Nespáľme to krásne v nás...

Benefičný koncert v Okrúhlom zožal úspech

Nedeľa ako každá iná. A predsa tak odlišná. 12. októbra sa v obci Okrúhle zaplnila sála v Kultúrnom dome v očakávaní benefičného koncertu Spojme srdcia pre zdravie, ktorého hlavným organizátorom bola samotná obec spolu s občianskym združením Spojme srdcia pre zdravie (OZ SSPZ), umeleckým klubom Okrúhľan a Podduklianskou knižnicou vo Svidníku. Koncert, ktorý uvádzala známa moderátorka Alena Heribanová sa konal pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Ten sa síce osobne zúčastniť nemohol, nakoľko bol služobne vycestovaný v USA, ale poslal pozdravný list, ktorý moderátorka prítomným prečítala.

Medzi zúčastnenými nechýbali ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Obrimčák a Mikuláš Krajkovič. Podujatia sa zúčastnili aj takí vzácni hostia ako napríklad riaditeľ kancelárie prezidenta SR v Košiciach Oto Sabo či riaditeľ nadácie Silvie Gašparovičovej Ján Šajty a iní. V úvode vystúpili aj obaja naši poslanci NR SR a vo svojom krátkom prejave poďakovali Vladislavovi Kačmárovi za pozvanie na peknú a hodnotnú akciu a prispeli symbolickou sumou na chod OZ Spojme srdcia pre zdravie. Podľa slov Mikuláša Krajkoviča je pre predsedu OZ SSPZ príznačný entuziazmus, ktorý by mu mal vytrvať čo najdlhšie. Nasledovalo odovzdávanie pamätných listov všetkým tým, ktorým nie je ľahostajný osud zdravotne postihnutých ľudí. Po slávnostnej oficiálnej časti už mali prítomní možnosť vzhliadnuť paletu tanca, spevu, hudby a silných emócii. Dievčence zo speváckeho zboru Centráčik navodili naozaj slávnostnú atmosféru a pieseň Nespáľme to krásne v nás symbolizovala naozaj to, čo je v živote človeka najdôležitejšie - naše srdce ako orgán emócii a ľudskej lásky. Predstavenie viac menej hudobno - tanečné o myšičkách, čo varili kašičku v podaní Domova sociálnych služieb v Giraltovciach mi do očí vohnali slzy. Postihnutie, či telesné alebo mentálne určite ovplyvní človeka. Obmedzí, no súčasne dáva krídla. Vidieť presne takých ľudí, ktorí napriek svojmu hendikepu v rámci svojich možností a schopností tancovali, krútili sa, hopkali, bol pre mňa naozaj silný zážitok. V tej chvíli som cítila, že z nich vyžaruje energia a chuť ísť a žiť, sila prekonávať všetko to nespravodlivé, s čím sa narodili. Naozaj som si uvedomila, aký je človek malý v porovnaní s nimi. Čo ma ľudovo povedané dostalo do kolien bolo vystúpenie tanečného klubu Ellegance. Pár, ktorí zatancoval dva úžasné tance, myslím, že to bolo latino a rokenrol, si zaslúžene vytancovali neskutočný aplauz. A čo na nich bolo také zaujímavé? Okrem toho, že tancovali tak, akoby sa s tancom už narodili asi to, že partner krásnej tanečníčky bol na vozíčku. No to mu na šarme a talente naozaj nič neubralo. Keď som tak sledovala, ako sa obratne pohybuje na svojom vernom spoločníkovi, ako sa kolesá vozíčka len tak mihali, nebola som schopná slova. V podstate ste si nakoniec ani neuvedomili, že ten pár bol trocha iný, na aké sme zvyknutí pri spoločenských tancoch. Ako neskôr o nich prezradila Alena Heribanová, o nejaký ten krátky čas letia do Minska na Majstrovstvá sveta v tanečnom športe na vozíkoch. Držíme im palce.

Divákom sa predstavil aj domáci umelecký klub Okrúhľan. V súčasnosti majú 24 členov a úspešne reprezentujú svoju obec v rôznych okresných súťažiach a prehliadkach. Nezabudlo sa ani na humor. Jožko Jožka a jeho oranžové lodičky vyvolali medzi prítomnými nielen šum, ale aj salvy smiechu. Na paškál si vzal skoro všetkých vzácnych hostí, ktorí sedeli v prvej či druhej rade. Spev ľudoviek v podaní Simonky a Nikolky Kačmárových striedali hlasy speváčok ako sú Júlia Vavreková, Mária Olejníková či Zuzana Duračinská. Folklórny súbor Torysa sa nenechal zahanbiť a prítomným predviedol polhodinový program tanca a spevu. DSZ Centráčik sa opäť vrátil na pódium, tento krát ale v doprovode známeho Roba Miklu. Ukázalo sa, že jeho talent pracovať s publikom je naozaj veľký. Mali ste pocit, že ste jedným z vystupujúcich a úplne spontánne každý spieval nádhernú pieseň Kým ťa mám...

A v závere Peter Vidašič a Alenka Heribanová ako tanečníci tanga... Najkrajšie snáď je, keď sa musí improvizovať. Nakoľko Alenka Heribanová bola po tangu dosť udýchaná, potrebovala malú chvíľku na zotavenie. S veľkým úspechom a úplne prirodzene sa toho ujal Robo Mikla a prítomným nielen zaspieval, ale aj zatancoval už notoricky známu pieseň Ó maňo... Ale netancoval sám, postupne si zo zákulisia vybral tanečníčku z FS Torysa, neskôr tri dievčence z Centráčika a jeho pozornosti neušiel ani pôvabný Jožko Jožka v úlohe cigánky. Ako tam tak obaja ladne krepčili, sála burácala smiechom. Obávam sa, že na krátku chvíľu krásna cigánka doplietla hlavu aj samotnému spevákovi, lebo si neodpustil poznámku: „Som z teba celkom dopletený...“ Všetko má svoj začiatok a svoj koniec. Po troch hodinách mixu krásy, ladnosti a spolupatričnosti sa diváci pobrali domov a hostia na slávnostnú recepciu. Oslovili sme starostu obce Okrúhle Martina Jecha s otázkou, aby zhodnotil tento ročník benefičného koncertu. „Vďaka takým ľuďom, ako boli účinkujúci alebo Alenka Heribanová, Jožko Jočka či Robo Mikla a predseda OZ SSPZ, ktorý to všetko stmelil, práve vďaka nim sme sa nakoniec dočkali jedného pekného výsledku. Pred každou takou akciou má človek trému, strach, a sme radi, keď to skončí úspechom.“ V tomto kontexte som sa opýtala, či bude pokračovať v organizácii benefičných koncertov. Starosta obce Okrúhle so smiechom odpovedal. „Za každým si hovorím, že to už je posledný, a už sme uskutočnili štvrtý ročník.“

V závere spomeniem len jednu myšlienku: v každom srdiečku je plno lásky. Nestraťme ju.

Pavlína Krétová