Neďaleko múzea Andyho Warhola vznikla sochárska obec Habura

Nachádza sa len necelých desať kilometrov od Medzilaboriec

Obec Habura je v okrese Medzilaborce, kde sa nachádza aj Múzeum moderného umenia Andyho Warhola – umelca, ktorý má rusínsky pôvod. Jeho rodičia pochádzali z neďalekej obce Miková. Ak budete mať cestu okolo, určite sa zastavte v Medzilaborciach ale i v neďalekej Habure, ktorá sa stáva centrom projektu Údolie kniežaťa Laborca, ktorého hlavným cieľom je chrániť, interpretovať a podporovať miestne Rusínske kultúrne dedičstvo.

V Údolí sa nachádza replika druhého najstaršieho dreveného kostolíka na Slovensku, ktorý je pomenovaný podľa sv. Mikuláša Čudotvorcu. Jeho pôvod je v druhej polovici 15. storočia. Druhou dominantou je monumentálna 5,4 metrov vysoká bronzová socha kniežaťa Laborca od akad. sochára Jána Ťapáka. V podstavci sochy je uložená schránka so zeminou 112 rusínskych obcí východného Slovenska, ktorá vyjadruje jednotu a identitu Rusínov.

V roku 2018 sa v Habure vďaka Nadácii Drevený kostolík a Feidias o.z. uskutočnil 1. ročník sochárskeho sympózia Oleny Mandičovej Šinály, zabudnutej sochárky rusinského pôvodu, ktorá zažiarila ako meteorit v tridsiatich rokoch minulého storočia, aby po r. 1948 upadla do zabudnutia, z ktorého sa ju snažia organizátori podujatia prebudiť.

Jej najslávnejším dielom, hoci nezachovaným, bola bronzová socha prezidenta T. G. Masaryka, ktorý jej stál osobne modelom. Posledným zo slávnych diel (socha Alexandra Duchnoviča v Prešove) je Okrídlené koleso zdobiace železničnú staničnú budovu v Bratislave a Olomouci.

„V každom človeku dozrieva časom zrnko spätosti s rodnou hrudou. U mňa tento pocit začal klíčiť už po skončení vysokej školy a časom naberal čoraz vyššie obrátky. Tu kdesi treba hľadať začiatok, ktorý vyústil do usporiadania sochárskych sympózií v Habure. Chcel som preto usporiadaním sympózií pomôcť tunajším ľuďom vytvoriť dielo, ktoré možno o pár rokov prispeje k zlepšeniu cestovného ruchu a hlavne agroturistiky, ktorá tu má veľký potenciál,“ zaspomínal si pre Bratislavský Večerník Ľuboš Hriň, jeden z organizátorov sympózií.

„Región Horný Zemplín ponúka veľa skvostov. Spomeniem drevené kostolíky z ktorých sa niektoré nachádzajú aj na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Celý región je vyšperkovaný hradmi, neďaleko Habury sa nachádza Bardejov, tiež zapísaný v zozname UNESCO. Hrebeň Beskýd je popretkávaný vojenskými cintorínmi z 1 sv. vojny a miestom najväčšej bitky v 2 sv. vojne Duklou. Za kopcom v Osadnom je najväčšia kostnica v Československu. V noci môžete pozorovať nebeské telesá v prostredí, ktoré ešte nie je poznačené smogom. Habura sa nachádza na okraji jedinečného Parku tmavej oblohy. Kruh zaujímavostí by som spojil s návratom do lona Polonín, ktoré sú tiež súčasťou prírodného dedičstva UNESCO. To sú inšpirácie, ktoré ma viedli k návratu k tomuto kraju,“ doplnil Ľuboš Hriň.

Odvtedy sa slovenskí a českí umelci v Habure stretávajú každoročne pod tmavou oblohou niekde na konci sveta, kam vedie cesta za tichom a k monumentálnej soche kniežaťa Laborca postupne pribudli diela autorov, ako sú Jakub a Oto Bachorík, Boris Jirků, Luboš Loibl, Juraj Čutek, Ján Kelemen, Peter Barta, Martin Ščepka, Jozef Mundier, Veronika Mundierová, Jaroslav Gaňa, či Ondrej 4. (Zimka), Peter Nižňanský, Daniel Janec, alebo maliar Marián Komáček.

Doposiaľ sa konalo šesť ročníkov sochárskych sympózií s rôznou tematikou. Veľmi vydarenou témou tretieho ročníka boli Staroslovanskí bohovia. Téma historická, ale zároveň v dnešnom kozmopolitnom svete, kde sa pre niekoho môže strácať identita národov, aj veľmi aktuálna a nadčasová.

„Uvediem boha Striboga, Velesa, Radegasta, Lady, Luny, ktoré zdobia plenér agrofarmy, zaspomínal si Ľuboš Hriň z občianskeho združenia Feidias, ktoré vydalo tohto roku o sochárskych sympóziách publikáciu Habura Maľovane selo.

