorodu zbadáte množstvo mimoriadne upravených mladých žien, ale aj žien s deťmi či osamelých žien, ktorých zrak smeruje k zemi.
Výraz ich tvárí je smutný, oblečené v čiernom, čo evokuje, že ich spojitosť s tým, čo sa deje v inej časti Ukrajiny, je viac než bližšia. Žiaľ, veľmi smutná... Áno, vojna je alebo cítiť ju na území celej Ukrajiny. Aj keď sa priamo v danom meste v aktuálnom čase, či v prípade Užhorodu, ešte nikdy nebojovalo. Pripúšťame, že i v nás sa občas miešali pocity, no taká je doba, taký je svet, taký je život...
To, čo však našincov možno zaujíma najviac, je to, čo v Užhorode robiť. Ako sme už uviedli, všetko funguje. Nepočuť tak hudbu z reštaurácií či z kaviarní, ako sme možno zvyknutí, no slušne sa ubytujete, slušne sa najete, či vypijete i slušne nakúpite. Za jedno euro dostanete v zmenárňach, ktorých je v Užhorode viac než dosť, 45 ukrajinských hrivien. Našu štvorčlennú skupinu vyšiel bežný obed so štyrmi polievkami, štyrmi hlavnými jedlami a štyrmi nápojmi na 25, 28, 32, ale i 56 eur. Ponuka reštaurácií je veľmi bohatá a rovnako aj cenové rozpätie ponúkaných jedál a nápojov. Otvorene treba napísať, že všetko je v užhorodských reštauráciách lacnejšie než u nás. Spomínaný 56-eurový účet sme platili za štyri hlavné jedlá, štyri, dovolíme si tvrdiť, priam luxusné dezerty a štyri alko a nealko nápoje v reštaurácii na taliansky štýl v hoteli na začiatku Užhorodu, ktorý postavili a otvorili len vlani v júni a hneď sa stal mimoriadne vyhľadávaným miestom spolu s dvomi reštauráciami.
V uliciach Užhorodu inak prevládajú lekárne a obchody, prevažne s dámskym oblečením. Takmer výlučne talianska móda, ale aj domáca ukrajinská. Ceny často pomerne výrazne lacnejšie než u nás, často sa však cena rovná ponúkanej kvalite, keďže o jedinečnosti módnych kúskov, ktoré v užhorodských butikoch nájdete, nemôže niekto pochybovať. V centre Užhorodu, ktoré je pomerne rozsiahle, vyrástli aj nové obchodné centrá. Sú síce menšie, než na aké sme zvyknutí z Prešova, Košíc, či zo susedného Poľska, no obchody s oblečením, aké poznáme od nás, nájdeme aj v Užhorode.
Mnohí našinci z Užhorodu poznajú hlavne veľké trhovisko. Dnes je tam o poznanie smutnejšie, tichšie, hoci škála ponúkaného tovaru sa vôbec nezmenila, len otvorených stánkov je omnoho menej a o poznanie menej je aj nakupujúcich. Mimochodom, toto najväčšie užhorodské trhovisko je na okraji mesta, v samotnom centre nájdete hneď niekoľko menších trhovísk, či skôr bazárov, no zväčša s ponukou ovocia, zeleniny, mäsa či mäsových výrobkov, potravín i sladkostí... Inak, viac-menej je jedno, či sladkosti pre blízkych kúpite na spomínaných bazároch alebo v bežných potravinách či supermarketoch. Ceny sú zhruba rovnaké, v porovnaní s tými, ktoré pýtajú za cukrovinky trebárs Ukrajinky pri svidníckej nemocnici, o čosi nižšie.
My sme na Ukrajine strávili šesť dní. Prvé štyri dni priamo v Užhorode, piaty deň na termálnom kúpalisku asi 70 kilometrov od Užhorodu a potom ešte jeden deň znovu v Užhorode. S výnimkou cesty za termálnymi bazénmi sme po Užhorode využívali taxíky, lepšie povedané Bolt. Stačí si stiahnuť aplikáciu a bez problémov si objednáte auto, ktoré vás odvezie, kam len chcete. Nikdy sme v prepočte neplatili viac, než tri eurá. Keď už spomíname platenie, tak vedzte, že platba hotovosťou nie je vôbec nevyhnutná. Ak ste zvyknutí na platenie kartou, mobilom, či hodinkami, žiaden problém. Platobné terminály majú v Užhorode naozaj všade. A keď píšeme všade, tak vedzte, že naozaj všade. Aj na trhovisku. Ľudia vyznávajúci klasické papierové bankovky však o nič neprichádzajú, platba nimi je rovnako rozšírená.
