Nie je hanbou rešpektovať skutočností
Osobne sa rad zúčastňujem takmer všetkých kultúrno -spoločenských aktivít organizovaných rôznymi organizátormi nielen v okresnom sídle ale aj v obciach okresu. Mám radosť z vystúpení členov folklórnych súborov a jednotlivcov aj preto, že som dlhé roky bol zapojený do rôznych foriem rozvoja ľudovej umeleckej činnosti ako študent tak aj počas zamestnania. Bol som prítomný na rôznych nielen okresných, miestnych, ale aj celoštátnych podujatiach.
Po prerušení aktívnej činnosti, naďalej vyvíjam aktivity pri organizovaní folklórnych festivalov v okrese Bardejov , najmä v spolupráci s obecnými úradmi najmä na rusínskych obciach. Prejavujem veľkú úctu ku všetkým členom folklórnych súborov ako aj ich organizátorom. Mám radosť z úspechov našich spevákov ako aj členov iných súborov bez rozdielu na ich zriaďovateľov, ktorí sa aktívnou činnosťou zasluhujú o uchovanie kultúrneho dedičstva svojich predkov.
Dňa 25.apríla 2013 som sa zúčastnil podujatia pod názvom Stretnutie s rusínskou a ukrajinskou piesňou, ktoré organizovali Regionálna rada Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR, Mestským úradom a Reštauráciou ASTRA v Bardejove. Vyslovujem poďakovanie účinkujúcim a ich vedúcim. Obdivujem aktivitu p. Evelyny Hvaťovej, ktorá v obci Rešov sa zaslúžila o obnovu miestneho rusínskeho folklóru aj napriek tomu, že pochádza rodom z Ukrajiny a dlhšie obdobie žila v niekdajšom západnom Nemecku.
Škoda, že organizátori akcie ani slovom pri konferovaní programu nespomenuli , že ktoré súbory a jednotlivci prezentujú rusínske ľudové piesne a pochádzajú z rusínskych obcí. V úvodnom privítacom slove bolo povedané, že účinkujúci predstavia piesne rusínsko-ukrajinské . Osobne nepoznám ani jednu pieseň rusínsko-ukrajinsku, poznám iba piesne rusínske, ruské, ukrajinské, slovenské, a taktiež mnoho piesní patriacich určitému etniku a národu. Každý národ a príslušník národnostnej menšiny mal by byť hrdý predovšetkým nielen na svoj pôvod, ale aj na kultúru svojich predkov. Vonkoncom nie je správne aby rusínsku pieseň si privlastňovala iná národnosť, v tomto prípade prívrženci proukrajinskej organizácie ZRUS.
Privítal by som ak by konferencierka pravdivo informovala prítomných, že v okrese Bardejov pri poslednom sčítaní ľudu k ukrajinskej národnosti v obciach nášho okresu sa prihlásilo k ukrajinskej národnosti iba 144 občanov a že vo všetkých rusínskych obciach občania uplatňujú svoj rusínsky materinský jazyk a že na akcii zaznie 27 rusínskych piesní a iba 10 ukrajinských zaspievaných spevákmi z Rešova a jednou speváčkou z Bardejova. Škoda, že na akcii nezaznela ani jedna slovenská pieseň aj napriek tomu, že ukrajinské piesne spievali aj speváci slovenskej národnosti, teda speváci, ktorí neovládajú ukrajinský jazyk. V tomto prípade sa opakujú metódy z obdobia násilnej nútenej nedemokratickej ukrajinizácie Rusínov z obdobia rokov 1945- 1989. Poznamenávam, že medzi prítomnými / cca 55 občanov/ boli občania slovenskej, ruskej, rusínskej národnosti a taktiež v malom počte aj ukrajinskej národnosti
Každý spevák a účinkujúci v iných žánroch na kultúrnospoločenskom podujatí môže vystúpiť s programom patriacim svojmu rodnému koreňu, ale musí byť hrdý na svoj pôvod aj v tom, aby bol správne uvádzaný konferencierom programu aj čo sa týka jeho aktivít pri organizovaní podujatí inými národnostnými organizáciami. Týka sa to aj akcie Makovická struna, ktorá pozostáva na 98 % z rusínskych piesní a žiaľ doposiaľ organizátori neuplatňujú zásadu , že náš okres je národnostne zmiešaný a väčšinu obyvateľstva predstavujú občania slovenskej národnosti. Teda ,Makovická struna by mala mať aspoň jeden blok pozostávajúci z piesní slovenských. Makovická struna mala by odrážať kultúru obyvateľov, ktorí v uvedenom regióne žili, žijú a spoločne tvorili kultúrne hodnoty. Pokiaľ na plagátoch usporiadatelia uvádzajú, že Makovická struna predstaví obecenstvu národné piesne, tak logicky by malo znamenať, že predstavia piesne nielen rusínske, ukrajinské/ aj keď v skutočnosti každoročne do programu sú pojaté iba dve -tri piesne/, ale aj slovenské a taktiež ostatných príslušníkov národnostných menšín žijúcich v našom okrese. Usporiadatelia Makovickej struny mali by rešpektovať skutočnosť, že v hľadisku športovej haly medzi návštevníkmi je mnoho Slovákov ako aj ďalších príslušníkov národnostných menšín.
