Názory na príčinu zosuvov pri Snine sa rôznia

Snina/Stakčín Masívny zosuv pôdy pred obcou Stakčín, ktorý koncom mája odrezal na tri dni od sveta 24 obcí v okrese Snina, stále nemá jednoznačné vysvetlenie. Ochranári, štátne lesy aj súkromní vlastníci lesov sa rozchádzajú v názore, čo spôsobilo, že sa tony zeminy, kameňa a stromov dali po dlhotrvajúcich dažďoch do pohybu a zatarasili cestu aj železničnú trať.

Rastislav Mičaník z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK považuje za hlavnú príčinu zosuvov nadmerné odlesnenie. "Lesné porasty nad cestou medzi Sninou a Stakčínom boli z veľkej časti holorubne vyrúbané a výrazne oslabené nevhodným lesným hospodárením," tvrdí. Podľa neho bolo preto len otázkou času, kedy sa svah pri Stakčíne zosunie. Mičaník vysvetľuje, že krajina, v ktorej sa rúbu lesy, nezachytáva vodu, tá tak odplavuje pôdu a v prípade intenzívnych dažďov to prináša záplavy a zosuvy.

Mičaníka dopĺňa s podobným názorom Viliam Bartuš, štatutár občianskeho združenia Zelený kameň. "Väčšina lesov nad zosuvom sú mladiny. Korene starých stromov po pätnástich rokoch, čo to na holo vyrúbali zhnili a preto nemalo, čo držať svah," hovorí.

K uvoľneniu lesného svahu došlo presne na hranici, ktoré oddeľuje územie spravované štátnym podnikom Lesy SR a Lesopoľnohospodárskou urbárskou spoločnosťou Snina. Vedúci humenskej lesnej správy Lesov SR Miroslav Brečka pripúšťa, že les nad cestou bol v minulosti holorubne vyrúbaný. Nazdáva sa však, že prvoradou príčinou zosuvov sú veľké vyvreliská vody, kombinované s nevhodným podložím v danej lokalite. "Pôda v tých miestach nasiakne vodou ako špongia," tvrdí. Podľa neho by uvoľneniu svahu v týchto podmienkach nezabránil ani koreňový systém starých stromov. "Zosuv bral zo sebou aj 60-ročné stromy. Uvoľnila sa aj pôda položená nižšie ako sú korene," poznamenal.

Podľa predsedu sninského lesného urbariátu Ladislava Kovaľa za kalamitu naopak môže požiar, ktorý pred rokmi zničil väčšinu lesov nad štátnou cestou. "V apríli 1996 tu došlo k obrovským škodám. Zhorelo odhadom 40 hektárov lesa," tvrdí.

Geológovia medzičasom preskúmali kopec pod Maguričou. Objavili rozsiahlu trhlinu, ktorá sa postupne napĺňa vodu a hrozí ďalšími zosuvmi. Cestári hľadajú spôsob ako im zabrániť. Podľa Brečku by nad cestou bolo potrebné vybudovať technickú zábranu. Mičaník vidí riešenie v zastavení ďalšieho odlesňovania, lebo ani nanovo vysadený les podľa neho nedokáže zachytiť vodu tak, ako les prirodzený. Kovaľ si naopak myslí, že pohybu svahu by sa predišlo vysadením agátov, ktoré majú dobrú koreňovú sústavu.