Nie každý Warhol je dobrý Warhol, zlý neexistuje!

Pretože všetko nové je viac alebo menej "geneticky" viazané na predošlé, aj dielo Andyho Warhola je v istom zmysle slova "telegónom" minulých, stáročia známych skutočností a skúseností. "Syndróm" opakovania u Andyho Warhola nemá korene v autizme, ako tvrdí istá pochybná psychiatričká z Holandska, ale v jeho šedej kôre mozgu, kde vizuály skoro jeden ako druhý sa opakovali a opakujú hlavne v architektúre interiérov stavieb pre rituály východokresťanského byzantského obradu - na ikonostasoch v cerkvách. Vizuálne kánonom vytvorená skoro tá istá podobizeň svätého sa v minimálnej zmene mimiky a pod. opakuje po celom ikonostase a pritom každá z nej je iná, iný svätý. Ako podľa šablóny. Skoro ten istý výraz, farba pleti, pozadie ...

Warhol tento interiér "preniesol" do vizuálu množenia "ikôn" konzumnej doby druhej polovice 20. storočia. Svojím opakovaním toho istého motívu zistil, že tá istá M. Monroe v trochu inej farebnej kompozícii je aj iná M. Monroe. Ten istý svätý zmenou farby rúcha, dodaním symbolu do jeho rúk a pod. je vizuálne, podobizňou ten istý, ale obsahom úplne iný. Na ikonách zobrazený Sv. Peter a Sv. Mikuláš sú si podobou skoro rovnakí. Kánon malieb ikôn daný starými majstrami v Grécku, ale aj Novgorodskou školou a pod. rigorózne "zabezpečil autentickosť" podoby, skoro rovnakej pre každého, ale aj inej.

Warholovo "Zvestovanie" podľa da Vinciho sa v portfóliu vyskytuje rovnaké štyrikrát. No každý singel je zmenou farebnej kompozície iný, je originál. V prípade Andyho Warhola je to na 90% pravidlom. Preto nie je nič zarážajúce, ak počujeme v expozícii s dielami umelca, že " ...však to sú iba kópie a ešte pod sklom!". Áno, istým, lakonickým prístupom je to tak trochu pravda, no odbornejším pohľadom zistíme, že Warhol rovnako ako J. Johns, R.Rauschenherg, A. Dúrer, A. Brunovský... tvorili svoje portfóliá, série, náklady, značenia rôzne a rôzne sú aj ich ceny.

To umožňuje nielen výtvarná technika výtvarnej disciplíny - grafika, ale je to možné aj pri maľbe, fotografii a iných technikách i disciplínách. Warhol používal pre svoju tvorbu sieťotlač na papieri (screenprint), alebo kombinoval valčekom nanesené farby na plátno, domaľované niekoľko málo ťahmi štetcom, ktoré sieťotlačou "prekryl" motívom - "kresbou" (silks-creenprint). Tak mohol svoje kreatívne výpovede "množiť", meniť ten istý motív nielen farebne, ale aj kompozične, dotláčať ho na papier alebo plátno sieťotlačou viackrát. Esteticky i výtvarne sú všetky tlače hodnotné a originál. Rozdiel je iba v ich značení. To znamená, že umelec vytvoril sériu diel (portfólio) ako hlavný náklad (ten sa na diele neznačí, je iba číslovaný a signovaný), autorskú tlač (značené ako AP), skúšobnú tlač (značené ako TP, UP, UT - sú to unikátne diela, v podstate sú iba v jedinej farebnej kompozícii, neopakujú sa ako v prípade hlavného nákladu, alebo značenia AP), ale značil svoje diela aj ako EP (výstavná tlač), HC (unikátne dielo vytvorené alebo vybrané z nákladu ako dar), ale aj ako PP (dielo vytlačené tlačiarom) a pod. Je však potrebné zdôrazniť, že každé dielo je originál, nie je kópiou, aj keď je v portfóliu opakovane viackrát. No záujem zberateľov sa sústreďuje hlavne na unikátne diela, a práve tento fakt "reguluje" cenovú politiku diel Andyho Warhola. No v každom prípade platia slová R. Rauschenberga: "Nie každý Warhol je dobrý Warhol, no zlý neexistuje!".

Preto, aj keď nemáte unikátny screenprint alebo silkscreenprint Andyho Warhola, neinvestovali ste milióny slovenských korún, ak máte akýkoľvek jeho screenprint či silkscreenprint, máte istú investíciu s nárastom budúcej hodnoty tak vysokej, že to nemôže garantovať žiadna banka. Iba za posledných 10 rokov diela Andyho Warhola na svetovom trhu s umením išli minimálne o 300% hore. . A keď už ide o grafický list (screenprint), musí byť logicky v ráme a pod sklom. V ráme a pod sklom sú aj mnohé unikátne Warholove plátna (silkscreen-prints). A nie sú to kópie ani plagáty. Hádajte, prečo.

Dr. Michal Bycko, PhD.
hlavný kurátor MMUAW