Nezabudnuteľný a jedinečný silvester

 

Milénium. Veľké očakávania. Našli sme sa šiesti, ktorých nelákala bujará oslava. V Zemplínskych Hámroch vystupujeme z autobusu. Odbila 19. hodina. Namierime si to do kulturáku na silvestrovskú veselicu. Ešte máme čas. Ale po 3 hodinách ostane po nás kopa smiechu a grafitová roztancovaná dlážka od turistických vybrám. S čelovkami na hlavách, ako bludičky, sa strácame v lese. Snehu je po pás a túra na Sninský kameň rozprávková. Husto sneží. Veľa toho nenarozprávame, sme súčasťou krajiny, strácame sa v nej. Mne sa zdá, že som jej obyvateľom. Raz srna, raz medveď, podľa toho, ako zvládam snehový koridor. Na vrchole sme desať minút pred polnocou. Vybaľujeme zásoby a nastáva rýchla príprava na prípitok.

 

Perinbaba už od dychuje. Úžasné! Pod nami sa rozprestierajú dediny a mestečká. Najbližší hotel Kamei prvý začína s ohňostrojom. Potom sa to spustí. Ľuďmi vymyslené hviezdy v kopách vybuchujú, zažiaria a zhasínajú. Akoby ľuďom chýbal zvuk vojny. Cítime ten huriavk tam dole, ale na kameni je ticho, dôstojne a ľudsky teplo. Vôkol nás sa rozprestrela úcta a aj prípitok je akýsi iný. Pocítim zvláštny tlak v končekoch prstov, akoby som nevedela, čo s nakopenou energiou šťastia. Môj život na tú chvíľku zrazu dostáva diaľku, šírku a výšku na lietanie. Schádzame dole po rebríku. Keď stúpime na zem, čaro zázraku zmizne a my sme zase veselá kopa. Sadáme na igelitové vrecia a adrenalín robí svoje. Ženy pištia a muži sa rehocú. Dole na Rybníkoch ma schladia plesovo unudené tváre s rozmazaným mejkapom, nalakovano - rozcuchaným účesom a uvoľnenými ego kravatami...

A zrazu mám chuť vrátiť sa do hôr.

 

-dankakapralova-