Nové rozdelenie Slovenska 

O detailoch sa možno sporiť, ale ambícia si zaslúži podporu

Na verejnosti sa objavili plány ministerstva vnútra, ako by sa malo zmeniť usporiadanie Slovenska. Išlo by o veľmi odvážnu reformu.

Čo je obsahom reformy? V prvom rade fundamentálna reorganizácia a výrazné zníženie počtu krajov a okresov na Slovensku.

Ako píše Denník N, reforma má prebiehať na troch úrovniach. Boli by nimi:

„1) subregionálna (municipálna) úroveň, ktorej podstatou by bolo vytvorenie spoločných obecných úradov, aby znížili súčasnú rozdrobenosť (momentálne máme na Slovensku 2 927 obecných samospráv),

2) regionálna (okresná) úroveň, ktorá by spočívala najmä v znížení počtu okresov a v transformácii okresných úradov,

3) nadregionálna (krajská) úroveň, ktorá by spočívala v zosúladení s nižšími úrovňami správnych obvodov a v odstránení neprirodzených hraníc.“

Po novom by počet okresov poklesol zo 79 na 46, osem krajov by nahradilo nových päť: Severoslovenský s centrom v Žiline, Stredoslovenský s centrom v Banskej Bystrici, Západoslovenský s centrom v Nitre, Východoslovenský s centrom v Košiciach a Bratislavský.

Nové subregióny
Zníženie počtu okresov môže vzbudiť obavy, že obyvatelia zrušených okresných miest sa ocitnú na periférii. To tak nemusí byť. „V priemere narastie vzdialenosť medzi jednotlivými obcami a sídlami okresov len o štyri kilometre,“ uisťujú autori dokumentu Denník N, navyše sa sieť klientskych centier nemá meniť.

Prínosom má byť vznik nových subregiónov pod úrovňou okresu. To by znamenalo, že po novom by si jednak bývalé okresné mestá zachovali istú funkciu a jednak by to posilnilo pozíciu menších miest, ktoré ani doteraz neboli sídlom okresu.

Dobrou správou v každom prípade je, že plány zjavne vychádzajú z najnovších dát: „Podľa rezortu vnútra sa práca na reforme začala naplno až teraz, keďže museli počkať na výsledky sčítania obyvateľov z roku 2021. Tie priniesli dôležité nové údaje, hlavne o každodennom dochádzaní ľudí za prácou, ako aj o ich súčasnom pobyte, čo je presnejší údaj než miesto trvalého alebo obvyklého pobytu,“ píše Denník N.

„Na základe pendlovania stanovili hranice takzvaných funkčných regiónov, ktorých bolo dokopy 52. Z nich potom vyradili tie, kde počet obyvateľov nepresahuje 20-tisíc. Ide o regióny s centrom v Tornali, vo Svidníku, v Hnúšti, Stropkove, Banskej Štiavnici, Krupine a Medzilaborciach. Najmenšie regióny pripojili k tým, s ktorými sú v najintenzívnejšom kontakte.“

Ako by to vyzeralo? Napríklad Spiš by sa delil na tri okresy (namiesto súčasných šesť) – Poprad, Spišskú Novú Ves a Starú Ľubovňu. Na nižšej úrovni by však existovalo 11 subregiónov, okrem okresných miest aj Svit, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Plaveč, Levoča, Spišské Podhradie, Spišská Nová Ves, Krompachy a Gelnica.

Orava by naďalej pozostávala z troch okresov (Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín), no dopĺňali by ich subregióny Zákamenné a Trstená. Obdobne by na Gemeri síce zostali zachované tri okresy Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava, i keď s pozmenenými hranicami, no dodatočnými subregiónmi by boli Hnúšťa, Tornaľa, Jelšava, Plešivec a Dobšiná.

V prípade Spiša či Gemera by nový návrh opravil rozdelenie regiónov do rôznych krajov, Spiš by bol súčasťou Východoslovenského, Gemer zas Stredoslovenského kraja.

Presadenie reformy pred voľbami je síce viac než nepravdepodobné a po voľbách ju zrejme bude brzdiť dedičstvo vlády dua Heger – Matovič. Napriek tomu koncept vzbudil záujem verejnosti a stojí za to sa nad ním zamyslieť.

