Nepoznaná história dreveného chrámu v Inovciach

 

Inovce, obec administratívne patriaca do okresu Sobrance, je najvyššie položenou obcou Ubľanskej doliny. Až do 60. rokov 20. storočia bola súčasťou vtedajšieho sninského okresu. Má nádhernú polohu pod masívom Popričného vo Vihorlatských vrchoch, okrem toho jej dominuje drevený chrám sv. Michala Archanjela. Prvá písomná zmienka o obci Inovce (vtedajší názov Inoc) pochádza z roku 1555, keď patrila panstvu Drugethovcov, majiteľom humenského panstva. V 18. storočí patrila obec Ibrányiovcom, v 19. storočí Izépyovcom.

 

Inovce na mape z roku 1818

Podľa často publikovaných zdrojov je výstavba dreveného chrámu datovaná rokom 1836. Pozornému návštevníkovi chrámu nemôže uniknúť, že prešiel radikálnymi stavebnými úpravami. Strecha bola prestavaná, choruš (chórus) zrušený a výrazne bol znížený aj plafón v chrámovej lodi, centrálnej časti chrámu. Aj tieto stavebné úpravy dokazujú, že chrám musel byť staršieho dáta.

 

Jediným historickým zdrojom, ktorý uvádza dátum výstavby chrámu rok 1836 je maďarská Monografia Zemplínskej župy z roku 1905, zostavená Samuelom Borovszkym. Ako jej zostavovateľ prišiel k tomuto dátumu, dnes už zistíme ťažko. Podľa cirkevných vizitácií, schematizmov aj vojenských mapovaní vieme, že drevený chrám sa v Inovciach nachádzal už v polovici 18. storočia. Schematizmy mukačevského a prešovského gréckokatolíckeho biskupstva od konca 18. storočia do polovice 19. storočia, ktoré sú najpresnejšími zdrojmi, neuvádzajú žiaden dátum výstavby chrámu. Prvýkrát sa chrám v obci spomína v Súpise rusínskych cerkvi z roku 1732. O rok neskôr sú Inovce uvádzané ako samostatná farnosť s dreveným chrámom. Záznamy z rokov 1746 a 1751 zdôrazňujú, že chrám je starobylý. Počas obdobia prvej polovice 18. storočia bol kňazom na tunajšej farnosti Štefan Hotrovič.

 

Tieto údaje nepotvrdzujú skutočnosť, že chrám bol postavený v roku 1836, tak ako sa to často nesprávne uvádza. Do úvahy preto prichádzajú dve možnosti. Prvá je tá, že starobylý chrám, ktorý stál v Inovciach už v prvej polovici 18. storočia, bol v uvedenom roku 1836 zásadne prestavaný, čo nebolo na tú dobu nič nezvyčajné. Radikálne úpravy sa diali v duchu priblíženia sa chrámov k západnému obradu, boli uskutočnené na všetkých dodnes zachovaných drevených chrámoch Ubľanskej doliny. Druhou možnosťou je, že v uvedenom roku bol do obce prenesený drevený chrám z inej obce. Medzi obyvateľmi Baškoviec sa totiž traduje, že v minulosti svoj drevený chrám predali do Inoviec. Ak by táto informácia bola pravdivá, tak dnes v Inovciach stojí prenesený starobylý baškovský chrám.

 

Z archívnych dokumentov sa ďalej dozvedáme o jednej významnej udalosti z histórie chrámu, ktorá sa udiala v prvej polovici 19. storočia. Došlo k zmene jeho zasvätenia. Podľa údajov z rokov 1746 a 1751 bol zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi. V schematizmoch mukačevského biskupstva do roku 1838 sa zasvätenie chrámu neuvádza, no predpokladáme, že bol stále zasvätený sv. Mikulášovi. V dvoch schematizmoch z rokov 1839 a 1841 sa uvádza, že chrám je nevysvätený a od roku 1841 sa už uvádza terajšie zasvätenie sv. Michalovi. Táto zmena mohla súvisieť i s tým, že po reorganizácii farností mukačevského biskupstva na konci 18. storočia farnosť Inovce zanikla a spolu s Beňatinou a Ruskou Bystrou sa stala filiálkou farnosti Podhoroď. Vo všetkých troch filiálnych obciach boli chrámy zhodne zasvätené sv. Mikulášovi biskupovi, čo isto komplikovalo ich spravovanie. Obnova chrámu v Inovciach v prvej polovici 19. storočia tak mohla byť vhodnou príležitosťou na zmenu jeho zasvätenia. V  roku 1842 bola doň inštalovaná nová oltárna ikona Piety od maliara Michala Mankoviča. Zmena zasvätenia priniesla so sebou i potrebu výmeny patróna na ikonostase. Z pôvodného sa zachovala iba ikona Christos blahoslavenyj a Blahoviščeňa z 18. storočia. Ikonostas ako ho poznáme dnes, má atypicky priechodné iba jedny diakonské dvere. Práve to dosvedčuje, že bol v minulosti upravovaný, pravdepodobne po tom, ako bol získaný z iného chrámu.

 

Problematika výstavby versus obnovy chrámu v roku 1836 ostáva naďalej zahalená pod rúškom tajomstva. To však nemá vplyv na skutočnosť, že chrám v Inovciach patrí právom medzi skvosty drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku. Od poslednej obnovy v roku 2001 sa zhoršoval najmä stav šindľovej strechy, čo bolo spôsobené jej nedostatočnou pravidelnou údržbou. V rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklochodníka ikon“ podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, realizovaného neziskovou organizáciou Karpatské drevené cerkvi spolu s ďalšími partnermi, boli v mesiacoch jún – august 2015 uskutočnené práce na obnove šindľovej strechy, obvodového plášťa a podlahy v celkovej hodnote 19 200 eur s DPH. Aktuálne ešte prebiehajú reštaurátorské práce vzácnych a najviac poškodených ikon a ďalšieho mobiliáru z chrámu, ktoré by mali byť ukončené v decembri tohto roku. Projekt je realizovaný v spolupráci s Gréckokatolíckou farnosťou Podhoroď, spolufinancovaný aj Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát v Stakčíne.

 

Miroslav Buraľ

Zdroj: http://karpatskecerkvi.org/nepoznana-historia-dreveneho-chramu-v-inovciach/
 

Foto: 

Inovce na mape z prvého vojenského mapovania (1763 – 1787), 

zdroj http://mapire.eu/en/