V štvrtom ročníku sa vytvorili sochy rozprávkových bytostí (Kohúta, Larvy podenky, včielky Máji či slimáka Maťka), ktoré by mali skrášľovať projekt Chalúpky deduška Večerníčka v najvýchodnejšej slovenskej obci, v Novej Sedlici. „Páčila sa mi postava Slimáka Maťa a vyhovovala aj môjmu spôsobu sochárskeho spracovania – metóde ready made. Na slimákove rožky som použil trúby z kamióna a ako ulitu hrniec z miešačky. Dúfam, že deti budú mať z neho radosť,“ zaspomínal si sochár Juraj Čutek.

„Nezabúdame ani na význačných Rusínov,“ pokračuje Ľuboš Hriň a dodáva „Tento rok sme susednej obci Čertižné venovali sochu Adolfa Dobrianského, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne. Takto sa snažíme dostať do projektu aj obec Miková, rodisko rodičov Andyho Warhola“.

Jedno z impozantných sochárskych diel Juraja Čuteka sa nachádza aj pred školou v Medzilaborciach – trojmetrová socha zobrazuje Rusínskeho kňaza, učiteľa Alexandra Duchoviča, jeho študentov a surový drevený klát, ktorý symbolizuje ako učiteľ svojich študentov „okresáva“. „Vytvorením tejto monumentálnej kompozície som vzdal hold Rusínom a snažil som sa odvďačiť za priateľstvo a pohostinnosť, ktorú zažívam roky na sympóziách v Habure,“ uviedol Juraj Čutek.

„Okrem týchto diel sme DSS v Kalinove venovali sochu Stigma, Haburskej cerkvi sochu archanjela Michala a obci Habura diela Rusínskeho expresu a lietadielka Aerusin – B 612, ktoré sa nachádzajú v obecnom parku,“ dopĺňa Ľuboš Hriň.

„Súčasťou sympózií sú aj kultúrno-spoločenské akcie, ktoré sa konajú hlavne v hale Solivar s kapacitou do 500 návštevníkov. Interiér haly je dotvorený drevenými monumentálnymi sochami umelcov a dodáva tak prostrediu neopakovateľnú atmosféru. V hale vystupovali zvučné mená slovenskej kultúry. Spomeniem Petra Lipu s bandom, ktorý si veľmi obľúbil Haburu, ďalej skupinu Modus, P. Hammela, P. Stašáka či Milku Zimkovú, ktorá sa stala pre vychodňarov nezabudnuteľnou vďaka postave Johany Ovšenej,“ zaspomínal si pre Bratislavský Večerník Ľuboš Hriň.

Na sochárskych sympóziách si pri dlhých večerných, srdečných debatách vymieňajú účastníci sympózia svoje názory, diskutujú o práci ale i o životných radostiach a starostiach a ako malí chlapci sa tešia na budúci ročník.

Program umelcom spríjemňuje doplnkový kultúrno-vzdelávací program, ľudový harmonikár Boris z Volice, ľudová kapela Labirsky beťare, ale i súťaž vo varení tradičného guláša, haburácke špeciality z diviny, prepečené prasiatko, či štrúdle, alebo občas aj výlet do okolia.

V roku 2023 vyšla na 260-tich stranách kniha ktorá dokumentuje túto nezabudnuteľnú atmosféru.

Ľuboš Hriň z občianskeho združenia Feidias zostavil knihu „Habura Maľovane selo,“ aby zdokumentoval všetky ročníky tohto sochárskeho sympózia Oleny Mandičovej Šinály, prvej Rusínky, ktorá sa stala profesionálnou akademickou sochárkou v bývalom Česko-Slovensku. V prípade záujmu o publikáciu napíšte na adresu občianskeho združenia Feidias: feidiasorg@gmail.com.

Marián Luha

Som šéfredaktorom portálov Bratislavský Večerník a Račiansky Večerník. Študoval som na masmediálnych fakultách na univerzitách na Slovensku a v Českej republike. V minulosti som pôsobil vo viacerých printových a elektronických médiách. V súčasnosti okrem portálov Bratislavskyvecernik.sk, Racianskyvecernik.sk a Novomestskyvecernik.sk vediem aj portály Mediahub.sk a Retazce.sk, ktoré sa ale začiatkom roka 2023 zlúčili pod jeden brand Bratislavský Večerník.sk. Zároveň vediem i printové noviny Račiansky Večerník a Novomestský Večerník. Žijem v najkrajšej bratislavskej mestskej časti, Rača. Pracujem tiež ako dobrovoľník a pomáham Račanom

zdroj: 
https://www.bratislavskyvecernik.sk/2023/10/28/nedaleko-muzea-andyho-warhola-vznikla-socharska-obec-habura-ktora-sa-nachadza-len-necelych-desat-kilometrov-od-medzilaboriec/

foto:
Habura Knieža Laborec 
autor: Ján Ťapák (zdroj: Feidias, o.z)