Nie je Vihorlat, ako Vihorlat

 
Viete, čo je to deepecology? Ja som sa to dozvedela z rannej glosy P. Fornayovej v rádiu Devín. Ide o filozofiuprepájajúcu ekológiu a psychológiu. Jednoducho, keď navštívite psychológa, ktorý o tejto hlbinnej „psycho-ekológii“ vie a poviete mu, že vás trápi stav sveta a máte z toho úzkosť, nezačne hľadať dôvody úzkosti v rodinnej anamnéze a traumách z detstva, ale jednoducho pripustí, že sú ľudia, ktorí sa boja, čo bude ďalej so svetom okolo nás. Ľudia, ktorým záleží na pokojnom, čistom a mierovom nebi nad hlavami.
 
No na druhej strane žijú vôkol nás ľudia, ktorých svet vôbec nezaujíma. Sú sústredení na seba samých a svoju rodinu. Konzumne spokojní. Chvályhodne by svojím potomkom dali modré z neba, ak by sa to dalo, ale paradoxne, vôbec ich nezaujíma jadrový odpad a moria plné plastov, ktoré im zanechávajú. Sú zdvorilo sebeckí, ľstivo opatrnícki a zbabelo leniví k pravde. Máme tu aj vzorku ľudí túžiacich po dôležitosti, po moci a ovládaní iných. Asi by bolo vhodné zameniť klasickú typológiu o cholerikoch, sangvinikoch, flegmatikoch...na človeka dobrého, človeka robota, človeka múdreho...
 
V rusínskej reči sa používajú dve slová: ľudia a ľudiská. Takéto a podobné úvahy vyprovokovala ranná glosa, na základe ktorej som sa rozhodla napísať tieto riadky. Kde by som zaradila seba? Kde by som zaradila riadiacich ľudí vo firme GreenPower, ktorá sa v bývalom areáli Vihorlatu snaží o výstavbu splyňovacej elektrárne?
 
Uvedomila som si, že všetko zo všetkým súvisí a všetko na všetkom záleží. Treba hľadať múdrosť a logiku vo všetkom a veľa rozmýšľať aj o detailoch. Je obdobie vykurovacej sezóny. V okrese Snina sa najviac vykuruje drevom. Stovky metrov kubických v našich dvoroch každý rok prevyšuje únosnosť zdrojov dreva v našich lesoch. Ovzdušie v kotlinách je často kvalitou neuspokojivé, a to nebudem hovoriť o jeho vplyve na lesný ekosystém. Potrebujeme spaľovňu na biomasu v Snine? Poviete si, stromov máme dosť. NP Poloniny, CHKO Vihorlat, Karpatské bukové pralesy. Však je z čoho...
 
Taký „malý nevinno-neznalý“ biomasaker. Ale spaľovať sa bude ešte nejaká druhotná surovina. Vyrozumela som, že granulát z plastového odpadu. Zákon zachovania hmoty hovorí, že škodliviny, ktoré sa spaľujú, kdesi ostať musia. V nejakom filtri, ktorí treba vyčistiť a tieto škodliviny niekde uložiť. Alebo vo vzduchu. Dnes nikto nevie s určitosťou povedať, čo to spraví so životným prostredím, s nami, s rastlinami, zvieratami. Veď aj ich je Zem. Nebuďme namyslení, že patrí iba nám. Dosť, že v správach počúvame dennodenne obľúbené slovíčka: údajne, pravdepodobne, vraj... , ktoré otupujú našu vieru v pravdu.
 
Pri takýchto a podobných spaľovňach sa ľudia sťažujú na hluk. V prešovskom kraji máme spaľovne takéhoto druhu v Bardejove, Prešove a Vranove. Nebolo by od veci komunikovať s obyvateľmi týchto lokalít ! Na vlastnej koži už môžeme pociťovať dopad malilinkých ekokatastrof v našom okolí. Menej vody v prameňoch riek a potokov, menej vtákov na oblohe, nehovoriac o motýľoch a rastlinách.Vy dospelejší si ešte pamätáte na drôty plné lastovičiek? V šlabikári sa touto ilustráciou začínal školský rok. Na našu ľahostajnosť a nezáujem nám odpovedá „iba" príroda. Buďme opatrní a všímaví.
Nie je Vihorlat, ako Vihorlat.
 
Daniela Kapráľová

Foto:
Milan Bališin