Užhorod nie je len o nákupoch, je aj o relaxe. Ak chcete wellnes, žiaden problém, ak chcete hrať tenis, takisto žiaden problém. Stačí si kliknúť na booking.com a vyberiete si ubytovanie podľa vlastného gusta. My sme volili už spomínaný hotel, o ktorého úrovni a kvalite by, dovolíme si tvrdiť, nikto nepovedal jedno krivé slovo. Ale, ako sme už uviedli, každý si môže vybrať podľa svojho. Nielen hotely, ale i súkromné apartmány. Tých v uliciach Užhorodu v ostatnom období pribudlo veľmi veľa. A báť sa netreba ani o auto. Väčšina poskytovateľov ubytovania ponúka minimálne kamerami zabezpečené parkoviská. Tých je aj v samom centre dosť, no tak ako sme už uviedli, oplatí sa voziť sa taxíkmi.
Rovnako sa však oplatí aj prejsť sa popri rieke Už, ktorá Užhorod delí na dve časti. Dlhočizná promenáda s alejou stromov je ideálnym miestom na prechádzky, obdivovať viete aj chrámy a nielen pravoslávne, ale aj gréckokatolícky chrám či rímskokatolícky kostol. Užhorodský zámok ponúka výstavné expozície i pekné výhľady na mesto, v ktorom sa život nezastavil. Napokon, zrejme ani nemôže, ľudia totiž musia žiť a raz snáď, ako sa zvykne hovorievať, bude dobre. Výlet, čo i len jednodňový do Užhorodu vrelo odporúčame. Zvlášť, ak pri ceste späť prejazd cez hraničný priechod zvládnete za dve hodiny, ako sa to podarilo nám.
Ukrajinské bezpečnostné a kontrolné orgány sú, prirodzene, benevolentnejšie. Veď predsa od nich odchádzate a čo ste si kúpili, je len dobré. Slovenské kontrolné orgány sú však prísnejšie, no presne v zmysle colných či pasových pravidiel. Ako píšeme v úvode, Slovensko je členom Európskej únie i Schengenského priestoru a dovoz tovaru z Ukrajiny, ako krajiny mimo európskeho priestoru, má presné pravidlá. S tým súvisia aj kontroly dovážaného tovaru. Na osobu dve krabičky cigariet, liter tvrdého alkoholu - to je len limit dvoch základných produktov, ktoré si z Ukrajiny mnohí zvykli dovážať. Lepšie však bude, ak si to všetko pred cestou na Ukrajinu naštudujte na stránkach Finančnej správy. No a tie spomínané dve hodiny, ktoré nám trval prejazd cez hranicu, je podľa skúsenejších cestovateľov veľmi dobrý čas. Potom už len dve hodiny a ste doma, vo Svidníku či v okolí.
A už len jeden tip - termálne kúpalisko, ktoré sme navštívili my, je Kosino. Nájdete ho na internete a my len doplníme, že ceny sú prijateľné. V porovnaní s veľkými slovenskými termálnymi kúpaliskami omnoho nižšie. Zvlášť, ak v cene je aj obrovský a novučičký aquapark s tobogánmi. Práve cestou na toto termálne kúpalisko sme natrafili na kontrolné stanovisko ukrajinskej armády. Bolo to v smere ku ukrajinsko-maďarským hraniciam a vojaci len požiadali o otvorenie batožinového priestoru a zaželali šťastnú cestu.
Užhorod a celá Zakarpatská oblasť Ukrajiny toho ponúka veľa. Asi trikrát sme síce v noci počuli sirény, no nič sa nedialo, nikto neutekal do úkrytov. Znamenali totiž potenciálne všeobecné ohrozenie Ukrajiny a domáci si už na to zvykli. Žiť však musia a od frontu sú predsa len minimálne v Užhorode a celej Zakarpatskej oblasti pozdĺž hranice so Slovenskom, poriadne ďaleko...
Napokon, ako v úvode spomíname, že neuvidíš - neuveríš, na záver dodávame, že nevyskúšaš - nevieš.
/ krátené /
(ps)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
28.04.2025
Pred 75. rokmi sa uskutočnil Prešovský sobor
Michal Pavlišinovič
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si v pondelok pripomína 75. výročie od uskutočnenie Akcie P. 28. apríl 1950 – smutný dátum v živote tejto cirkvi, kedy sa v sále Čierneho orla v Prešove pod taktovkou komunistickej stran…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Vasyľu, ty seksuvav zos ženov pered svaľbov?
-Ňyt a ty?
-Ja hej, ale jem ne znav, že ty soj ju vozmeš...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať