NOVÁ KNIHA O OPTÁCII K JUBILEU

Aj keď pri príležitosti 60. výročia presídlenia Koordinačný výbor reoptantov v SR mal zámer usporiadať v roku 2007 medzinárodný vedecký seminár, workshop, stretnutie krajanov, nami podané projekty na poskytnutie finančného príspevku zamietli na Ministerstve kultúry SR, PSK a Mestskom úrade v Prešove. Preto si toto neslávne výročie presídlenia občanov ČSR do ZSSR v roku 1947 v prešovskom Ruskom dome pripomenulo na tlačovke s novinármi občianske združenie Koordinačný výbor reoptantov v SR.

Na programe bola informácia k 60. výročiu "Skúsenosti, problémy a perspektívy" a verejná prezentácia najnovšej knihy Štefana Kruška Domov v cudzine alebo Žili sme na Ukrajine. Cieľom tlačovej besedy bolo informovať našich presídlencov a širokú slovenskú verejnosť o nezáujme slovenských orgánov priznať našim rodákom oficiálny status rovnoprávnych občanov svojej vlasti a nezaraďovať ich do kategórie "cudzinci" ako nelegálnych prisťahovalcov a utečencov. Slovenská republika ako nástupnícka organizácia ČSR by mala oficiálne priznať, že tzv. dobrovoľné presídlenie našich občanov do ZSSR bolo iniciované československou stranou a v skutočnosti bola to výmena občanov Slovenska za Čechov z ukrajinskej Volyne. Československá strana všestranne napomáhala vysťahovaniu čím väčšieho počtu občanov rusínskeho pôvodu do ZSSR a tým naplniť zámer prezidenta E. Beneša budovať povojnové Československo bez národnostných menšín a v neposlednej miere, že ČSR porušovala vtedy platný zákon č. 71/1922 Zb., § 33, ods. 4.

Ani jeden náš optant v tom čase vedomé vlastnoručne nepodpísal dokument o tom, že sa vzdáva občianstva ČSR a nik z nich nepodal žiadosť o prijatie občianstva ZSSR. Ale po návrate do vlasti po 50-tich rokoch musí za udelenie svojho pôvodného občianstva zaplatiť 20 000,--Sk až po uplynutí 5 rokov pobytu v SR. Ešte raz sa potvrdzuje fakt, že do ZSSR sa nemali presídľovať Rusmi, ktorí sa hlásili k národnosti ruskej, ale bývalí občania Ruského impéria a ZSSR (emigranti) žijúci v ČSR. Šokujúcim pre nich bol aj fakt, že po príchode do ZSSR všetkým bez ich vedomia napísali ukrajinskú národnosť.

Aj Slovákom zo Zborová, Gaboltova, V. Šariša, Švedlára, Radvanoviec, Holumnice, Sabinova, Podolinca, Stropkova a Dobrej n/O., ale aj Rómom a Maďarom. O prvých krokoch činnosti Akčného výboru reoptantov (predseda JUDr. Jozef Marusin) z rokov 1967 - 1969 informoval vtedajší tajomník výboru PhDr. Michal Škurla, ktorý zároveň uviedol do života novú knihu Štefana Kruška Domov v cudzine alebo Žili sme na Ukrajine. Na 77 stranách knihy v slovenčine čitateľ nájde stručne všetko to, čo sa vydavateľovi KVR podarilo od roku 1991 zozbierať od presídlencov, nájsť v archívoch Čiech, Slovenska a Ukrajiny. Nájde tu aj citáty významných domácich a zahraničných historikov, bádateľov a vedcov o presídlení a presídlencoch. Sú tu výpisy - citáty z dobovej tlače, hlásení bezpečnostných, straníckych a štátnych orgánov Ukrajiny o bezpráví konanom na presídlencoch zo strany miestnych občanov a funkcionárov. Autor publikuje aj čriepky osudov 15 presídlencov rôznych povolaní a vekových kategórií. Autor si kladie otázku: Kde majú svoj domov naši rodáci - optanti?
Knihu je možné objednať si na KVR č. t. 051/77 59 02 alebo 0903 631 422.

V.Nosková