Oproti Česku sú slovenské okresy liliputáni
Súčasný stav na Slovensku je v nemalej miere mečiarovským dedičstvom, keď počet okresov priam explodoval z 38 v rokoch 1990 – 1996 na dnešných 79.

Pri analýze situácie na Slovensku sa občas oplatí pohľad za hranice. Pri otázkach teritoriálneho usporiadania je zaujímavá najmä Česká republika, keďže je to štát, s ktorým má Slovensko dlhú spoločnú históriu a ktorý sa (na rozdiel od Maďarska či Rakúska) vydal odlišnou cestou len pomerne nedávno.

Už na prvý pohľad je zrejmé, že v Českej republike sa okresy odlišujú najmä tým, že sú výrazne väčšie. Kým na Slovensku ich je až 79, v Českej republike ich je – pri dvojnásobne väčšom počte obyvateľov – iba 76 (nepočítajúc Prahu, ktorá nepatrí pod žiaden okres).

Priemerný počet obyvateľov českého okresu (nepočítajúc Prahu) je teda asi 120-tisíc obyvateľov oproti menej než 70-tisíc obyvateľom na Slovensku.

Navyše Česká republika disponuje malým počtom okresov s veľmi nízkou populáciou – iba dva okresy, Jeseník (36 752) a Rokycany (48 770), majú menej než 50-tisíc obyvateľov. Ďalších sedem okresov má počet obyvateľov od 50- do 70-tisíc, zvyšných 67 má počet obyvateľov väčší než priemerný slovenský okres.

Znížením počtu okresov by sa slovenský priemer silno priblížil k českému modelu – pri 5,45 milióna obyvateľov by v priemernom slovenskom okrese žilo asi 118-tisíc osôb.

Väčšia miera diverzity
Na rozdiel od ČR by však veľkosť slovenských okresov oproti priemeru väčšmi kolísala nahor i nadol.

Kým v Českej republike najväčší okres – Brno-město – má 380-tisíc obyvateľov, najväčší slovenský okres Bratislava (zahŕňajúci všetky doterajšie bratislavské okresy, ako aj Pezinok, Senec, Malacky a menšie územia na ich hranici) by bol priam gigantický – až 820-tisícový. Je však nutné pripomenúť, že v ČR Praha nie je rozdelená na niekoľko okresov, ale je zo systému okresov úplne vyňatá.

Na druhej strane by na Slovensku zostalo zachovaných niekoľko menších okresov, 12 by malo aj po reforme menej než 50-tisíc obyvateľov, z toho 4 dokonca menej než 30-tisíc.

Sčasti to je spôsobené nižšou hustotou obyvateľstva Slovenska, kde žije 111 obyvateľov na štvorcový kilometer oproti 133 v Českej republike, ako aj výraznejšími terénnymi prekážkami.

Ďalším dôvodom je miera etnickej a náboženskej diverzity – navrhované okresy reflektujú napríklad aj to, že v niektorých regiónoch žije silná náboženská alebo národnostná menšina, napríklad evanjelici v Myjave alebo Maďari v Štúrove.

To je niečo, čo v Českej republike od deportácie troch miliónov sudetských Nemcov už neexistuje.

Čo znamená reforma pre Maďarov?
Zmena územnosprávneho členenia musí na Slovensku nevyhnutne otvárať otázku, akým spôsobom ovplyvní občanov maďarskej národnosti.

Ak sa reforma nepripraví a nevysvetlí transparentne, každá zmena môže rýchlo čeliť obvineniu z gerrymanderingu. (Gerrymandering je proces úmyselného manipulovania hraníc volebných obvodov tak, aby sa výsledky volieb naklonili na stranu konkrétnej politickej strany alebo skupiny.)

Ukrivdené sa môžu cítiť obe strany: z jednej strany môže zaznieť výčitka, že reforma schválne rozdeľuje národnostné menšiny (konkrétne tú maďarskú) spôsobom, aby v čo najmenšom počte okresov tvorila väčšinu. Z tej druhej zas môže zaznieť pocit, že vyčlenením menšinových regiónov sa podkopáva územná celistvosť štátu.

