Nišský biskup Dosithej, srbský cirkevný činiteľ

5. 12. 1878 sa narodil v Belehrade Dosithej (uvádzaný aj Dositej, vlastným menom Dragutin Vasič), srbský cirkevný činiteľ pôsobiaci v Podkarpatskej Rusi. Študoval v Belehrade, Kyjeve, Berlíne, Lipsku, Paríži, Ženeve a Berne. Vo veku 35 rokov ho zvolili za biskupa srbskej pravoslávnej cirkvi so sídlom v Niši. V roku 1921 ho menovali za delegáta srbskej cirkvi v ČSR a odišiel do Užhorodu. V ČSR mal vytvoriť jednotnú pravoslávnu cirkev a na Podkarpatsku založiť osobitnú Karpato-rus’kú eparchiu. Zvolal zjazd delegátov pravoslávnych obcí, kde ho zvolili za dočasného biskupa Podkarpatskej Rusi, pričom sa deklarovala spolupatričnosť so srbskou pravoslávnou cirkvou. Pre ministra zahraničných vecí Edvarda Beneša vypracoval memorandum s návrhmi na organizáciu pravoslávia na Podkarpatsku a chcel, aby ho schválila vláda. Požadoval také financie na chod eparchie, aké mala gréckokatolícka cirkev. Vláda však zámerne nereagovala, preto biskup začal pracovať na vlastnú päsť. Vysvätil duchovných a hľadal kandidáta na biskupa z radov Rusínov. Spojil sa s rusofilom a „šedou eminenciou“ pravoslávneho hnutia na Podkarpatsku Alexejom Gerovským, protičeskoslovenským aktivistom. Poveril ho, aby intervenoval za rusínsku pravoslávnu cirkev v Belehrade, čím sa Dosithejova misia preklopila na úroveň medzištátnych vzťahov. Do situácie zasiahol pražský arcibiskup Savvatij a prívrženci konstantinopolskej jurisdikcie. Súperenie dvoch pravoslávnych smerov prerástlo do tzv. Savvatijovho rozkolu a do oslabenia Dosithejovej pozície. Začiatkom roka 1925 bola jeho československá misia ukončená a Dosithej sa vrátil do Niše. Kontakty s Podkarpatskom v 30. rokoch opäť oživil z pozície záhrebského metropolitu. Koncom vojny sa v Chorvátsku stal obeťou ustašovského prenasledovania Srbov a 14. 1. 1945 skonal vo väznici v Záhrebe.

Autorka textov: Táňa Rundesová