Nevynovatŷ

26.10.2018


V noči na 20-ho oktobra pojavyly s’a v Zakarpaťskij oblasty Ukrajinŷ bilbordŷ. Nit, ne proponovaly any tuňše telefonovaňa, any lipšu požŷčku v banci. Svidčily o tim, de vede politika Kyjeva v tij oblasty.

Dvadc’ať bilbordiv, jak pysaly ukrajiňskŷ mediji, na kotrŷch bŷly fotografiji tr’och politikiv maďar’skoj menšŷnŷ, davalo jasnŷj odkaz: Zastavyme separatistiv! Škandal, i dumam, že je to išči slabe slovo, komentovav minister zahraničnŷch dil Ukrajinŷ Pavlo Klimkin, ci holova Zakarpaťskoj oblastnoj administraciji Hennadij Moskaľ, kotrŷj za bilbordamy vydiv rosijsku bezpeku FSB. Všŷtkŷ mŷjuť rukŷ, hovoryť s’a o tim, že bilbordŷ bŷly zroblenŷ nelegalno, ne je vynovatoho, okrim rosijskoj bezpekŷ.

O paru dniv po tim v ramkach Varšavskoho bezpečnostnoho forumu minister zahraničnŷch dil Maďar’ska Peter Sijarto proponuje Pavlovy Klimkinovy dohovor o ochoroni narodnostnŷch menšŷn i hovoryť o tim, že dovira medži tŷma dvoma deržavamy musyť bŷty obnovlena. Proponujuť s’a i hrošŷ na budovaňa drah v Zakarpaťskij oblasty Ukrajinŷ. Za dumkamy Sijarta je v interesach Budapeštu, žebŷ konflikt dalše ne prodovžovav. Kyjiv obic’ať porozdumovaty nad propozicijov.

Medži tŷma podijamy, kotrŷ za ostatnij čas odbŷly s’a, i kotrŷ suť povjazanŷ iz Zakarpaťskov oblasťov, Karpaťska sič publično zaprošuje na svoji planovanŷ podiji, jij predstavyteli pošŷr’ujuť na svoich profilach na siti Facebook riznŷ fotografiji strič, pochodiv. Fotografiji, na kotrŷch majuť členove zakrŷtu tvar’, bihajuť zo zbrojov i „trenujuť“ molodŷch ľudej, fotografiji, kotrŷ nyjak ne rizňať s’a od fotografij inšŷch neonacističnŷch grup buďde v Evropi. Z tov riznic’ov, že v Evropi suť takŷ organizaciji mimo zakona, na Ukrajini Karpaťsku sič oficialno lem odzbrojily.

Ne dumam, že jakŷjs’ dohovor, kotrŷj teper’ proponuje Budapešt, bŷv zroblenŷj iz dňa na deň, no dumam, že joho publikovaňa mohly uskority i ostatni podiji na Ukrajini – holovno spomynanŷ bilbordŷ. І propozicija dohovoru o ochoroni narodnostnŷch menšŷn je pravylna. Bo jak raz spravovaňa s’a Ukrajinŷ odnosno narodnostnŷch menšŷn je žridlom toho, što vydyme v ostatnim časi. Pro mene v tim momenti ne je osnovnŷm, chto konkretno stojiť za škandaloznŷma bilbordamy, osnovnŷm je zadumaty s’a, chto tomu pryhotovyv urodžajnu zemľu, žebŷ to mož bŷlo schosnovaty.

Totu urodžajnu zemľu dovhodobo pryhotovľuje jak raz politika Kyjeva. Neberuči do uvahŷ teper’ cilu teritoriju Ukrajinŷ, a lem Zakarpaťsku oblasť, je spravovaňa s’a deržavŷ v oblasty narodnostnŷch menšŷn daleko od buďjakŷch evropskŷch štandardiv. Dokinc’a take spravovaňa s’a ne je lem v oblasty narodnostnŷch menšŷn, bo zadumaty s’a treba obšče nad charakterom deržavŷ i nad tŷm, ci to je pravna deržava.

