Nová kniha Magdalény Lavrincovej: Život zrodený zo smrti

Druhá svetová vojna bola nekonečné utrpenie v rôznych podobách. Veľa o nej by mohli povedať aj obyvatelia Bardejovského okresu, ktori sa bez vlastného pričinenia ocitli medzi ničivými žarnovmi 2. svetovej vojny. Kpt.v.z. Eugénia Kopčáková zo Zborová, ktorá vo veku necelých 20 rokov vstúpila do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, zúčastnila sa Karpatsko-duklianskej operácie a obetavo ošetrovala ranených.

 

Anna Holováčová, rodená Kravcová, ako 25-ročná pomáhala partizánom v poľnom lazarete na lokalite Dalňa. Keď v novembri 1944 zamierila k lazaretu, ukrytému medzi stromami, všimli si ju nemecki vojaci. Začala utekať, ale v hustej tme narazila na konár - a navždy prišla o oko.

Alojz Fuňák z Bardejova, v súčasnosti aktívny funkcionár oblastnej organizácie SZPB v Bardejove, ako 22-ročný sa dostal do zajateckých táborov v Rakúsku. Hrôzu vojny prežil aj Ján Rejda z Lukova, spolu s ďalšími slovenskými vojakmi ho odvelili na Krymský polostrov bojovať proti Červenej armáde, ale zakrátko prešiel na ich stranu. Vojnu ako dieťa prežívala aj Veronika Sidorjaková, rodená Kuzmová, žijúca v Bardejove. Spolu s matkou, súrodencami a ďalšími obyvateľmi východného Slovenska ich - obrazne povedané - odtrhli od rodnej hrudy, evakuovali ich na stredné Slovensko, kde poznali príkoria a až neskôr po strastiplnom putovaní sa dostali domov do rodných Varechoviec.
 

Tieto a ďalšie príbehy si môžete prečítať v novej knihe Magdalény Lavrincovej nazvanej Život zrodený zo smrti, ktorá pripomína aj osudy rasovo prenasledovaných Židov, okrem iných aj v Raslaviciach, ktorých odtransportovali do nacistických nemeckých koncentračných táboroch alebo do terezínskeho geta. Ako aj účastníkov protifašistického odboja, ktori sa zapojili do partizánskeho hnutia na Slovensku alebo sa stali príslušníkmi 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Všima si aj utrpenie obyvateľov vypálených a vydrancovaných dedín a osád na Slovensku. Ťažko znášali vojnu aj miestni občania, hladovali, mrzli v polozrúcaných chatrčiach a v chladných zemľankách. Mnohí stupili na nemeckú mínu a zahynuli, alebo zostali invalidmi na celý život. Aby obetí bolo čo najviac, Nemci vyrábali míny a granáty aj v podobe nevinných hračiek, neraz ich vzali do rúk matky alebo deti. Nasledoval výbuch - zabil ich alebo navždy zmrzačil.
 

Dejiny 2. svetovej vojny dramatické osudy jednoduchých ľudi nezachycujú. Veď, obrazne povedané - boli len „kvapkou v mori" tejto strašnej apokalypsy ľudstva. Povojnový mierový život sa zrodil z miliónov obeti, ktori tak veľmi chceli žiť.
 

Knihu Magdalény Lavrincovej Život rodený zo smrti si môžete objednať

na emailovej adrese: lavrincova@gmail.com  alebo na tel. čís. 02/45 241 777 príp. 0915 761 733.