Zloženie prípravného výboru tvoria aj občania nášho mesta zastupujúce príslušné organizácie a mali by rešpektovať skutočnosť , že Makovická struna už nemala by mať také poslanie ,aké mala v dobe nútenej ukrajinizácie Rusínov. Mala by odrážať nielen folklór nášho okresu v rozmere dvoch národnostných menšín, ale všetkých obyvateľov nášho kraja.
Usporiadatelia mali by si uvedomiť skutočnosť, že v okrese Bardejov a podobne tomu je aj v iných okresoch východného Slovenska niet ani jednej ukrajinskej obce, v ktorej by občania medzi sebou komunikovali v ukrajinskom jazyku. Považovať Makovickú strunu, respektíve ďalšie akcie proukrajinskej organizácie len za ukrajinské, znamená nerešpektovanie výsledky sčítania ľudu z roku 2011 a koniec koncov aj dokumentov tak medzinárodných ako aj Národnej rady SR , pretože účinkujúcimi sú v prevažnej väčšine príslušníci rusínskej národnosti aj so svojimi rusínskymi piesňami. Je až ponižujúcim javom ak usporiadatelia trvajú , aby konferovanie programu Makovickej struny bolo v ukrajinskom jazyku aj preto, že v hľadisku sa v prevažnej miere nachádza iba niekoľko jednotlivcov zo zastupiteľských úradov Ukrajiny, ktorí rozumie názvom rusínskych piesní.
Každý občan Slovenskej republiky podľa ústavy SR má rovnaké práva a povinnosti bez rozdielu národnej príslušnosti, avšak každý občan je povinný rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky aj článok 12, ktorý zakazuje akékoľvek ovplyvňovanie slobodného rozhodnutia o svojej národnosti a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
Pokiaľ funkcionári proukrajinskej organizácie ZRUS organizujú podujatia v rusínskych obciach aj v takých , že v obci niet ani jedného príslušníka ukrajinskej národnosti, program konferujú v ukrajinskom jazyku a túto skutočnosť považujem za porušovanie Ústavy SR /prípad z obci V.Tvarožec , Jedlinka a pod./ Zaujímavosťou je, že funkcionári Okresnej rady ZRUS proukrajinské podujatia v svojich rodných obciach takmer neorganizujú.
Každý občan našej republiky mal by byť hrdý na svoj pôvod a členovia ako aj vedúci súborov nemali by zabúdať na to , že prostredníctvom piesní najviac vplývame na národné cítenie svojej národnej kultúry. Účinkujúci by nemali dovoliť ,aby usporiadatelia kultúrnospoločenských akcií zneužívali kultúru ich predkov v prospech príslušníkov inej národnosti s cieľom ich odnárodňovania. Nie som proti tomu, aby národy a národnosti nespolupracovali. Spoluprácu treba považovať tak, že usporiadatelia pomenujú každú pieseň správnym pomenovaním a tak tiež pri uvádzali programu budú správne a objektívne informovať o aktivitách účinkujúcich. Naozaj, nie je hanbou rešpektovať skutočností aj v prípade organizovania kultúrnospoločenských programov.
Ivan Bandurič,st.
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Dakoly smotryš na čolovika i takoj porozumyš, že vin bars dobryj, prosto klasa...
Ďakuju ti zerkajlo...!