Prykladŷ suť znamŷ i storaz povtor’anŷ. Ukrajina predci začala svoju puť v ramkach Zakarpaťskoj oblasty perestupliňom vlastnŷch norm i pryobic’aň, keď po uspišnim referendumi ne vŷpovnyla voľu naroda na avtonomiju. Kyjiv sistematično prodovžovav u nyčiňu rusyňskoj narodnosty prodovžovaňom nasylnoj ukrajinizaciji, nepryznaňom prav Rusynam. Po boroťbi iz Rusynamy pustyv s’a do dalšŷch menšŷn, v Zakarpaťskij oblasty Ukrajinŷ do Maďariv. Prypomjaňme sobi, že „problemŷ“ ne začaly rozdavaňom maďar’skŷch pasportiv i videozapysom iz konzulatu. Toto všŷtko začalo atakamy na kancelariji maďar’skŷch politikiv, pobihovaňom Karpaťskoj siči po zakarpaťskŷch ulic’ach, propozicijamy tipu, že treba ulic’u vojnovoho zločinc’a Šucheviča (najnoviše už treba v Užhorodi i ulic’u Banderŷ), prodovžovalo jazŷkovŷm zakonom ci zakonom o osviti.

І tak s’a vertame ku voprosu, chto za bilbordamy stojiť. Bilbordŷ suť efekt zasijanoho. Bilbordŷ suť lem nasiňa, kotre s’a uchopylo i teper’ vkazalo zo zemli. No sijav Kyjiv i por’adno hnojiv totu zemľu, žebŷ bŷv urodžaj, dakiľko rokiv i mnohŷma sposobamy. І je absolutno jedno, chto konkretno bilbordŷ zrobyv, bo usloviji na to zrobyv chtos’ inšŷj.

Pokľa choče Ukrajina zaboronyty takŷm i podobnŷm škandalam, kotrŷ bŷ mohly bŷty puťov do „adu“, potim i bez maďar’skoj propoziciji, i bez dovhoho rozdumavaňa mav bŷ Kyjiv pereocinyty i zminyty politiku odnosno narodnostnŷch menšŷn. Všŷtkŷch. І toj nevŷznanoj. Treba organizaciji jak Karpaťska sič, kotrŷ samŷ strašať ľudej i rozduvajuť iskerkŷ nebezpečnoho ohňa nacionalizma, postavyty mimo zakon i buďjakŷ aktivnosty takŷch radikaliv bezprecedentno karaty, namisto proslavľaňa jich jak dobrŷch patriotiv.

Treba perestaty hraty s’a na nevynovatoho, perestaty hľadaty vynovatŷch vs’adŷľ inde lem ne u sebe, i pryjaty zodpovidnosť za toto, što dije s’a v deržavi. Pokľa toto Kyjiv ne zminyť, potim je tot najvynovatišŷj.

Petro Medviď

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroľi“ lemkivskoho radija lem.fm. 

Žridlo:
http://www.lem.fm/nevinovatyi/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.02.2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

Seksuologicka prednaška.
-Podľa vonkajšych znakoch čolovika možeme opriďilyty, jak sja často zanymajuť seksom. Toty što seks praktizujuť každyj deň – vyzerajuť spokijny, povny energiji, radosty…
-Suť tu taky? Vstaňte prošu! Vstane paru ľudi, kotry odpovidajuť vyriknuťi tezi.
-Toty što sja zaoberajuť sexom 5-10 raz do misjaca, to taky normalny, obyčajny ľude, zo svojimi každodennyma problemamy…
-Suť tu taky? Prošu vstaty!
Vstane paru ľudi – tety z taškami, paru neoholonych zachmurenych chlopiv…
-No a toty što sexujuť lem raz do roka, to taky samotari, što sja ne znajuť ťišyty zo žyvota, uťahnuty pered svitom, nevesely, vnoreny sami do sebe, do svojoho smutku, samoty…
-Suť tu taky? Prošu vstaty!
Vyskakuje molodyj nesputanych chlopyk, svityť ščasťom, ušmich od ucha k uchu, vydno mu všytkych 32 zubiv,
absolutnyj protiklad vyriknutoho popysu...
-Vy?! Lem jeden raz v roku?! A čom ste takyj veselyj?
-Bo to dnyskaj, bo to dnyskaj…!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať