Nebo nad Poloninami otvárajú paraglajdingu

Pohľad na Národný park Poloniny z vtáčej perspektívy je veľkolepý. Doteraz si ho doprialo len zopár certifikovaných pilotov paraglajdingu. Agentúra regionálneho rozvoja Poloniny vidí v tandemových letoch magnet pre turistov. Riaditeľ Agentúry regionálneho rozvoja Poloniny Svätoslav Husťák hovorí, že návštevníkom chcú okrem tradičných výstupov na Kremenec alebo Ďurkovec ponúknuť niečo nové. Výhľad na Poloniny je totiž podľa miestnych krásny nielen z horských lúk, ale aj z konského chrbta. Najkrajšie sú však vraj z vtáčej perspektívy.

Podľa Husťáka skúšajú dať dokopy certifikovaných pilotov, paraglajdistov, cestovné kancelárie, penzióny, hotely v regióne aj na Ukrajine, aby vymysleli nové ponuky pre turistov: "Paraglajding tomuto regiónu sedí. Je ekonomicky najvýhodnejší, nepotrebuje infraštruktúru, budovy a neničí životné prostredie. Ľudia ho vnímajú ako adrenalínový šport, no let s certifikovaným pilotom v tandeme je bezpečný."
 

S inštruktorom to zvládne každý
Miroslav Bober, paraglajdista zo Stakčína hovorí, že v regióne je ich málo: "Zo Stakčína lietame dvaja, ďalší dvaja si robia výcvik." Spolupracujú s paraglajdistami z Humenného a s Prešovčanmi. Bez motorov majú sezónu od marca do októbra, s motormi lietajú po celý rok.
Aj Bober pokladá paraglajding v Poloninách za perspektívny: "Je tu možnosť vyhliadkových letov v tandeme." Turistom vraj postačí len krátka inštruktáž.
 

Pilot: Je to vďačný letecký terén
Oficiálnou štartovacou plochou pre bezmotorový let je Malý Bukovec. "Je to vďačný letecký terén. Štart je v 900 metroch nad morom, prevýšenie oproti obci Topoľa je 500 metrov. Keď nastúpate nad Bukovec a Runinskú kotlinu, môžete letieť, kam vás stúpajúce prúdy dovedú. Nelietame do Poľska a na Ukrajinu, ale na Slovensko. Dajú sa odtiaľ urobiť až 50-kilometrové prelety," vraví Bober.
 

Ochrancovia prírody sú za, ale...
Jozef Repka, riaditeľ Správy Národného parku Poloniny vraví, že štartovaciu plochu na Malom Bukovci povolili a ako jediná figuruje v návštevnom poriadku parku. Je k nemu aj prístupová cesta pre autá. Dodal, že o ich súhlas k ďalšej ploche doteraz nikto nepožiadal. "Mrzí nás však, že niektorí lietajú aj z Ďurkovca nad Runinou, odkiaľ sa to nesmie," dodáva.
 

Poľskí piloti sú vraj nedisciplinovaní
Bober reaguje, že legislatívu porušujú poľskí paraglajdisti, čím robia zlé meno aj našim: "Idú sem bez toho, aby sa zaujímali, odkiaľ môžu lietať legálne a chodia do terénov, kam my nevkročíme."

Príkladom sú vzlety z vrchu Šípková nad vysťahovanou obcou Ruské. Jej bývalé územie a okolie je v najprísnejšom stupni ochrany kvôli vodárenskej nádrži Starina. "Slovák sa tam ani nedostane. Pešo je to od Stakčína smerom na obec Jalová takých 25 kilometrov. Navyše predtým musí od úradu dostať povolenie k vstupu. Poliak sa autom vyvezie cez Ruské sedlo a za päť minút je na Šípkovej."
 

Infopanely v teréne
Bober uisťuje, že slovenskí paraglidisti sú za lietanie v Poloninách podľa pravidiel. Naučiť ich však treba aj cudzincov. Najdôležitejšie informácie chce turistom aj poľským pilotom priniesť agentúra priamo v teréne. Husťák vraví, že do októbra by mali ku slovensko-ukrajinskej hranici v Ubli, do obcí Osadné, Dlhé nad Cirochou, Ulič, Zemplínske Hámre, do mesta Snina a aj na samotné Ruské sedlo osadiť informačné panely. "Bude na nich zakreslené, kam môžu ísť turisti autom, pešo, na bicykli. Kade môžu prechádzať s koňmi a kde si môžu zalietať," hovorí s tým, že priamo v teréne nimi navigujú turistov aj ku paraglajdistom, do penziónov či k pamiatkam.

Agentúra verí, že nápadom bez mimoriadnych investícií pritiahnu na krajný východ Slovenska turistov. Poštuchnúť dopredu chcú hlavne šikovných ľudí z regiónu, aby sa dali dokopy a využili jeho turistický potenciál.
 

Anna Kornajová