Nezaočkovaní potrebujú pomôcť, ako z dnešnej situácie vykorčuľovať so cťou

 

Desaťtisíc newyorských policajtov malo odmietnuť povinné očkovanie a radšej neprísť do práce. Nakoniec ich bolo 34.

 

Predstavte si, že ste dnes, v novembri 2021, obyvateľ Slovenska stále nezaočkovaný proti covidu. Nie blázon mlátiaci policajtov v Lidli a pridávajúci smajlíky pod štatistiky úmrtí na Facebooku, ale normálny človek, ktorý môže mať veľa rôznych malých dôvodov: veríte svojej imunite, susedova dcéra mala po očkovaní zlú reakciu, máte to ďaleko, vy vlastne nikam nechodíte a tak ďalej.

 

Isté je, že tento rok sa vás už mnohokrát niekto na očkovanie pýtal a mnohokrát ste museli vysvetľovať, prečo ste sa ešte nezaočkovali. A isté je, že čím častejšie ste to museli vysvetľovať, tým zarytejší váš vlastný postoj je. Keby vás mohli presvedčiť racionálne vedecké argumenty, tak by sa to už stalo. Keby vás mohli presvedčiť emocionálne apely príbuzných, už by sa to stalo.

 

Ako sa teda dnes, v novembri 2021, cítite, keď sledujete rastúce čísla v správach a plniace sa nemocnice? Nie veľmi dobre – asi to nikomu nepoviete, ale určite nervóznejšie ako v lete. Ste nezaočkovaný, ale nie ste psychopat.

 

 

Určite nechcete dopadnúť takto: „Rok som kamarátom rozprával, že sa nedám zaočkovať, ale nakoniec som sa dal, lebo som sa predsa len bál.“

 

Ak sa teraz zaočkujete, všetky vaše doterajšie debaty a múdrosti boli zbytočné, len ste úplne zbytočne pol roka riskovali chorobu a nakoniec urobili to, čo vám všetci podporovatelia očkovania vraveli dávno.

 

Aby ste sa naozaj zaočkovali, potrebujete, aby ste mohli kamarátom, ale najmä sám sebe rozprávať nejaký iný príbeh.

 

A k dispozícii máme už len jeden použiteľný, znie takto: „Rok som kamarátom rozprával, že sa nedám zaočkovať, ale nakoniec ma tí blbci donútili, ak som chcel chodiť do práce či nakupovať.“

 

Toto už nie je príbeh o vašej zbytočnej váhavosti, hlúposti alebo zbabelosti, ale, naopak, o osobnej statočnosti, v ktorej hrdinský jedinec bojoval, ale nakoniec, ako to už býva, musel ustúpiť väčším pánom. (Je to priam náš národný príbeh!)

 

 

Vláda sa bojí, že ak urobí, čo radí konzílium odborníkov, ľudia sa na ňu nahnevajú a bude menej populárna. Bez toho to však nepôjde – účelom opatrení je, že nezaočkovaní sa budú mať na koho nahnevať. Po celom svete vidíme dnes už všade rovnaké príklady, ako sa ľudia pri vymáhaní očkovania správajú: najskôr je veľký krik a hrozby, ale ak sú nevýhody očkovania čoraz väčšie, nakoniec sa takmer všetci, čo musia, zaočkujú.

 

Napríklad ešte 28. októbra (!) odbory združujúce newyorských policajtov varovali, že približne 10-tisíc z nich odmietne povinné očkovanie a neprídu do práce. Skutočný počet tých, ktorí nakoniec očkovanie odmietli: 34 (tridsaťštyri) ľudí z 35-tisíc. Nepadlo vedenie polície, nemusel odstúpiť starosta ani guvernér, nepadajú vlády.

 

Ľudia si pofrflú a budú si ďalej žiť svoje životy. Toto nie je až taká vysoká cena, ak len tú máme zaplatiť za to, že zachránime tisíce životov.

 

A ešte jedna vec: prestaňme hovoriť „nové opatrenia nemajú zmysel, lebo sa aj tak nebudú vymáhať“. Že sa budú vymáhať oveľa menej ako v civilizovanejších krajinách, je určite pravda, ale na náš účel je to dnes takmer jedno – už len hrozba opatrení niektorým ľuďom umožní vytvoriť si vlastný covidový príbeh, ktorý im umožní dať sa zaočkovať.

 

Videli sme to na jar pri opatreniach na hraniciach – hoci v praxi stačilo policajtom zakývať ľubovoľným papierom s ľubovoľným čiarovým kódom, málokto riskoval prechod cez hranicu s čiarovým kódom od mrazenej tresky. Často stačí hrozba vymáhania namiesto naozajstného vymáhania, i keď pri hraniciach funguje hrozba lepšie ako v reštauráciách.

 

(Dokonca aj keby vláda povedala, že od 15. decembra zavedie opatrenia proti neočkovaným, a ešte nepovie aké, aj to by zrejme hneď trochu pomohlo.)

 

Každý lekár vie, že musí byť pripravený aj na hnev pacienta, keď mu oznámi zlú správu. Skúsený lekár to nebude brať osobne, skôr si povie: hádam to pacientovi trochu pomohlo, ak ten šok na chvíľu pretavil na hnev.

 

Hnev nezaočkovaných tu znášajú skoro dva roky už nielen lekárky a sestričky, ale aj predavači v obchodoch, kuriérky, čašníci, policajtky.

 

Cynik by povedal, že vláda má oproti nim výhodu, že je skoro ťažké predstaviť si, že by mohla byť ešte menej populárna – popularitu si už nijako nezachráni, ale stále môže vojsť do histórie ako tá, ktorá nakoniec predsa urobila, čo bolo potrebné, a ukončila pandémiu, keď nezaočkovaným ponúkla bezbolestnú cestu von z bludného kruhu, hoci sa do neho dostali sami.

 

 

https://dennikn.sk/2602651/nezaockovani-potrebuju-pomoct-ako-z-dnesnej-situacie-vykorculovat-so-ctou/?ref=inc

Foto: Ilustračné
Zdroj: https://glavnoe.net/