Nosnou myšlienkou bol ľudský život ako dar Najvyššieho

Na summite svetových religióznych lídrov v Moskev bol aj Ladislav Štefko

3. až 5. júla 2006 sa v známom moskovskom hoteli Prezident pod záštitou Jeho Svätosti Alexeja II., patriarchu moskovského a celej Rusi, a prezidenta Ruskej federácie Vladi-mira Putina uskutočnilo stretnutie najvyšších predstaviteľov a vyslancov kresťanských denominácií a najvýznamnejších svetových náboženstiev. Toto stretnutie nebolo ani formálne, ani nevýznamné a ani čírou náhodou sa neuskutočnilo práve v uvedenom termíne.

Hlavní predstavitelia a vyslanci rôznych kresťanských denominácií, šiitov aj sunnitov z moslimského sveta, dvoch najvyšších rabínov Izraela, zastupujúcich aškenazských a sefardských židov, reprezentanti orientálnych náboženstiev, jednoducho kresťania, moslimovia, judaisti, budhisti, hinduisti a šintoisti z minimálne 49 krajín sveta sa zhromaždili v prvý júlový týždeň v Moskve práve v predvečer zasadnutia siedmich najvyspelejších krajín sveta a Ruska, tzv. Veľkej G 8, aby posúdili dôležité otázky, ktoré zachádzajú ďaleko za teritórium iba religiózneho učenia. Svetový terorizmus a extrémizmus, prudký rozvoj masovej spoločnosti, zvyšujúca sa úroveň spotreby a konzumu, hroziaca ekologická kríza, nová nerovnováha, nebezpečenstvo novej vojny, či už studenej alebo skutočnej, ale hlavne prelínanie svetov, kultúr a civilizácií, také typické pre postmodernú epochu, veľmi zreteľne ukazujú, že otázky bezpečnosti, spravodlivosti, vzájomného rešpektovania a porozumenia sa nedajú vyriešiť mimo relevantného interreligiózneho dialógu a poznania. Inými slovami riešenia na úrovni ekonomickej a autonómne etickej nestačia.

Religiózni lídri mali na tomto summite vniesť svoj príspevok do diskusie o spravodlivejšom svetovom poriadku, založenom na pluralite náboženských tradícií. Toto sa ukazuje ako zvlášť aktuálne v súčasnosti, keď napriek všetkým pokusom o spravodlivú a občiansky vyváženú spoločnosť sa z času na čas objavia vážni a nebezpeční nespokojenci, ktorí v rôznych reformách spoločnosti vidia nebezpečnú zradu Boha, viery, tradície, štátu, národa ..., čo ich môže iritovať do tej miery, že sú ochotní obetovať nielen svoje, ale aj cudzie životy za účelom dosiahnutia svojich, slušne povedané, nehumánnych cieľov. Toto stretnutie sa uskutočnilo v nadväznosti na zasadnutie štátov G 8 so snahou napomôcť riešiť niektoré globálne problémy, ktorú majú relevantný význam. V dnešnom globalizovanom svete sa stále častejšie potvrdzuje, že náboženstvo postupne zohráva väčšiu a dôležitejšiu úlohu. Ukazuje sa, že keď zoberiete človeku pravého Boha, vytvorí si Jeho náhradu. V dnešnom svete nie je ani tak kríza viery, ako skôr kríza predstavy o Bohu. Mnohí politickí decisionmakers, pokúšajúc sa vyriešiť globálne problémy, ignorujúc pritom religióznu skúsenosť, pohŕdajúc alebo si nevšímajúc metafyzické presvedčenie miliónov veriacich, nemôžu byť v tejto snahe nijako úspešní.

Ešte v 4. storočí kresťanskej éry jeruzalemský biskup Cyril napísal, že náboženstvo mení podstatu ľudskej prirodzenosti. A popredný religionista a spisovateľ 20. storočia Mircea Eliade si povšimol, že zjednocovanie súčasného ľudstva prebieha na troch úrovniach: technickej, ideologickej a religióznej. Pritom posledná rovina, náboženská, je najdôležitejšia. Toto sú nadčasové postrehy a poznania, ktoré jasne poukazujú na význam náboženstva v živote jednotlivca, národa a civilizácie. Koniec koncov aj Toynbeeho vymedzenie piatich nosných civilizácií úzko súviselo práve s náboženstvom. Postupne sa akoby čoraz zreteľnejšie potvrdzovalo, o koľko silnejšie je náboženské cítenie a presvedčenie ľudí tejto planéty než hospodárske a trhovo-ekonomické. Preto aj moskovské stretnutie religióznych lídrov, ktoré sa v podobnom zložení, vážnosti položených otázok a definitívnom komuniké, určenom práve lídrom G 8, odohralo po dlhých 25 rokoch, ukázalo ako skutočne aktuálne. Kedysi Rím mohol vyhladiť Kartágo, avšak v dnešnom svete komunikujúcich kultúr, keď je všetko oveľa prepojenejšie a navzájom sa ovplyvňujúce, sa už niečo podobné nemôže tolerovať. Či sa nám to páči alebo nie, žijeme v globálnom svete, v ktorom sa neprávosť na jednej strane zemegule vypomstí na strane druhej. Preto sa aj účastníci moskovského summitu usilovali nájsť odpovede na niektoré vážne otázky a zároveň položiť nové a prinajmenšom rovnako dôležité. Inak tomu ani nemôže byť, veď ide o dialóg. Nosnou myšlienkou summitu bol ľudský život ako dar Najvyššieho a metafyzické, či konfesionálne presvedčenie každého človeka. Bolo konštatované, že tento život je jedinečný a nikto nemá právo siahať na život iného človeka.

"Naším posvätným dlhom je zachovať tento dar, o čo sa majú usilovať ako religiózne spoločenstvá, tak aj politickí lídri," píše sa v komuniké moskovského summitu. Zároveň bolo povedané, že ľudia nábožensky presvedčení by mali rešpektovať iných, trebárs aj neveriacich, lebo každý človek má slobodnú vôľu a sám si môže vybrať cestu, po ktorej bude kráčať. České krajiny a Slovenskú republiku na tomto fóre zastupovali Jeho Blaženosť Kryštof, arcibiskup pražský a metropolita českých krajín a Slovenska, prof. ThDr. Ján Šafin, PhD. a podnikateľskú sféru Ladislav Štefko. Záverečný 49 stránkový dokument summitu osobne prevzal V. Putin, ktorý vyhlásil, že ho predloží na posúdenie a zváženie ekonomickým a politickým lídrom toto sveta počas zasadnutia štátov G 8. Je poctou pre České krajiny a Slovenskú republiku, že mohli na summite aktívne participovať. Apropo, keď uvážime, že podobné interreligiózne stretnutie pred 25 rokmi odštartovalo pád železnej opony a nástup novej politicko-kultúrnej éry, myslím si, že ani toto by nemalo byť obídené mlčaním.

Ladislav Štefko