Názor Jozefa Čentéša: Keď sloboda slova naráža na trestné právo

Ochrana slobody prejavu, stanovenie podmienok pre jej obmedzenie a postih sú problémy, ktorým je venovaná pozornosť v ostatnom období. Napríklad v súvislosti s odsúdením poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. K tejto problematike zaujímam nasledujúci názor.
Sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a predstavuje jednu zo základných podmienok pre jej rozvoj a uplatnenie každého jednotlivca. Bez existencie slobodného prejavenia vlastných postojov, voľnosti v ich prezentácii, nemôže skutočná pluralitná demokratická spoločnosť existovať.

Sloboda slova ako základ plurality
Právo na slobodu prejavu z hľadiska prameňov práva najvyššej právnej sily ustanovujú články 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) a 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústava). V zmysle týchto článkov právo na slobodu prejavu zahŕňa slobodu zastávať a vyjadrovať svoje názory, bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice štátu.

Sloboda prejavu nie je bezbrehá a paušálne neumožňuje (akékoľvek) verejné prejavenie dehonestujúcich či objektívne nepravdivých informácií o druhých.

Obmedzenie práva na slobodu prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

Pri posudzovaní obmedzenia slobody prejavu je pre slovenské orgány verejnej moci inšpiratívna rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). V zmysle tejto rozhodovacej činnosti pri obmedzovaní slobody prejavu je potrebné mať vždy jednoznačne za preukázané splnenie podmienok ustanovených v článku 10 ods. 2 Dohovoru. Adjektívum „nevyhnutný“ podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru predpokladá existenciu „naliehavej spoločenskej potreby.“

V súlade s Dohovorom je potrebné každý zásah do práva garantovaného článkom 10 ods. 1 Dohovoru nazerať vo svetle celého prípadu, vrátane kontextu a spoločenskej situácie, v ktorých bolo konanie vedúce k možnému obmedzeniu práva urobené. Najmä sa musí rozhodnúť, či predmetný zásah bol „primeraný vo vzťahu k sledovanému cieľu“ a či dôvody na ospravedlnenie zásahu sú „relevantné a dostačujúce.“ Potreba obmedzenia tohto práva musí byť v konkrétnom prípade spoľahlivo preukázaná.

S prihliadnutím na vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a zásadnú úlohu novinárov pri odhaľovaní negatívnych javov v spoločnosti, považujem za potrebné zvýrazniť citlivú otázku obmedzenia práva na slobodu prejavu vo vzťahu k tlači.

Európska prax
Možno zvýrazniť, že ESĽP vo svojej rozhodovacej činnosti posudzuje obmedzenia slobody prejavu veľmi prísne, ak sa tento prejav týkal vecí verejného záujmu. Vecami verejného záujmu sú v prvom rade veci týkajúce sa politického diania a politikov.

Avšak ESĽP v rozhodnutí Thorgeir Thorgeirson verzus Island uviedol, že odmieta rozlišovať medzi politickou diskusiou a diskusiou o iných veciach verejného záujmu. Ďalej ESĽP uviedol, že úlohou tlače je poskytovať informácie a myšlienky o veciach verejného záujmu a verejnosť má právo tieto informácie dostávať. V rozhodnutí Thorgeir Thogeirson verzus Island konštatoval, že hoci tlač nesmie prekročiť hranice stanovené medzi iným, za účelom „ochrany povestí iných,“ je napriek tomu jej povinnosťou poskytovať informácie a myšlienky o veciach verejného záujmu.

Nielenže má tlač povinnosť poskytovať takéto informácie, ale aj verejnosť má právo tieto informácie dostať. Ak by to bolo inak, tlač by nebola schopná plniť svoju kľúčovú úlohu „verejného strážneho psa.“

Obmedzenia práva na slobodu prejavu právnymi normami ustanovenými v Trestnom zákone je treba aplikovať výlučne ústavne konformným spôsobom a s prihliadnutím na vnímanie trestného práva ako prostriedku poslednej inštancie (ultima ratio). Podmienky trestnosti činu je treba interpretovať s prihliadnutím na zásadu subsidiarity trestnej represie. V zmysle tejto zásady prostriedky trestného práva majú nastupovať len v tých najzávažnejších prípadoch protispoločenského konania, pokiaľ využitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy, prípadne boli vyčerpané, či sú zjavne neúčinné či nevhodné.

V zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky trestné právo (trestný čin) v zásade nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromných vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.

Trestný zákon
Trestný zákon ustanovuje viacero skutkových podstát trestných činov, ktoré umožňujú trestný postih za prednesený prejav. Takými trestnými činmi sú napr. pohŕdanie súdom, ohováranie, hanobenie národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, útok proti parlamentárovi.

Pri posudzovaní prejavu z hľadiska naplnenia zákonných znakov trestného činu je potrebné tiež prihliadnuť na okolnosť, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na „informácie“ alebo „myšlienky,“ ktoré sú priaznivo prijímané alebo považované za neútočné alebo neutrálne, ale tiež na také, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu obyvateľstva (Handyside verzus Spojené kráľovstvo).

Takejto ochrany sa však nemôžu dovolávať prejavy, pri ktorých slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných alebo na ochranu určitého kvalifikovaného verejného záujmu. Medzi takéto prejavy možno zaradiť tiež prejavy, ktoré rozširujú, podnecujú, podporujú, či ospravedlňujú nenávisť založenú na intolerancii proti skupinám a jednotlivcom.

Demokratické spoločnosti a ich inštitúcie sú vystavované antidemokratickým atakom, ktoré demokratickú spoločnosť ohrozujú. Prostriedkom týchto atakov sú aj rôzne prejavy, ktorými sa útočí aj na podstatu týchto spoločností. Demokratický štát je povinný primeranými prostriedkami brániť sám seba aj demokratickú spoločnosť proti deštruktívnym atakom, ktorými sú popierané a spochybňované základné demokratické hodnoty (Vogt verzus Nemecko).

Z týchto dôvodov je potrebné, aby orgány verejnej moci pri svojom postupe a rozhodovaní posúdili obsah konkrétneho prejavu a pristúpili k vyvodeniu zodpovednosti na základe zákona a v súlade so zákonom. Zároveň orgány verejnej moci musia zabezpečiť, aby pri postihu konkrétneho prejavu nedochádzalo k neodôvodnenému obmedzovaniu slobody prejavu, ktoré by bolo ústavne neakceptovateľné.

Jozef Čentéš
autor je prokurátor a vysokoškolský profesor.

Zdroj:
https://www.aktuality.sk/clanok/751949/nazor-jozefa-centesa-ked-sloboda-slova-naraza-na-trestne-pravo/