Nečakajme na riadený chaos

Politika sa v mnohých prípadoch zmenila na hazard s budúcnosťou Slovenska. Štátny rozpočet slúži na financovanie chodu krajiny a kupovanie dôvery voličov vládnych strán. Do toho sa prebudila Únia miest Slovenska, ktorej predstavitelia dávajú dôvod na ďalšiu paniku.

Organizácia, ktorá sa profiluje ako obhajca miest, oficiálne aj medzi riadkami naznačuje, že dediny sú na príťaž. V súvislosti so vznikom novej strany Andreja Kisku je zrejmé, že do spoločenského chaosu a politického rozkladu prinesú – ako inak – v mene reforiem, destabilizáciu samosprávy.

Veď už dlhodobo počúvame, ako veľké mestá doplácajú na cezpoľných, ako treba rušiť malé obce, ako je tento stav nespravodlivý, lebo veľkí doplácajú na malých. Skôr si myslím, že opak je pravdou. Hoci systém miestnej územnej samosprávy je postavený na rovnakých princípoch, verejnosti sa stále podsúva predstava, že spravodlivý je iba ten veľký a zbytočný ten omnoho menší.

Slovensko – to nie sú iba krajské mestá, prípadne tých desať, ktoré majú viac ako 50-tisíc obyvateľov. Sme vidieckou krajinou, v ktorej majú dediny stáročnú históriu a zaslúžia si novú perspektívu. Obce a mestá sú od seba veľmi závislé. Jedny bez druhých sotva prežijú. Sú odsúdené na spoluprácu. Ak už od vlastných kolegov, primátorov, počúvajú starostovia obcí o tom, ako vo svojej podstate ubližujú dediny mestám, niet pochýb, že sa na túto vlnu populizmu naladia aj politici. Veď v mestách je viac voličov ako na vidieku, takže v mene získavania hlasov pred voľbami stojí za to nájsť si nepriateľa a viesť s ním vojnu, kopnúť si do niekoho.

Iba od nás záleží, či budúcnosť bude o spomienkach, alebo o novej príležitosti pre vidiek. Či pripustíme ďalšie útoky na vidiek, či svojím mlčaním umožníme to, aby na Slovensku umelo vznikali aglomerácie s 20 000 – 30 000 obyvateľmi. Slovensko potrebuje stabilitu. Keď sa niekomu podarí rozkývať stabilnú samosprávu, potom môžeme očakávať riadený chaos. Chaos je živnou pôdou korupcie a rozkrádania. Neprizerajme sa na to, čo môže prísť, ale sústreďme sa na to, čo by malo prísť, čo chceme, ako to chceme a pre koho to robíme. Nedovoľme nejakým samozvancom rozhodovať za nás. Nech o tom spolurozhodujú ľudia, ktorých sa to bytostne týka.

Úspešná obhajoba princípov samosprávnosti, ochrana obcí ako súčasti samosprávy, rozvoj vidieka, v ktorom je doteraz nevyužitý potenciál ekonomického rastu regiónov, a teda aj celej republiky, je jeden z najvyšších princípov demokracie. Alebo to už neplatí? Samospráva sa musí navzájom podporovať, obce musia úzko spolupracovať. Treba skoncovať so spozorovaním štátu napríklad na prenesenom výkone štátnej správy. Ten nech nám radšej dopraje koordinovaný rozvoj územia a nech sa strany nepozerajú na samosprávu iba ako na sústo pre účely volieb. Dlhodobo cítime, že strany, ktoré pred voľbami hovoria o samospráve, iba predstierajú, lebo aj v parlamente máme kolegov starostov a primátorov, ktorí dokázali, že záujem strany je im bližší ako mestá a obce, ktoré vedú.

Už počas éry komunizmu prekážali malé samosprávy vtedajším mocipánom. Následne pri kreovaní samosprávy sa rozhodli dať malým samosprávam menej peňazí s odôvodnením, aby zanikali alebo sa spájali. Odkázali nám mlčať, lebo ináč nás zrušia. Teraz chce zase niekto rozhodovať o nás bez nás. Toto nemá s demokraciou nič spoločné. Prečo sa strany tak boja vidieka? Prežili sme a sme plní odhodlania zabojovať za novú perspektívu.

Michal Sekerák, starosta obce Bajerovce

Zdroj:
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/517804-necakajme-na-riadeny-chaos