Z pohľadu maďarského voliča musí byť pohľad na novú mapu rozporuplný. Na jednej strane koriguje dve krivdy – Trebišovský a Novozámocký okres, ktoré v oboch prípadoch majú ľahko bizarný tvar písmena L. Nejde o náhodu, v oboch prípadoch sú to okresy, ktoré spájajú desaťtisíce občanov maďarskej národnosti na juhu s väčším slovenským mestom, čím sa aj z pomerne veľkého počtu Maďarov v okrese stáva menšina.

Pritom v oboch prípadoch počet obyvateľov maďarskej národnosti (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 25-tisíc v Trebišovskom okrese, 44-tisíc v Novozámockom) presahuje počet, ktorý by vo väčšinovo slovenských regiónoch vystačil na vytvorenie okresu.

Osem súčasných slovenských okresov má menej než 25-tisíc obyvateľov, 27 okresov má menej než 45-tisíc obyvateľov.

Podľa nového návrhu by z územia týchto dvoch okresov boli vyčlenené dva nové – Štúrovo a Veľké Kapušany. Oba by zrejme mali výraznú maďarskú väčšinu, navyše by z časti územia okresu Levice vznikol nový okres Šahy, ktorý by mal zmiešané maďarsko-slovenské obyvateľstvo.

Na druhej strane plán hodlá pričleniť okres Komárno k Novozámockému okresu – ktorý by po oddelení územia nového Štúrovského okresu zostal dominantne slovenský. Na Slovensku by tak namiesto dvoch väčšinovo maďarských okresov zo 79 boli väčšinovo maďarské tri či štyri zo 46, no nové okresy by boli menšie než ten Komárňanský.

Pozitívnu zmenu by pre slovenských Maďarov v každom prípade priniesol vznik subregiónov pod úrovňou okresu, aj vo väčšinovo slovenských okresoch by vďaka tomu vznikli väčšinovo maďarské subregióny, napríklad Moldava nad Bodvou (teoretický okres Košice), Šamorín (teoretický okres Bratislava) či Tornaľa (po novom okres Rimavská Sobota).

Súčasný systém je nepriateľský voči občanom
Ale aj pre väčšinového občana slovenskej národnosti môže byť zmena usporiadania Slovenska prínosom. Nie je prekvapivé, že pre okres s menej než 20-tisíc obyvateľmi sa len ťažko vypracuje nejaký podrobný plán rozvoja, nieto ešte financie na ambicióznejšie projekty.

Navyše súčasný systém ponecháva mnoho kompetencií v rukách štátnej správy, hoci by mohli rovnako dobre a možno dokonca lepšie patriť pod miestne samosprávy.

Isto, bežnému Bratislavčanovi či Košičanovi, alebo obyvateľom okresných miest môže byť takmer jedno, či sa kvôli vystaveniu cestovného pasu dostavia na obecný úrad alebo na okresné riaditeľstvo polície, ale pre milióny obyvateľov menších obcí je zaťažujúce cestovať kvôli banalite, akou je napríklad vystavenie nového občianskeho preukazu, do najbližšieho okresného mesta.

Niet žiadneho dôvodu, prečo by žiadosť o vystavenie nemohli spracovávať obecné úrady, ktoré tak či tak disponujú všetkými potrebnými informáciami a spracúvajú rôzne administratívne úkony. Presne tak, ako to už teraz funguje napríklad v Českej republike či Nemecku.

Zatiaľ nie je jasné, do akej miery reforma počíta aj s presunutím dodatočných kompetencií na úroveň obcí, ako by sa vyriešilo financovanie alebo akú presnú funkciu by mali nové subregióny a akým spôsobom by sa posilnili obce a mestá.

Je preto priskoro posúdiť, či plánované reformy občanom pomôžu alebo skôr uškodia. Isté však je, že napriek opodstatnenej kritike detailov reformy aj kuvičím hlasom, ktoré zaznievajú a ešte len budú zaznievať, je ambícia niečo v tejto veci zmeniť dobrým a správnym krokom.

Christian Heitmann

zdroj:
https://www.postoj.sk/128608/o-detailoch-sa-mozno-sporit-ale-ambicia-si-zasluzi-podporu

foto: Nové navrhované rozdelenie regiónov. 
zdroj: MV SR