NEŽIJEME NA DÔSTOJNEJ ÚROVNI

Na pôde Katolíckej univerzity, Teologickej fakulty v Košiciach sa minulý týždeň uskutočnila konferencia Slovenskej siete proti chudobe. Nosnou témou I podujatia bolo Životné minimum ako pilier sociálneho systému. Na stretnutí sa zúčastnili poslanci NR SR, zástupcovia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, mimovládnych organizácií ako aj samotní predstavitelia univerzity. Konferenciu viedla predsedníčka Slovenskej siete proti chudobe Dr. Zuzana Kusá, odborníčka na chudobu. Oslovili sme jedného z účastníkov, člena výboru Slovenskej siete proti chudobe Dr. Jozefa Balicu.

Čo zaujímavé odznelo na konferencii?
Expert na životné minimum Dr. Gerbery predstavil konštrukciu životného minima na Slovensku po roku 1989. Porovnal prístupy k výpočtom konkrétnych súm u nás a v niektorých krajinách Európskej únie a ostatného sveta. Zaujímavé bolo poznanie, že aj keď sme členmi jednej Európskej únie, máme rozdielne prístupy pri stanovení sociálnych dávok životného minima. O čom bola vaša prednáška? Moje vystúpenie sa dotýkalo miezd v súvislosti so zabezpečením dôstojnej životnej úrovne. Tde totiž o to, že na Slovensku platia, resp. by mali platiť, relevantné medzinárodné, národné právne normy, ktoré určujú, aké mzdy by mali zamestnanci za odvedenú prácu dostávať.
Európska sociálna charta hovorí, že zamestnanci za odvedenú prácu majú dostávať mzdu v takej výške, aby zabezpečila im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň. Ústava Slovenskej republiky stanovuje, že zamestnanec za odvedenú prácu má dostať mzdu v takej výške, aby mu zabezpečila dôstojnú životnú úroveň. Kým teda medzinárodná norma zahŕňa do výšky mzdy aj rodinu zamestnanca, Ústava SR konkretizuje dôstojnú životnú úroveň len u pracovníka, ktorému je mzda priznaná. Tak či onak, na Slovensku platí jedna i druhá legislatíva.

Aká je však realita?
Príjmová hranica chudoby je na úrovni 315 eur pre jednočlennú domácnosť. Minimálna mzda v čistom je na úrovni 283 eur. Životné minimum je 194 eur. Priemerná mzda v SR za rok 2011 bola v hrubom 855 eur. V čistom bola úroveň priemernej mzdy cca 665 eur. Takúto a vyššiu mzdu má len 30 % zamestnancov.

Kým životné náklady tovarov, služieb každodennej potreby neprimerane stúpajú, mzdy zaostávajú. Je evidentný pokles kúpyschopnosti väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky. Nežijeme na dôstojnej úrovni. Čo je to teda „dôstojná životná úroveň"?
Neexistuje jedna univerzálna definícia slušnej kvality života. Radových občanov, myslím si, až tak nezaujímajú filozofické koncepcie či úvahy (od čias Sokratesa až po súčasnosť) ako možno charakterizovať dôstojnú životnú úroveň. Zjednodušene ale môžeme povedať, že pokiaľ človek má v primeranom rozsahu uspokojované psychické a fyzické potreby, ako sú náklady na bývanie, potraviny, odievanie, obuv, náklady na zabezpečenie svojho zdravia, dopravu, kultúrny život, reprodukciu vlastnej pracovnej sily, relax, spoločenský život, vzdelávanie, má zabezpečený štandard života.

Aké boli výsledky konferencie, nejaký konkrétny prínos?
V pracovných skupinách sa vypracoval návrh štandardu rodinného rozpočtu pre rôzne typy rodín. Tšlo o konkretizovanie súm na jednotlivé výdavkové položky v rodine, koľko eur dáme mesačne a ročne na skromný život. Toto sa na Slovensku ešte nerobilo, ide o prvý takýto postup, aby sa zreálnili výdavky slovenskej rodiny na bežný život. Sledovali sa výdavky mesačné, (ročné výdavky, napr. poistenie, sa rozpočítali na mesiac). Zatiaľ môžem hovoriť o predbežných výsledkoch, nakoľko prebieha overovanie nákladov u ďalších členov Slovenskej siete proti chudobe.

Predbežné výsledky hovoria o tom, že slovenská rodina, dvaja dospelí plus dve deti, potrebuje na skromný život cca 1300 eur mesačne. Zákonom stanovené životné minimum pritom hovorí o sume 510 eur. Sú v tom náklady na potraviny a nealkoholické nápoje, alkoholické nápoje a tabak, odievanie a obuv, bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, nábytok, bytové vybavenie, bežnú údržbu bytu, domu, zdravie, dopravu, internet, telefóny, rekreáciu, kultúru, vzdelávanie, kaviarne, reštaurácie, obedy v škole a práci, ostatné výdavky rodiny (dary pre rodinu, Vianoce...), daň z nehnuteľnosti, životné poistenie, motorové poistenie, lízing, hypotéka, úspory. Nechcem teraz hovoriť, aké konkrétne náklady boli v jednotlivých p Doložkách. Slovenská sieť bude po zoficiálnení údajov publikovať tieto výsledky a pokiaľ budete mať záujem, tak sa k tomu môžeme vrátiť.

- ra -